Bratislava 16. novembra (TASR) - Demonštrácia a brutálny policajný zásah zo 17. novembra 1989 viedli k udalostiam známym ako Nežná revolúcia, ktorá znamenala definitívny pád komunistického režimu v Československu. Došlo k prechodu z diktatúry vládnucej komunistickej strany k demokratickému usporiadaniu. Zaviedli sa princípy demokracie, slobody, plurality, obnovilo sa súkromné vlastníctvo a nastolilo trhové hospodárstvo.
Od roku 2001 sa na Slovensku pripomína 17. november ako štátny sviatok - Deň boja za slobodu a demokraciu. Nie je však dňom pracovného pokoja. Rozhodli o tom poslanci Národnej rady (NR) Slovenskej republiky (SR) v septembri 2025. Zrušenie 17. novembra ako dňa pracovného pokoja bolo súčasťou konsolidačného balíka opatrení.
Tento deň je od roku 1941 aj Medzinárodným dňom študentstva, ktorý sa viaže k udalostiam z 28. októbra 1939, keď sa konala demonštrácia študentov k 21. výročiu vzniku prvej Československej republiky (ČSR). Na zhromaždení bol zabitý učeň Václav Sedláček a ťažko zranený študent medicíny Jan Opletal, ktorý zraneniam podľahol 11. novembra. O šesť dní neskôr, 17. novembra, nariadil nacistický ríšsky protektor zatvorenie českých vysokých škôl.
Pri príležitosti 50. výročia udalostí z roku 1939 zorganizovali 17. novembra 1989 pražskí študenti povolenú študentskú demonštráciu. Tej predchádzal 16. novembra nepovolený pochod bratislavských študentov, ktorí vyjadrili nespokojnosť s totalitným režimom.
„Nemožno presne určiť, prečo nezasiahli bezpečnostné zložky proti protestnému pochodu bratislavských študentov, hoci ho na časti trasy sprevádzali. Pri bratislavskom protestnom pochode však išlo o spontánnu akciu, na rozdiel od Prahy. Určite bol rozdiel aj v počte účastníkov, ktorých bolo v Prahe niekoľko tisíc, pochod v Bratislave nenabral taký rozsah,“ uviedol pre TASR historik Peter Jašek z Ústavu pamäti národa (ÚPN).
Pražská demonštrácia sa začala v piatok popoludní v areáli Univerzity Karlovej. Študenti sa odtiaľ vybrali na Vyšehrad po vopred povolenej trase. Po 18.00 h sa konal krátky pietny akt pri hrobe Karla Hynka Máchu. Následne sa však demonštranti neplánovane vydali do centra mesta. Zamierili k Národnému divadlu a na Národnú triedu, kde im bezpečnostné zložky prehradili cestu a začali ich surovo biť.
Tvrdosť zásahu nebol prekvapením, režim svoj násilný charakter ukázal napríklad použitím vodných diel už počas bratislavskej Sviečkovej manifestácie 25. marca 1988 a hrubú silu uplatnil aj pri tzv. Palachovom týždni v januári 1989 v Prahe. „Je však pravdepodobné, že viacerí predstavitelia režimu zásah zo 17. novembra vzhľadom na jeho politické dôsledky ľutovali. Veď sa stal impulzom masových demonštrácií vedúcich k pádu režimu,“ dodal historik.
Informácie o zásahu sa rýchlo rozšírili a súčasťou bola aj správa o zabití študenta Martina Šmída. Tá sa neskôr ukázala ako nepravdivá. Cez víkend 18. a 19. novembra 1989 vzniklo v Prahe Občianske fórum (OF) a v Bratislave Verejnosť proti násiliu (VPN). Študenti a herci vstúpili do štrajku. Na námestiach v Bratislave, Prahe, ale aj v iných mestách sa konali demonštrácie, ktoré 27. novembra 1989 vyústili do dvojhodinového generálneho štrajku. Dva dni po ňom stratila komunistická strana vedúce postavenie v krajine.
K pádu režimu výrazne podľa Jašeka prispela aj zmena zahraničnopolitickej doktríny Sovietskeho zväzu, s ktorou prišiel Michail Gorbačov. Ten upustil od tzv. Brežnevovej doktríny obmedzenej suverenity, v dôsledku ktorej prišlo v roku 1968 k vojenskej invázii do Československa.
Vystriedala ju tzv. Sinatrova doktrína. Takto ju podľa historika v októbri 1989 nazval Gennadij Gerasimov, hovorca sovietskeho ministerstva zahraničných vecí, podľa piesne amerického speváka Franka Sinatru „My way“. Tieto zmeny vytvorili prostredie, v ktorom štáty strednej Európy mali historickú šancu „ísť svojou cestou“, ktorú aj využili.
Z domácich faktorov sa ako kľúčový ukázal generálny štrajk. Jeho rozsah a účasť na sprievodných zhromaždeniach jednoznačne preukázali širokú spoločenskú podporu revolučných požiadaviek. „A keďže bol neoficiálnym referendom o ústavnom článku 4, ktorý zakotvoval vedúcu úlohu komunistickej strany v spoločnosti, pristúpil 29. decembra komunistický parlament k jeho vypusteniu. To bola spolu so slobodnými voľbami kľúčová politická požiadavka revolúcie,“ skonštatoval Jašek.
Vládu národného porozumenia na čele s premiérom Mariánom Čalfom a so zastúpením nekomunistov vymenoval prezident Gustáv Husák 10. decembra. Za prezidenta 29. decembra 1989 poslanci jednomyseľne zvolili Václava Havla. Do parlamentu boli kooptovaní nezávislí poslanci. Prvé slobodné voľby sa konali 8. a 9. júna 1990.
S Novembrom ‘89 sa stále spájajú aj konšpiračné teórie. Udalosti, ktoré sa odohrali na Národnej triede 17. novembra 1989, boli však podľa Jašeka predmetom rozsiahleho historického výskumu. Existuje viacero publikácií, ktoré sa tejto téme podrobne venujú, a udalosti vyšetrovali začiatkom 90. rokov dve osobitné parlamentné komisie.
„Kým prvé parlamentné vyšetrovanie z roku 1990 pripúšťalo podozrenie, že zásah mohol byť vopred naplánovaný, zároveň však výslovne uviedlo, že podiel tajných služieb na príprave a realizácii zásahu sa nepreukázal. Záver parlamentnej vyšetrovacej komisie z roku 1992 konštatoval, že nešlo o súčasť vopred pripravenej spravodajskej operácie. A aj samotný vývoj ukázal, že hlavnými aktérmi revolučného diania sa stali predstavitelia OF a VPN. Pre tvrdenie, že November ‘89 bol riadeným ŠtB alebo KGB, nemáme žiadne presvedčivé historické dôkazy,“ uviedol pre TASR Jašek.