Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Považujú ho za zakladateľa ruského kolorizmu a krajinomaľby.
Autor TASR
Repino/Bratislava 29. septembra (TASR) - Iľja Jefimovič Repin je jeden z najznámejších ruských realistických maliarov. Autor známeho obrazu Burlaci na Volge zomrel pred 85 rokmi 29. septembra 1930 vo fínskej Kuokkale, ktorú neskôr už ako súčasť Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR) premenovali podľa neho na Repino.
Na slávnom obraze Burlaci na Volge zachytil Repin ťažkú prácu námezdných robotníkov, ktorí ťahali lode proti prúdu na rieke Volge. Repina priťahoval život prostých ľudí, ukrajinské i ruské dejiny i ľudové umenie, v neskorších rokoch portrétoval členov ruskej cisárskej elity (cár Mikuláš II.), či popredných predstaviteľov ruskej inteligencie a aristokracie (spisovatelia Lev Nikolajevič Tolstoj, Maxim Gorkij, hudobní skladatelia Modest Petrovič Musorgskij a Michail Ivanovič Glinka, podnikateľ a filantrop Pavel Michajlovič Treťjakov, vedec Dmitrij Ivanovič Mendelejev, ukrajinský básnik a maliar Taras Hryhorovič Ševčenko).
Považujú ho za zakladateľa ruského kolorizmu a krajinomaľby. Podľa vzoru tzv. peredvižnikov (umelcov zapálených pre demokratické idey, ktorí organizovali na území Ruska putovné umelecké výstavy) sa snažil zobraziť sociálnu biedu ruského ľudu, revolučnú činnosť ruských narodnikov a prelomové udalosti ruských a ukrajinských dejín. Vrcholné obdobie jeho tvorby spadá do 80. rokov 19. storočia. Materiál na svoje obrazy Repin zbieral na častých cestách po Rusku.
Iľja Jefimovič Repin sa narodil 5. augusta 1844 v ukrajinskom meste Čugujev v charkovskej gubernii v rodine ruských vojenských osadníkov. Vo veku 14 rokov vstúpil do učenia k miestnemu maliarovi ikon Bunakovi a o rok neskôr už samostatne maľoval portréty, ikony a zdobil kostolné interiéry. Potom sa dva mesiace zdokonaľoval na súkromnej škole kreslenia v ruskom Petrohrade, kde bol jeho učiteľom vynikajúci ruský portrétista Ivan Nikolajevič Kramskoj, jeden zo zakladateľov peredvižnikov.
Svoj talent Repin ďalej rozvíjal na petrohradskej Cárskej akadémii umení. Na štipendijnom pobyte v Taliansku a Francúzsku sa ocitol v čase, keď začal odklon od realizmu smerom k impresionizmu, pričom ho ovplyvnilo najmä použitie svetla a farieb francúzskych impresionistov. On sám sa však nikdy nevydal novým smerom, ostal verný realizmu. Na západe smútil za domovom a dokonca sa vrátil do Ruska ešte pred vypršaním štipendia.
Krátko pred atentátom na ruského cára Alexandra II. v roku 1881 začal maľovať sériu obrazov s tematikou ruského revolučného hnutia: Odmietnutie spovede, Zatknutie propagandistu, Stretnutie, Nečakaný návrat. Posledný obraz je považovaný za majstrovské dielo na túto tému – umelec geniálne zachytil rozdielne psychologické stavy, ktoré sa prelínajú s ruskými a ukrajinskými národnými motívmi.
V roku 1885 Repin dokončil jedno zo svojich psychologicky najsilnejších diel - Ivan Hrozný a jeho syn Ivan. O cárovičovi Ivanovi sa hovorilo, že sa postavil na čelo politickej opozície proti svojmu otcovi a padol jeho rukou. Obraz zachytáva Ivana Hrozného objímajúceho svojho umierajúceho syna, ktorého smrteľne zranil v nekontrolovateľnom návale zlosti. Podoba Ivana Hrozného je v značnom kontraste s jeho pokojne vyzerajúcim synom.
Za jeden z vrcholov Repinovej tvorby je považovaný obraz Záporožskí kozáci píšu list tureckému sultánovi. Na prvý pohľad upútava zobrazenie a temperament postáv, zaujímavý kolorit a kompozícia obrazu. Dielo, ktoré okamžite kúpil cár za 35.000 rubľov (na tú dobu to bola obrovská suma peňazí), začal Repin maľovať koncom 80. rokov 19. storočia a dokončil ho v roku 1891.
V rokoch 1894–1907 bol Repin profesorom a v rokoch 1898-1899 aj rektorom petrohradskej Akadémie. Svoje najmonumentálnejšie dielo, plátno s rozmermi 400x877 cm, známe pod názvom Zasadnutie štátnej rady, tvoril na objednávku ruskej vlády v rokoch 1901 až 1903.
Začiatkom 90. rokov 19. storočia sa Repin usadil v dome nazývanom Penaty vo fínskej osade Kuokkala neďaleko Petrohradu (po Veľkej októbrovej socialistickej revolúcii - VOSR - roku 1917 osada Kuokkala zostala na území Fínska), kde sa vytvorila umelecká kolónia. Rôzne sovietske inštitúcie ho vyzývali k návratu do vlasti, vždy ale odmietol, vyhovárajúc sa na svoju starobu. Na sklonku svojho života maľoval Repin prevažne náboženské témy. S výnimkou portrétu dočasnej vlády Alexandra Fiodoroviča Kerenského, nikdy nemaľoval nič, čo by sa týkalo témy VOSR alebo obdobia, ktoré po nej nasledovalo. Zomrel 29. septembra 1930 v Kuokkale vo Fínsku vo veku 86 rokov.
