Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Slováci si pod slušným životom nepredstavujú luxus, ale najmä dôstojné bývanie, kvalitnú stravu a finančnú istotu.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava 7. septembra (TASR) - Slováci si pod slušným životom nepredstavujú luxus, ale najmä dôstojné bývanie, kvalitnú stravu a finančnú istotu. Potrebovali by na to priemerne 2720 eur mesačne. Až 39 % domácností však nemá pocit, že takto žije, pričom úspory Slovákov sa prepadli na desaťročné minimum. Vyplýva to z júnového prieskumu agentúry Focus pre Nadáciu Partners na vzorke 1032 obyvateľov SR.
„Ľudia sa neporovnávajú s predstavou luxusného života, posudzujú, či zvládajú bežné výdavky a či sa dokážu pozerať do budúcnosti bez obáv,“ vysvetlil v pondelok sociológ z agentúry Focus Martin Slosiarik. Róbert Varšányi z Nadácie Partners doplnil, že pod slušným životom si ľudia predstavujú schopnosť pokryť bývanie, stravu, účty a mať rezervu na nečakané výdavky. Prieskum však ukázal, že práve táto základná istota mnohým domácnostiam chýba.
Priemerná suma potrebná na takýto život podľa prieskumu je 2720 eur mesačne, pričom takmer polovici domácností stačí do 2200 eur. Požiadavky sa však líšia aj podľa počtu členov. Kým sumu nad 3000 eur vyžaduje len 6 % jednotlivcov, pri päť- a viacčlenných rodinách je to až 39 %.
Dve pätiny (39 %) slovenských domácností v prieskume uviedli, že dnes nežijú slušný život, pričom kľúčovým faktorom je výška príjmu. Kým pri príjme do 1000 eur má pocit slušného života len 35 % ľudí, pri príjme nad 2600 eur je to až 82 %.
„Väčšina z domácností (87 %) vníma finančný dosah konsolidačných opatrení na rodinný rozpočet a viac ako tretina opýtaných uvádza, že sa ich životná situácia za posledných 12 mesiacov zhoršila,“ doplnil Slosiarik.
Finančné rezervy slovenských domácností sú podľa prieskumu na desaťročnom minime. Takmer štvrtina nemá žiadne úspory, naopak, len 14 % disponuje odporúčaným polročným vankúšom. Výška rezervy pritom priamo určuje pocit slušného života, ktorý uvádza iba 32 % ľudí bez úspor oproti 91 % tých s dostatočnou rezervou. „Finančná rezerva dáva človeku čas a možnosť rozhodovať sa pokojnejšie, keď príde nečakaná situácia,“ vysvetlila odborníčka na osobné financie zo spoločnosti Partners Andrea Kasanická Straková.
Prvým krokom k vytvoreniu finančnej rezervy je podľa odborníčky reálny prehľad o mesačných príjmoch a výdavkoch, pričom dôležité je odkladať peniaze hneď v deň výplaty pomocou trvalého príkazu. Sporenie je najvhodnejšie začať s menšími, postupne zvládnuteľnými métami od 500 eur až po cieľovú sumu vo výške troch až šiestich mesačných príjmov. Našetrené financie by mali ležať na oddelenom, ľahko dostupnom sporiacom účte a slúžiť výhradne na nečakané krízové situácie.
„Ľudia sa neporovnávajú s predstavou luxusného života, posudzujú, či zvládajú bežné výdavky a či sa dokážu pozerať do budúcnosti bez obáv,“ vysvetlil v pondelok sociológ z agentúry Focus Martin Slosiarik. Róbert Varšányi z Nadácie Partners doplnil, že pod slušným životom si ľudia predstavujú schopnosť pokryť bývanie, stravu, účty a mať rezervu na nečakané výdavky. Prieskum však ukázal, že práve táto základná istota mnohým domácnostiam chýba.
Priemerná suma potrebná na takýto život podľa prieskumu je 2720 eur mesačne, pričom takmer polovici domácností stačí do 2200 eur. Požiadavky sa však líšia aj podľa počtu členov. Kým sumu nad 3000 eur vyžaduje len 6 % jednotlivcov, pri päť- a viacčlenných rodinách je to až 39 %.
Dve pätiny (39 %) slovenských domácností v prieskume uviedli, že dnes nežijú slušný život, pričom kľúčovým faktorom je výška príjmu. Kým pri príjme do 1000 eur má pocit slušného života len 35 % ľudí, pri príjme nad 2600 eur je to až 82 %.
„Väčšina z domácností (87 %) vníma finančný dosah konsolidačných opatrení na rodinný rozpočet a viac ako tretina opýtaných uvádza, že sa ich životná situácia za posledných 12 mesiacov zhoršila,“ doplnil Slosiarik.
Finančné rezervy slovenských domácností sú podľa prieskumu na desaťročnom minime. Takmer štvrtina nemá žiadne úspory, naopak, len 14 % disponuje odporúčaným polročným vankúšom. Výška rezervy pritom priamo určuje pocit slušného života, ktorý uvádza iba 32 % ľudí bez úspor oproti 91 % tých s dostatočnou rezervou. „Finančná rezerva dáva človeku čas a možnosť rozhodovať sa pokojnejšie, keď príde nečakaná situácia,“ vysvetlila odborníčka na osobné financie zo spoločnosti Partners Andrea Kasanická Straková.
Prvým krokom k vytvoreniu finančnej rezervy je podľa odborníčky reálny prehľad o mesačných príjmoch a výdavkoch, pričom dôležité je odkladať peniaze hneď v deň výplaty pomocou trvalého príkazu. Sporenie je najvhodnejšie začať s menšími, postupne zvládnuteľnými métami od 500 eur až po cieľovú sumu vo výške troch až šiestich mesačných príjmov. Našetrené financie by mali ležať na oddelenom, ľahko dostupnom sporiacom účte a slúžiť výhradne na nečakané krízové situácie.
