Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 8. október 2026Meniny má Brigita
< sekcia Import

P. Stano: Nové eurofondy by sa mohli štruktúrou podobať na plán obnovy

Peter Stanov v Štúdiu TASR hovoril aj o pripravovanom programovom období. Foto: TASR - Maroš Herc

Šéf zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Peter Stano v relácii TASR TV Štúdio TASR hovoril o konci plánu obnovy ale aj o novom programovom období, ktoré komisia pripravuje.

Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava 8. októbra (TASR) - Nové programové obdobie, teda zjednodušene eurofondy, by sa mohli od roku 2028 podobať skôr na plán obnovy. Členské štáty by si mali vopred vytýčiť priority, na čo by chceli európske peniaze minúť. Slovensko by mohlo byť v období 2028 - 2034 poslednýkrát čistým prijímateľom európskych prostriedkov. V relácii TASR TV Štúdio TASR na to upozornil vedúci zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Peter Stano.

„Tá podoba budúceho rozpočtu závisí od definitívnej dohody členských štátov. Ten návrh komisie bol presne - zoberme tento systém, uplatníme ho aj pri nasmerovávaní európskych prostriedkov v budúcom finančnom období, čiže urobme to cielene a adresne prostredníctvom veľmi ľahko definovateľných a odkontrolovateľných míľnikov a cieľov, aby sme zabránili tomu, že tie peniaze sa nebudú využívať efektívne,“ priblížil Stano.



Ako dodal, návrh komisie hovorí o Pláne národného a regionálneho partnerstva. Vedúci zastúpenia priblížil, že v tejto fáze procesu nevie povedať, s akými prioritami by mohlo Slovensko prísť. Proces beží zatiaľ vnútroštátne.

„Európska komisia bude posudzovať aj spôsob, akým bol tento plán zostavený. My preto hovoríme a odporúčame slovenským partnerom: Je veľmi dôležité, aby to bol inkluzívny proces, do ktorého budú zahrnutí všetci relevantní partneri, ktorí už majú skúsenosti s čerpaním eurofondov. Ktorí vedia, čo sú dobré praktiky, čo treba replikovať, čo treba opakovať, alebo čomu sa treba vyhnúť. Ale zároveň tam musí byť aj vízia zo všetkých sektorov. To musí byť z oblasti biznisu, z oblasti samospráv, z mimovládnych organizácií,“ poukázal.



Stano si tiež myslí, že Slovensko by malo maximalizovať prínos z eurofondov ich investíciou do udržateľných projektov, nie do opráv infraštruktúry. „Že pôjdu do znalostnej ekonomiky, inovácií, informačných technológií, vedy a výskumu, do znalostnej ekonomiky. Do niečoho, čo túto krajinu a jej ekonomiku posúva dopredu, robí ju konkurencieschopnou a napasovanou na všetky tie výzvy a potreby nie že budúcnosti, ale aj súčasnosti,“ vyhlásil.

Európska komisia už posudzuje posledné žiadosti o platbu z POO


Prvé predbežné hodnotenie splnenia posledných míľnikov z Plánu obnovy a odolnosti (POO) SR by mohla Európska komisia zverejniť v najbližších týždňoch. Na úplné uzavretie má čas do konca roka. Peter Stano priblížil, že posúdením poslednej deviatej platby sa kontrola splnenia cieľov ukončí.

„Vyhodnotenie si potom samozrejme urobia členské štáty s Európskou komisiou v Bruseli. Povedia si, že čo na tomto pláne ako takom bolo dobré, čo možno môže byť inšpiratívne do budúcnosti,“ uviedol Stano.

Stano tiež odpovedal na otázku, či sú reformy vymáhateľné aj po skončení POO. Priblížil, že komisia automaticky nepočíta s tým, že by členské štáty konali špekulatívne. „Tá mentalita Európskej únie alebo Európskej komisie je, že ak sa na niečom dohodneme, tak obaja máme záujem na tom, aby sa to naplnilo. Ale aby som odpovedal priamo na vašu otázku - neexistuje žiadne právne ustanovenie, ktoré by zabezpečilo kontinuitu v plnení reforiem z plánu obnovy po jeho ukončení. To znamená, že vykonávanie reforiem alebo zavádzanie reforiem a splnenie tých cieľov a míľnikov sa hodnotí pri posudzovaní žiadosti o platbu. Či krajina bude v tom pokračovať, v tom záväzku, o rok alebo o dva, to už komisia spätne nedokáže sankcionovať, ani vynucovať,“ poukázal.

Zvrat pri vyplatených platbách tak po skončení POO už nepríde ani keby Slovensko kroky zvrátilo. „Filozofia plánu obnovy sa prenáša do ďalšieho finančného programovacieho obdobia, kde potom komisia si to môže zapamätať a zohľadniť,“ dodal šéf zastúpenia.

Všetky členské štáty už požiadali o posledné platby z plánu obnovy. Slovensko by malo z ôsmej a deviatej platby získať celkovo podľa Stana približne 1,2 miliardy eur.