Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Argentínci veria, že existuje Zlé svetlo – ona ho videla na vlastné oči.
Autor OTS
Bratislava 29. septembra (OTS) - Vanda Rozenbergová vo svojom novom románe V ľavej ruke smrť, v pravej cigareta prináša intímny, no zároveň silný príbeh inšpirovaný skutočným ľudským osudom – o hľadaní miesta, ktoré možno nazvať domovom, ale aj o cestách k sebe navzájom, ktoré niekedy nachádzame až príliš neskoro. A aj o tom, či existuje zlé svetlo.
„Valentíne visel krížom cez hruď malý chlebník. Niesla si v ňom čiapku, čisté pančucháče a drievko. Krátku palicu s motúzom na konci. Vo veku päť rokov a tri týždne prešla veľký kus cesty, ale nevie o tom nič, nepamätá si ťažkosti okolo balenia ani rozlúčku. Starí rodičia v kuse nariekali a Rexo krútil chvostom. Starý otec mame na rozlúčku povedal, že sa môže vysrať na takýto život, keď ho tí, čo ich mali dochovať, opúšťajú, a keď na nich serú, tak aj on serie na celý svet a nič nezasadí, ani jeden zemiak. Tak sa rozhodol. Ani nepoorie, pre koho, budú jesť s babkou len jablká a mrkvu, králiky pozabíja a sliepky vypustí na hradskú.“
Tak začína príbeh Valentíny, ktorá s rodičmi v roku 1926 odchádza do Buenos Aires. Tam prežije krásne a naplnené detstvo, zoznámi sa s rodákom Alojzom a stane sa jeho ženou. V roku 1947 nastúpi na prezidentský post Juan Perón a Alojz Franc urobí chybu, za ktorú on aj jeho žena zaplatia vyhostením z krajiny. A ukáže sa, že návraty niekedy môžu bolieť viac ako odchody.
Argentínci veria, že existuje Luz mala – Zlé svetlo. Žiara, ktorá sa objavuje nízko pri zemi a planie modrastým svetlom. Povery hovoria, že je to duša človeka, ktorý nie je pochovaný. Valentína ho videla na vlastné oči.
V románe V ľavej ruke smrť, v pravej cigareta sa naplno prejavuje rozprávačské majstrovstvo Vandy Rozenbergovej a jej schopnosť podať aj ťažké a bolestivé témy s pozoruhodnou ľahkosťou. Prostredníctvom osudu jednej rodiny otvára autorka témy emigrácie a návratu, domova a vykorenenia, rodinných väzieb či straty, ale aj otázku, či naozaj existuje Zlé svetlo. Veľké dejiny pritom necháva vstupovať do celkom obyčajných ľudských životov. V centre románu tak nestojí história samotná, ale ľudia, ktorých životy nenávratne mení.
Krst knihy sa uskutoční 30. 9. 2026 v bratislavskom Martinuse na Obchodnej. Príďte sa s autorkou porozprávať o knihe, jej skutočnej predlohe a príbehu, ktorý prekračuje hranice jedného života aj jednej krajiny. Večerom bude sprevádzať Zuzana Golianová.
Vanda Rozenbergová sa narodila v júni 1971 v Bojniciach. Žije v Prievidzi. Absolvovala FiFUK v Bratislave odbor žurnalistika. Pracovala ako učiteľka, sprievodkyňa na zámku, najdlhšie pôsobila ako bibliografka v knižnici. Okrem próz píše komentáre k dokumentárnym filmom, publicistiku a rôzne divadelné útvary. Má dvoch synov, Alexeja a Maxima.
Jej knihy Slobodu bažantom (2015), Muž z jamy a deti z lásky (2017), Tri smrtky sa plavia (2018), Zjedol som Lautreca (2021), Storočie (2023) a Mágovia vedia viac (2024) boli vo finálovej desiatke ceny Anasoft litera.
„Valentíne visel krížom cez hruď malý chlebník. Niesla si v ňom čiapku, čisté pančucháče a drievko. Krátku palicu s motúzom na konci. Vo veku päť rokov a tri týždne prešla veľký kus cesty, ale nevie o tom nič, nepamätá si ťažkosti okolo balenia ani rozlúčku. Starí rodičia v kuse nariekali a Rexo krútil chvostom. Starý otec mame na rozlúčku povedal, že sa môže vysrať na takýto život, keď ho tí, čo ich mali dochovať, opúšťajú, a keď na nich serú, tak aj on serie na celý svet a nič nezasadí, ani jeden zemiak. Tak sa rozhodol. Ani nepoorie, pre koho, budú jesť s babkou len jablká a mrkvu, králiky pozabíja a sliepky vypustí na hradskú.“
Tak začína príbeh Valentíny, ktorá s rodičmi v roku 1926 odchádza do Buenos Aires. Tam prežije krásne a naplnené detstvo, zoznámi sa s rodákom Alojzom a stane sa jeho ženou. V roku 1947 nastúpi na prezidentský post Juan Perón a Alojz Franc urobí chybu, za ktorú on aj jeho žena zaplatia vyhostením z krajiny. A ukáže sa, že návraty niekedy môžu bolieť viac ako odchody.
Argentínci veria, že existuje Luz mala – Zlé svetlo. Žiara, ktorá sa objavuje nízko pri zemi a planie modrastým svetlom. Povery hovoria, že je to duša človeka, ktorý nie je pochovaný. Valentína ho videla na vlastné oči.
V románe V ľavej ruke smrť, v pravej cigareta sa naplno prejavuje rozprávačské majstrovstvo Vandy Rozenbergovej a jej schopnosť podať aj ťažké a bolestivé témy s pozoruhodnou ľahkosťou. Prostredníctvom osudu jednej rodiny otvára autorka témy emigrácie a návratu, domova a vykorenenia, rodinných väzieb či straty, ale aj otázku, či naozaj existuje Zlé svetlo. Veľké dejiny pritom necháva vstupovať do celkom obyčajných ľudských životov. V centre románu tak nestojí história samotná, ale ľudia, ktorých životy nenávratne mení.
Krst knihy sa uskutoční 30. 9. 2026 v bratislavskom Martinuse na Obchodnej. Príďte sa s autorkou porozprávať o knihe, jej skutočnej predlohe a príbehu, ktorý prekračuje hranice jedného života aj jednej krajiny. Večerom bude sprevádzať Zuzana Golianová.
O autorke
Vanda Rozenbergová sa narodila v júni 1971 v Bojniciach. Žije v Prievidzi. Absolvovala FiFUK v Bratislave odbor žurnalistika. Pracovala ako učiteľka, sprievodkyňa na zámku, najdlhšie pôsobila ako bibliografka v knižnici. Okrem próz píše komentáre k dokumentárnym filmom, publicistiku a rôzne divadelné útvary. Má dvoch synov, Alexeja a Maxima.
Jej knihy Slobodu bažantom (2015), Muž z jamy a deti z lásky (2017), Tri smrtky sa plavia (2018), Zjedol som Lautreca (2021), Storočie (2023) a Mágovia vedia viac (2024) boli vo finálovej desiatke ceny Anasoft litera.
