Bratislava 2. januára (TASR) – Český politik, vysokoškolský pedagóg a niekdajší disident bol ako český premiér pravidelným účastníkom politických rokovaní o budúcej podobe spoločného štátu Čechov a Slovákov v rokoch 1990 – 1992. Aj keď sa Česko-Slovensko rozpadlo na dve samostatné republiky, Pithart ostal na Slovensku uznávanou autoritou, o čom svedčí aj štátne vyznamenanie, ktoré mu pred troma rokmi udelil prezident Andrej Kiska.

V sobotu 2. januára oslávi významná osobnosť českej politiky Doc. JUDr. Petr Pithart 80 rokov.

Petr Pithart sa narodil 2. januára 1941 v Kladne. Jeho otec Vilém Pithart bol v roku 1954 vymenovaný za československého veľvyslanca v Juhoslávii. Petr Pithart už v tom čase navštevoval gymnázium a keďže musel ostať v Československu, žil na internáte Ministerstva zahraničných vecí. Už ako 16-ročný začal študovať právo na Právnickej fakulte Univerzity Karlovej (UK) v Prahe.

Od mladosti sa zaujímal o poéziu a literatúru. „V triede, v ročníku, sme boli takíto traja. Vešali sme texty na nástenky, boli básnické súťaže, a to bol celý môj svet. O nič iné som sa nezaujímal," spomínal Petr Pithart na roky svojich štúdií v projekte Paměť národa.

Práve záujem o literatúru a poéziu ho však priviedol k politike a dejinám. V roku 1960 vstúpil Petr Pithart do Komunistickej strany Československa. Od roku 1962 pôsobil na Právnickej fakulte UK ako odborný asistent. V roku 1967 mu Zdeněk Jičínský ponúkol miesto v tíme Zdeňka Mlynářa, ktorý mal reformovať politický systém.

Petr Pithart vycestoval v lete roku 1968 do Izraela, aby oživil diplomatické vzťahy s touto krajinou. Tu ho zastihla správa o sovietskej okupácii. Na jeseň 1968 sa zúčastnil spolu so študentmi okupačného štrajku a na protest vystúpil z KSČ. V roku 1969 sa s rodinou presťahoval do britského Oxfordu, kde získal štipendium, no pred zatvorením československých hraníc v roku 1969 sa vrátil nazad do vlasti.

V roku 1971 ho z univerzity vyhodili. Začal pracoval v južných Čechách v maringotke ako zamestnanec Vodných zdrojov. Tu napísal svoj prvý rozsiahly text Obrana politiky, ktorý potom koloval ako samizdat. V rokoch 1973-1977 bol v Prahe podnikovým právnikom, no potom, ako podpísal Chartu 77, prišiel o miesto a opäť sa musel vrátiť k robotníckym profesiám. Spolu s Milanom Otáhalom a Petrom Příhodom napísal pod pseudonymom PODIVEN knihu Češi v dějinách nové doby. Niektoré svoje samizdatové diela podpisoval pseudonymom J. Sládeček.

V Novembri '89 sa angažoval v Občianskom fóre. V januári 1990 sa stal jedným z kooptovaných poslancov vo Federálnom zhromaždení. Už od 6. februára 1990 bol predsedom českej vlády. Vo funkcii českého premiéra ostal aj po prvých slobodných voľbách v júni 1990. Absolvoval sériu rokovaní o tzv. štátoprávnom usporiadaní Česko-Slovenska. Po rozpade Občianskeho fóra v roku 1991 vstúpil do Občianskeho hnutia, ktoré však v nasledujúcich parlamentných voľbách v roku 1992 nezískalo zastúpenie v parlamente. Pithart sa na istý čas stiahol z politiky.

V rokoch 1996-2012 bol predsedom (1996-1998 a 2000-2004) resp. podpredsedom Senátu Parlamentu Českej republiky ako nominant Křesťanskej a demokratickej únie a Československej strany lidovej. V roku 2003 neúspešne kandidoval na funkciu prezidenta Českej republiky. Od roku 1990 tiež pôsobil ako docent Právnickej fakulty Univerzity Karlovej.

Prezident Andrej Kiska udelil 1. januára 2018 Petrovi Pithartovi Rad Bieleho dvojkríža II. triedy. „Slováci sa v celom rade vecí dostali pred nás. Tých 25 rokov využili k posilneniu sebavedomia," povedal čerstvo ocenený expremiér Petr Pithart.