Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 20. apríl 2024Meniny má Marcel
< sekcia Import

Objav starej cesty budú ešte skúmať, môže siahať až do 12. storočia

Pozostatky niekoľko storočí starej cesty, ktorá zrejme kopírovala stredovekú tzv. veľkú cestu - via magna, objavili pri nedávnej rekonštrukcii cesty prvej triedy I/66 pri obci Devičie v okrese Krupina. Úsek, ktorý sa pri rekonštrukcii objavil, je dlhý asi 300 metrov a vedie aj ponad jeden most. Devičie, 23. augusta 2022. Foto: TASR - Jozef Poliak

Takýto významný objav by bol určite zaujímavý aj z hľadiska turizmu. Cesta by sa mohla zakonzervovať a označiť informačnými tabuľami.

Krupina/Devičie 23. augusta (TASR) - Pozostatky niekoľko storočí starej cesty, ktorá zrejme kopírovala stredovekú tzv. veľkú cestu - via magna, objavili pri nedávnej rekonštrukcii cesty prvej triedy I/66 pri obci Devičie v okrese Krupina. Úsek, ktorý sa pri rekonštrukcii objavil, je dlhý asi 300 metrov a vedie aj ponad jeden most. Pre TASR to uviedol historik Múzea A. Sládkoviča v Krupine Miroslav Lukáč.

Severojužná trasa via magna smerovala kedysi z Budína, cez Šahy, popri dnešnej rieke Krupinici, cez Krupinu na sever až do Krakova. O tejto ceste sa podľa Lukáča píše už aj v listine o založení neďalekého bzovíckeho kláštora z roku 1135. Cesta bola dôležitá nielen z obchodného, ale aj vojenského hľadiska.

Presnú dobu vzniku starej cesty a mosta zatiaľ archeológovia nevedia určiť. Musel by sa uskutočniť ešte ďalší výskum. Podľa archeológa Lukáša Trnkusa, ktorý starú cestu i most skúmal, archeologický výskum bude ešte pokračovať sledovaním prác na mieste novej obchádzkovej trasy, ktorá bude mimo pôvodne plánovanej. "Trasa bola preplánovaná práve z dôvodu nájdenia cesty tak, aby sa táto cesta zachovala," uviedol pre TASR.

Takýto významný objav by bol určite zaujímavý aj z hľadiska turizmu. Cesta by sa mohla zakonzervovať a označiť informačnými tabuľami. "Toto by bol určite ideálny scenár, minimálne krajský pamiatkový úrad má takú ambíciu. Ale toto je otázka skôr na miestne samosprávy či VÚC. Celé je to samozrejme o peniazoch, či nájdu potrebné prostriedky na jej konzerváciu a prezentáciu," dodal.

V prípade, že sa nehnuteľný archeologický nález nepodarí konzervovať, podľa Trnkusa je lepšie ho zasypať, aby vplyvom poveternostných podmienok a časom postupne nedegradoval.