Příbor/Viedeň/Londýn/Bratislava 6. mája (TASR) – Odvážne nazrel do najtemnejších zákutí ľudskej mysle a pomenoval sily, o ktorých ľudstvo dovtedy nechcelo vedieť. Myšlienky Sigmunda Freuda dodnes vyvolávajú vášne. Jedni ho uctievajú ako génia, druhí ho odmietajú ako pseudovedca. V stredu 6. mája si svet pripomína 170. výročie narodenia rakúskeho lekára, neurológa a zakladateľa psychoanalýzy.

Svetu zanechal dedičstvo, ktoré presahuje hranice psychológie. Jeho odkaz zostáva živý aj po 170. rokoch – nie ako dogma, ale ako výzva k odvahe pozrieť sa do temných kútov ľudskej duše.

Sigmund Freud sa narodil 6. mája 1856 v moravskom mestečku Příbor (vtedy Freiberg) ako najstaršie z ôsmich detí židovského obchodníka s vlnou. Keď mal tri roky, rodina sa presťahovala do Viedne, ktorá sa stala jeho osudovým mestom na takmer celý život.

Viedeň na prelome 19. a 20. storočia bola pulzujúce centrum európskej kultúry, vedy a umenia – no zároveň mesto prísnych morálnych noriem a rastúceho antisemitizmu. Práve v tomto prostredí plnom kontrastov začal Freud po štúdiu medicíny formovať myšlienky, ktoré navždy zmenili spôsob, akým ľudstvo vníma samé seba.

Spočiatku sa venoval neurológii, no čoskoro zistil, že mnohé „fyzické“ symptómy jeho pacientov nemajú organickú príčinu. Začal experimentovať s hypnózou, neskôr s voľnou asociáciou a „liečbou rozhovorom“. V roku 1896 zaviedol termín psychoanalýza – metóda, ktorej princípom nie je podávanie liekov, ale systematické odhaľovanie skrytých obsahov ľudskej psychiky.

Freud bol presvedčený, že väčšinu ľudského správania riadia netušené vnútorné sily. Rozdelil myseľ na tri základné zložky: Id – primitívne pudové túžby, ktoré sa dožadujú okamžitého uspokojenia, Superego – prísny vnútorný morálny sudca plný zákazov a ideálov, a Ego – racionálnu časť, ktorá sa snaží nájsť kompromis medzi nimi.

Kľúčovým objavom sa stalo podvedomie – obrovská skrytá časť ľudskej psychiky, kde zostávajú potlačené spomienky, traumy a túžby. Freud tvrdil, že tieto obsahy sa často predierajú na povrch vo forme snov, prerieknutí, neurotických symptómov alebo telesných ťažkostí bez zjavnej organickej príčiny. Práve preto považoval sny za „kráľovskú cestu do podvedomia“.

Jeho teória psychosexuálneho vývoja a najmä myšlienka Oidipovského komplexu vyvolali v konzervatívnej spoločnosti obrovský odpor. Rovnako kontroverzný bol jeho dôraz na sexualitu ako hlavnú hybnú silu ľudského správania už od raného detstva.

V roku 1886 sa Freud oženil s Marthou Bernaysovou, s ktorou mal šesť detí – tri dcéry a troch synov. Najmladšia z nich, Anna, sa stala nielen pokračovateľkou jeho diela a priekopníčkou detskej psychoanalýzy, ale aj jeho oddanou oporou počas dlhých rokov choroby. Svoje kľúčové teórie Freud sformuloval v priestoroch súkromnej praxe na slávnej viedenskej adrese Berggasse 19, kde pôsobil takmer polstoročie.

Freud bol počas celého života publikačne mimoriadne aktívny. Medzi jeho najznámejšie diela patria Výklad snov (1900), ktorý považoval za svoj najzásadnejší prínos, Tri eseje k teórii sexuality (1905), rozsiahly Úvod do psychoanalýzy (1916 – 1917) či neskoršie spoločensko-kritické dielo Nespokojnosť v kultúre (1930).

Jeho život sa dramaticky zmenil po roku 1933, keď nemeckí študenti pod taktovkou nacistickej propagandy verejne pálili knihy nepohodlných autorov. Freudova psychoanalýza bola vtedy označená za „židovskú vedu“ ničiacu dušu.

Po anšluse Rakúska v roku 1938 sa situácia stala neúnosnou – najmä po tom, čo Gestapo nakrátko zadržalo jeho dcéru Annu. Vďaka pomoci Marie Bonaparte, syna Ernsta či britskej diplomacii sa Freudovi, Marthe a Anne podarilo v júni 1938 emigrovať cez Paríž do Londýna.

Tragický tieň však zostal na zvyšku rodiny. Štyri Freudove sestry – Rosa, Marie, Mitzi a Paula, ktoré vo Viedni zostali, neskôr zahynuli v koncentračných táboroch Treblinka a Terezín. Osudy Freudových detí boli po profesijnej sfére rozmanité. Kým Anna pokračovala v otcových šľapajach, jej súrodenci sa presadili od stavebného inžinierstva, architektúry, až po právo a vydavateľskú činnosť. Všetkým sa podarilo úspešne etablovať v exile v Británii či USA.

O rok aj tri mesiace po exile do Londýna Freud ako 83-ročný podľahol rakovine ústnej dutiny. Zomrel 23. septembra 1939 vo svojom poslednom domove na Maresfield Gardens v Londýne.

Freudovo dielo vyvolávalo vášne už za jeho života a ináč to nie je ani dnes. Kritici mu vyčítajú, že mnohé z jeho teórií sú vedecky neoveriteľné, vychádzajú z úzkej vzorky pacientov a nesú stopy dobovej mizogýnie. Feministky ho často obviňujú z redukcionistického pohľadu na ženskú sexualitu a psychiku. Moderná neuroveda a kognitívna psychológia spochybňujú niektoré jeho predstavy o fungovaní mozgu a pamäte.

Napriek tomu zostáva Freudov prínos neodškriepiteľný. Ako prvý systematicky ukázal, že nie sme plne racionálne bytosti a že naše detstvo, potlačené traumy a nevedomé motívy nás formujú oveľa viac, než si chceme priznať.

Pri príležitosti 170. výročia narodenia Sigmunda Freuda sa počas roka 2026 koná viacero podujatí. Vo Viedni, v múzeu na Berggasse 19, pripravili výročnú tému „Resistance“ (Odpor). V júni sa tu uskutoční podujatie „Heimat suchen | Heimat finden“ (Hľadať domov | Nájsť domov).

V Příbore na Morave pripravili na 15. až 17. mája Freud Fest 2026, vrátane slávnostného otvorenia novej expozície v rodnom dome. Pripomienky výročia sa konajú aj v Londýne, kde strávil posledný rok svojho života.