Edinburgh/Bratislava 5. júla (TASR) - O Dolly sa svetová verejnosť dozvedela až sedem mesiacov po jej narodení. Až vo februári 1997 o výnimočnej ovci informovali jej „rodičia“, vedci zo Roslinovho inštitútu. Od toho momentu sa z Dolly stala celosvetová celebrita. Bola totiž prvým cicavcom na svete, ktorý sa narodil klonovaním z dospelých ovčích telových buniek.

Dolly, genetická kópia dospelej ovce, sa v Roslinovom inštitúte v Edinburghu narodila pred 30 rokmi, 5. júla 1996. Počas svojho života priviedla na svet šesť jahniat. Nikdy však nepocítila hrejivé lúče slnka, alebo ako chutí tráva na lúke. Z bezpečnostných dôvodov žila v stráženom betónovom boxe a jedla umelé krmivo.

Skupina vedcov na čele s profesorom Ianom Wilmutom o svojom vedeckom úspechu informovala na stránkach časopisu Nature. Správa sa vo vedeckej komunite stala doslova senzáciou. Meno dostala ovca po slávnej americkej country speváčke Dolly Partonovej.

Dôvod výberu mena prezradil médiám samotný Wilmut. Na klonovanie totiž použili bunky z vemena dospelej ovce, čo sa stalo podnetom k tomu, aby ovca dostala meno po americkej country hviezde, známej aj bujným poprsím. V polovici 90. rokov minulého storočia sa takéto vysvetlenia či prirovnania neposudzovali optikou súčasnosti. Dnes by takéto vysvetlenie mohlo vyvolať aj výraznejšie kritické reakcie v niektorých médiách a na sociálnych sieťach.

Dolly vznikla metódou nukleárneho transferu. Z vajíčka jednej ovce vedci odstránili jadro, ktoré nahradili jadrom bunky z vemena inej dospelej ovce toho istého druhu. Jahňa, ktoré sa z upraveného vajíčka narodilo, tak bolo genetickou kópiou darkyne bunkového jadra.

Pravdepodobnosť úspechu tohto experimentu bola spočiatku neistá, tak vedci vedci nechali splynúť 277 párov buniek, z ktorých sa uspokojivo vyvinulo 29 embryí. Tie implantovali do maternice 13 náhradných ovčích matiek. Nakoniec sa narodilo 5. júla 1996 len jedno jediné mláďa - Dolly.

O jej existencii sa verejnosť dozvedela až o sedem mesiacov neskôr. Utajenie bolo také prísne, že ani ošetrovatelia, ktorí sa o Dolly starali, nevedeli, o akého výnimočného jedinca ide. Úspech vedci oznámili až potom, keď mali hotové všetky testy a bolo isté, že Dolly je naozaj klon, teda kópia pôvodnej ovce.

Už ako malé jahňa si Dolly musela zvyknúť na televízne štáby a neustálu mediálnu a vedeckú pozornosť. Údajne nezniesla pri sebe nikoho iného z ovčej ríše, všetko krmivo si nárokovala pre seba a s veľkou samozrejmosťou si brala z rúk ľudí ponúkané maškrty, čo viedlo k tomu, že začala mať problémy s nadváhou.

Dolly na svet priviedla šesť jahniat. Jej prvé jahňa nazvané Bonnie sa narodilo v apríli 1998. V nasledujúcom roku porodila dvojičky Sally a Rossie. O rok neskôr trojičky Lucy, Darcy a Cotton. Napokon ju museli v roku 2003 utratiť. Dôvodom bolo nádorové ochorenie pľúc a bolestivá artritída, ktorá ju výrazne obmedzovala v pohybe.

Dožila sa niečo cez šesť rokov, pričom ovce jej druhu bežne žijú aj 15 rokov. Jej predčasné zostarnutie vedci zdôvodnili tým, že bola naklonovaná z dospelého jedinca a jej chromozómy boli už pri príchode na svet staršie ako u jej rovesníkov. Jej vypchaté telo patrí medzi najvyhľadávanejšie exponáty v škótskom Národnom múzeu.

Celoživotnú prácu a priekopnícky čin profesora Wilmuta ocenila aj britská kráľovná Alžbeta II., keď ho 30. júna 2009 v Buckinghamskom paláci pasovala za rytiera.