Po druhej svetovej vojne sa Kuokkala stala súčasťou ZSSR a v roku 1948 ju premenovali na Repino. Dom, v ktorom Repin žil, zapísali na listinu Svetového a prírodného dedičstva UNESCO a otvorili ho pre verejnosť ako múzeum.
Na slávnom obraze Burlaci na Volge zachytil Repin ťažkú prácu námezdných robotníkov, ktorí ťahali lode proti prúdu na rieke Volge. Repina priťahoval život prostých ľudí, ukrajinské i ruské dejiny i ľudové umenie, v neskorších rokoch portrétoval členov ruskej cisárskej elity (cár Mikuláš II.), či popredných predstaviteľov ruskej inteligencie a aristokracie (spisovatelia Lev Nikolajevič Tolstoj, Maxim Gorkij, hudobní skladatelia Modest Petrovič Musorgskij a Michail Ivanovič Glinka, podnikateľ a filantrop Pavel Michajlovič Treťjakov, vedec Dmitrij Ivanovič Mendelejev, ukrajinský básnik a maliar Taras Hryhorovič Ševčenko).
Považujú ho za zakladateľa ruského kolorizmu a krajinomaľby. Podľa vzoru tzv. peredvižnikov (umelcov zapálených pre demokratické idey, ktorí organizovali na území Ruska putovné umelecké výstavy) sa snažil zobraziť sociálnu biedu ruského ľudu, revolučnú činnosť ruských narodnikov a prelomové udalosti ruských a ukrajinských dejín. Vrcholné obdobie jeho tvorby spadá do 80. rokov 19. storočia. Materiál na svoje obrazy Repin zbieral na častých cestách po Rusku.
Iľja Jefimovič Repin sa narodil 5. augusta 1844 v ukrajinskom meste Čugujev v charkovskej gubernii v rodine ruských vojenských osadníkov. Vo veku 14 rokov vstúpil do učenia k miestnemu maliarovi ikon Bunakovi a o rok neskôr už samostatne maľoval portréty, ikony a zdobil kostolné interiéry. Potom sa dva mesiace zdokonaľoval na súkromnej škole kreslenia v ruskom Petrohrade, kde bol jeho učiteľom vynikajúci ruský portrétista Ivan Nikolajevič Kramskoj, jeden zo zakladateľov peredvižnikov.
Svoj talent Repin ďalej rozvíjal na petrohradskej Cárskej akadémii umení. Na štipendijnom pobyte v Taliansku a Francúzsku sa ocitol v čase, keď začal odklon od realizmu smerom k impresionizmu, pričom ho ovplyvnilo najmä použitie svetla a farieb francúzskych impresionistov. On sám sa však nikdy nevydal novým smerom, ostal verný realizmu. Na západe smútil za domovom a dokonca sa vrátil do Ruska ešte pred vypršaním štipendia.
Krátko pred atentátom na ruského cára Alexandra II. v roku 1881 začal maľovať sériu obrazov s tematikou ruského revolučného hnutia: Odmietnutie spovede, Zatknutie propagandistu, Stretnutie, Nečakaný návrat. Posledný obraz je považovaný za majstrovské dielo na túto tému – umelec geniálne zachytil rozdielne psychologické stavy, ktoré sa prelínajú s ruskými a ukrajinskými národnými motívmi.
V roku 1885 Repin dokončil jedno zo svojich psychologicky najsilnejších diel - Ivan Hrozný a jeho syn Ivan. O cárovičovi Ivanovi sa hovorilo, že sa postavil na čelo politickej opozície proti svojmu otcovi a padol jeho rukou. Obraz zachytáva Ivana Hrozného objímajúceho svojho umierajúceho syna, ktorého smrteľne zranil v nekontrolovateľnom návale zlosti. Podoba Ivana Hrozného je v značnom kontraste s jeho pokojne vyzerajúcim synom.
Za jeden z vrcholov Repinovej tvorby je považovaný obraz Záporožskí kozáci píšu list tureckému sultánovi. Na prvý pohľad upútava zobrazenie a temperament postáv, zaujímavý kolorit a kompozícia obrazu. Dielo, ktoré okamžite kúpil cár za 35.000 rubľov (na tú dobu to bola obrovská suma peňazí), začal Repin maľovať koncom 80. rokov 19. storočia a dokončil ho v roku 1891.
V rokoch 1894–1907 bol Repin profesorom a v rokoch 1898-1899 aj rektorom petrohradskej Akadémie. Svoje najmonumentálnejšie dielo, plátno s rozmermi 400x877 cm, známe pod názvom Zasadnutie štátnej rady, tvoril na objednávku ruskej vlády v rokoch 1901 až 1903.
Začiatkom 90. rokov 19. storočia sa Repin usadil v dome nazývanom Penaty vo fínskej osade Kuokkala neďaleko Petrohradu (po Veľkej októbrovej socialistickej revolúcii - VOSR - roku 1917 osada Kuokkala zostala na území Fínska), kde sa vytvorila umelecká kolónia. Rôzne sovietske inštitúcie ho vyzývali k návratu do vlasti, vždy ale odmietol, vyhovárajúc sa na svoju starobu. Na sklonku svojho života maľoval Repin prevažne náboženské témy. S výnimkou portrétu dočasnej vlády Alexandra Fiodoroviča Kerenského, nikdy nemaľoval nič, čo by sa týkalo témy VOSR alebo obdobia, ktoré po nej nasledovalo. Zomrel 29. septembra 1930 v Kuokkale vo Fínsku vo veku 86 rokov.
Po druhej svetovej vojne sa Kuokkala stala súčasťou ZSSR a v roku 1948 ju premenovali na Repino. Dom, v ktorom Repin žil, zapísali na listinu Svetového a prírodného dedičstva UNESCO a otvorili ho pre verejnosť ako múzeum.
