< sekcia Import

Olympijský oheň v Tokiu poháňa vodík

Na snímke zľava vlajka Medzinárodného olympijského výboru (MOV), japonská vlajka a olympijský oheň, ktorý zapálila japonská tenistka Naomi Osaková (nie je na snímke) počas otváracieho ceremoniálu na XXXII. letných olympijských hrách v Tokiu, 23. júla 2021. Foto: TASR - Michal Svítok

Na predchádzajúcich olympijských hrách poháňali oheň väčšinou propan-butanové bomby. V minulosti použili aj horčík, strelný prach, živicu či olivový olej.

Tokio 23. júla (TASR) - Olympijský plameň v Tokiu je špecifický v tom, že ho čiastočne poháňa vodík. Vôbec prvýkrát v histórii pri olympijskom ohni použili tento palivový zdroj, informovala agentúra AP.

Na predchádzajúcich olympijských hrách poháňali oheň väčšinou propan-butanové bomby. V minulosti použili aj horčík, strelný prach, živicu či olivový olej. Na OH 1928 v Amsterdame prvýkrát zapálili moderný olympijský kotol. O osem rokov neskôr v Berlíne premiérovo zaviedli štafetu s olympijskou pochodňou.

Olympijský oheň v Tokiu má inšpiráciu v slnku a je dizajnovaný, aby bol ekologickejší. Vodík na rozdiel od propánu neprodukuje pri horení oxid uhličitý. Oheň na Olympijskom štadióne v Tokiu, ako i ďalší plameň horiaci na pobreží Tokijského zálivu poháňa vodík z fabriky v prefektúre Fukušima, ktorá funguje na báze obnoviteľnej energie.