Euro 2024
Najnovšie správy
Od roku 1881 začalo v Slovenských pohľadoch vychádzať na pokračovanie životopisné dielo Jozefa Miloslava Hurbana, nazvané jednoducho - Ľudovít Štúr.
Autor TASR
Bratislava 17. júna (TASR) - Dielo Ľudovíta Štúra a jeho duchovný odkaz rezonuje v slovenskom národe dodnes. Hneď po jeho skone sa ozvali hlasy, ktoré volali po napísaní jeho životopisu. Táto téma sa stala naliehavou najmä po vzniku Matice slovenskej roku 1863, ktorá sa prihlásila k Ľudovítovi Štúrovi a jeho generácii. Preto Matica slovenská už v prvých rokoch svojho pôsobenia vypísala súbeh na napísanie „životopisného nástinu Ľudovíta Štúra“.
Napriek tomu, že ešte žili mnohí účastníci štúrovských dejov i bojov rokov meruôsmych, nikto sa nehlásil. Čakalo sa najmä na najbližšieho Štúrovho priateľa, spolupracovníka a spolubojovníka Jozefa Miloslava Hurbana, ktorý žil v Hlbokom. Rozhodujúcou skutočnosťou však bol Hurbanov vnútorný pocit o nevyhnutnosti odstupu od rokov života v Štúrovej spoločnosti. Chcel byť čo najobjektívnejší, a preto dlho váhal pustiť sa do takého náročného diela.
Hurbanovo váhanie nakoniec rozsekol jeho najstarší syn Svetozár Hurban Vajanský. Vstúpil otcovi do svedomia a požiadal ho o napísanie životopisu Ľudovíta Štúra. Ponúkol mu aj možnosť publikovania po častiach v obnovených Slovenských pohľadoch, ktoré začínal spolu s Jozefom Škultétym vydávať v Martine.
Od roku 1881 začalo v Slovenských pohľadoch vychádzať na pokračovanie životopisné dielo Jozefa Miloslava Hurbana, nazvané jednoducho - Ľudovít Štúr. Encyklopédia slovenských spisovateľov ho charakterizuje takto: „Je to najobsiahlejšie svedectvo priameho účastníka o rozhodujúcich rokoch a osobnostiach nášho národného života v polovici minulého storočia.“ Životopis vychádzal v rokoch 1881 - 1884 a Hurban tému dotiahol až do októbra 1848. Potom sa na dva roky odmlčal. Hurbanovi životopisci a literárni historici uvažujú o rôznych príčinách pauzy pri písaní tohto diela.
Pravdepodobným dôvodom bolo, že sa dostal na prah revolúcie rokov 1848-49 a potreboval si utriediť materiál. Okrem toho sa hlásil aj vek a fyziologická nevyhnutnosť zvoľnenia nasadeného tvorivého tempa.
V rokoch 1886 - 1888 Hurban uverejnil v Slovenských pohľadoch pokračovanie diela, ktoré nazval Rozpomienky. V nich zachytil všetky rozhodujúce udalosti z revolučného vystúpenia slovenského ľudu a z bojov slovenských dobrovoľníkov vo všetkých troch vojenských výpravách i Štúrovo pôsobenie v nich. O porevolučných rokoch Štúrovho života však už nestihol napísať. Vo februári 1888 zomrel vo svojom celoživotnom pôsobisku - Hlbokom.
Napriek tomu, že ešte žili mnohí účastníci štúrovských dejov i bojov rokov meruôsmych, nikto sa nehlásil. Čakalo sa najmä na najbližšieho Štúrovho priateľa, spolupracovníka a spolubojovníka Jozefa Miloslava Hurbana, ktorý žil v Hlbokom. Rozhodujúcou skutočnosťou však bol Hurbanov vnútorný pocit o nevyhnutnosti odstupu od rokov života v Štúrovej spoločnosti. Chcel byť čo najobjektívnejší, a preto dlho váhal pustiť sa do takého náročného diela.
Hurbanovo váhanie nakoniec rozsekol jeho najstarší syn Svetozár Hurban Vajanský. Vstúpil otcovi do svedomia a požiadal ho o napísanie životopisu Ľudovíta Štúra. Ponúkol mu aj možnosť publikovania po častiach v obnovených Slovenských pohľadoch, ktoré začínal spolu s Jozefom Škultétym vydávať v Martine.
Od roku 1881 začalo v Slovenských pohľadoch vychádzať na pokračovanie životopisné dielo Jozefa Miloslava Hurbana, nazvané jednoducho - Ľudovít Štúr. Encyklopédia slovenských spisovateľov ho charakterizuje takto: „Je to najobsiahlejšie svedectvo priameho účastníka o rozhodujúcich rokoch a osobnostiach nášho národného života v polovici minulého storočia.“ Životopis vychádzal v rokoch 1881 - 1884 a Hurban tému dotiahol až do októbra 1848. Potom sa na dva roky odmlčal. Hurbanovi životopisci a literárni historici uvažujú o rôznych príčinách pauzy pri písaní tohto diela.
Pravdepodobným dôvodom bolo, že sa dostal na prah revolúcie rokov 1848-49 a potreboval si utriediť materiál. Okrem toho sa hlásil aj vek a fyziologická nevyhnutnosť zvoľnenia nasadeného tvorivého tempa.
V rokoch 1886 - 1888 Hurban uverejnil v Slovenských pohľadoch pokračovanie diela, ktoré nazval Rozpomienky. V nich zachytil všetky rozhodujúce udalosti z revolučného vystúpenia slovenského ľudu a z bojov slovenských dobrovoľníkov vo všetkých troch vojenských výpravách i Štúrovo pôsobenie v nich. O porevolučných rokoch Štúrovho života však už nestihol napísať. Vo februári 1888 zomrel vo svojom celoživotnom pôsobisku - Hlbokom.
