Bratislava 14. septembra (TASR) - Tohtoročné leto nebolo na Slovenku také horúce v porovnaní s troma predchádzajúcimi letami. Bolo poznačené aj častým výskytom búrok. Pre TASR to uviedol klimatológ Slovenského hydrometeorologického ústavu Pavol Faško.

V histórii meteorologických meraní bolo toto leto za posledných 150 rokov desiate najteplejšie. "Leto v roku 2020 na Slovensku nemalo dlhé vlny horúčav, ale minimálna denná teplota vzduchu počas neho dosahovala relatívne vyššie hodnoty, a naopak, maximálna denná teplota vzduchu bola zdržanlivá," povedal Faško. Dodal, že najvyššia teplota, 36 stupňov Celzia, bola nameraná 28. júla v Senici.

Veľa búrok, ktoré sa vyskytli v lete, zanechalo škody. V niektorých prípadoch boli sprevádzané podľa Faška krúpami, silným nárazovým vetrom, alebo aj množstvom bleskov. Klimatológ skonštatoval, že výskyt silných búrok je vyjadrením toho, že v lete muselo byť dostatočne teplo, aby sa silné búrky mohli vytvárať.

Vyskytovali sa aj búrkové lejaky, ktoré však mali lokálny charakter. "Existovali regióny, kde sa aj v lete kumuloval deficit zrážok, a boli rovnako na juhu Slovenska a aj na jeho severe," podotkol Faško.

V Hurbanove dosiahol úhrn zrážok v tohtoročnom lete 144 milimetrov. Počas troch letných mesiacov tam vznikol deficit zrážok 35 milimetrov. Faško na porovnanie uvádza, že v Oravskej Lesnej napršalo 297 milimetrov, ale dlhodobý priemer v tejto oblasti za obdobie 1981 až 2010 predstavuje 365 milimetrov. Deficit zrážok teda predstavoval 68 milimetrov.

"Samozrejme, niekde mali opačné problémy. Napríklad na Prednej Hore, na východe Muránskej planiny, búrkové lejaky opakovane decimovali známu kolóniu sysľov. Takže v množstve spadnutých zrážok boli výrazné regionálne rozdiely," pripomenul klimatológ.

Úrodu poľnohospodárskych plodín niekde poškodili ničivé búrky. Jarné mrazy zase niekde zničili úrodu ovocia, podotýka Faško.