Bratislava 9. apríla (TASR) - Slovenskí ovocinári začali s intenzívnou ochranou ovocných stromov. Obdobie jarných nočných mrazov sa už začalo, čo je každoročnou výzvou pre pestovateľov. Cieľom je ochrániť čo najviac kvitnúcich stromov tak, aby sa podarilo vypestovať maximum slovenského ovocia a zmierniť tak mimoriadne silný tlak dovážaných produktov zo zahraničia. Uviedla to Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK).

Zdôraznila, že práve aprílové mrazy sú pre slovenské poľnohospodárstvo najrizikovejšie. Slovenský hydrometeorologický ústav už vydal výstrahy na piatok (10. 4.) a sobotu (11. 4.) pred nočnými mrazmi - na piatok na takmer celé územie Slovenska a na sobotu na východnú časť. Táto informácia je dôležitá nielen pre profesionálnych ovocinárov, ale aj pre záhradkárov. Po minulé roky totiž jarné mrazy poškodili kvety najmä drobným záhradkárom, ktorí nemajú takú technológiu, aby vedeli kvitnúcim stromom poskytnúť maximálnu ochranu.

„V okolí Piešťan sme v sadoch kúrili už aj uplynulú noc. V týchto dňoch sú všetci ovocinári v pohotovosti, no vzhľadom na výstrahy meteorológov odporúčam, aby najbližšiu noc nikto nespal. Už aj krátky pokles teploty pod nulu môže zničiť kvety, a tým aj budúcu úrodu,“ uviedol Marián Varga, prezident Ovocinárskej únie Slovenska.

Holéciová priblížila, že počas najbližších nocí budú tmavé ovocné sady doslova žiariť parafínovými sviecami či zapálenými peletami. Vysoko účinnou ochranou je najmä protimrazová závlaha, ktorej inštalácia je síce finančne mimoriadne náročná, no prináša riešenia a vie dobre ochrániť budúci kvet pred mrazom. Ďalšou možnosťou sú vrtuľníky, ktoré teplý vzduch stláčajú k stromom, či prikrývanie rastlín netkanou textíliou alebo fóliou. Záleží od terénu, prúdenia vzduchu a teploty, pre akú ochranu sa ovocinári rozhodnú.

Spresnila, že ohrozené je ovocie v období kvitnutia a tesne po odkvitnutí, keď sa vyvíja malý plod - po marhuliach nastupujú čerešne a slivky a približne o desať - 14 dní jablká a hrušky.

„Ochrana ovocných sadov v kritickom období jarných mrazov je kľúčová. Naši ovocinári aktuálne robia maximum pre to, aby mohli na konci sezóny hovoriť o úrode s dobrou kvalitou a množstvom. Nehovoríme o tom, že s prírodou bojujeme. Klimatické zmeny sú už niekoľko rokov tu, takže našou jedinou šancou je prispôsobiť sa prírode a doslova s ňou spolupracovať,“ dodal Varga.

Holéciová upozornila, že Slovensko nie je potravinovo sebestačnou krajinou v pestovaní ovocia. Slovenskí pestovatelia vedia vypestovať len približne tretinu ovocia (okolo 45.000 ton ročne), zvyšok sa musí doviezť. Napríklad v prípade jabĺk a hrušiek predstavuje dovoz za rok 2025 hodnotu viac ako 54 miliónov eur.

Dodala, že marhúľ, broskýň, čerešní a višní sa za vlaňajší rok doviezlo za takmer 26 miliónov eur. Všetko je to pritom ovocie mierneho podnebného pásma, ktoré je možné vypestovať aj na Slovensku, no na dosiahnutie plnej sebestačnosti krajine chýbajú najmä nové sady, finančné prostriedky v ovocinárstve a pracovná sila. Podľa posledných štatistík bola na konci roka 2024 celková výmera registrovaných ovocných sadov na úrovni 5748 hektárov.