< sekcia Import

Škrty v SAV môžu ohroziť činnosť ústavov aj veľké výskumné projekty

Ilustračné foto Foto: TASR/Pavel Neubauer

Napríklad ak by Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied mal prepúšťať dnes, museli by sa rozlúčiť s ľuďmi, ktorých pre výskum reálne potrebuje.

Nitra 18. novembra (TASR) – Napätý rozpočet, prepúšťanie vedcov a zastavenie významných, často medzinárodných projektov. Týmto hrozbám momentálne čelí Archeologický ústav (AÚ) Slovenskej akadémie vied (SAV). Avizované krátenie rozpočtu akadémie o 10 miliónov eur vyvolalo hrozbu, že z vedeckých pracovísk ústavu bude musieť odísť okolo 17 percent pracovníkov. Podľa jeho riaditeľa Mateja Ruttkaya pritom ústav už znižovanie stavu zamestnancov absolvoval pred niekoľkými rokmi.

Zostanú prístroje bez obsluhy?

„Ak by sme mali prepúšťať dnes, museli by sme sa rozlúčiť s ľuďmi, ktorých pre výskum reálne potrebujeme. Takže by sa nás to dotklo tragicky. Sme jeden z mála spoločenskovedných ústavov, ktorý má aj štrukturálne fondy a iné projekty, v ktorých sme sa zaviazali určitou udržateľnosťou na najbližšie obdobie, väčšinou je to päť rokov. Pri znížení stavu pracovníkov by to prakticky nemohlo fungovať. Takže máme prístroje, ktoré patria v rámci Európy medzi špičku, máme vysoko kvalifikovaných ľudí, ktorí s nimi dokážu pracovať, ale nakoniec tie prístroje zostanú bez obsluhy a projekty skončia. Nemyslím si, že by toto bolo v prospech vedy,“ hovorí Ruttkay.

Majú obavy

Minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Peter Pellegrini síce prisľúbil, že sa SAV vráti osem miliónov eur formou projektov, podľa Ruttkaya sa však vedci už dnes obávajú toho, že na budúci rok môže byť východiskový rozpočet akadémie už bez tejto sumy. „Máme teraz aj ústny, ale verejný prísľub pána ministra, podľa ktorého by mal byť problém prepúšťania 17 percent ľudí zažehnaný. Zostáva nám veriť, že to tak bude, ale musíme informovať verejnosť o tom, že máme strach, že k tomu môže dôjsť, a to len na základe byrokratického rozhodnutia. Navyše som presvedčený, že osem až desať miliónov eur z hľadiska štátneho rozpočtu nie je až taká veľká suma, ale v rozpočte akadémie je veľmi dôležitá,“ pripomína Ruttkay. Zároveň zdôraznil, že nie je správne, ak sa o opodstatnenosti vedeckého výskumu rozhoduje od zeleného stola.

Tvrdšie slová

„Ja osobne som, použijem aj také tvrdšie slovo, pobúrený tým, ak niekto z pozície štátneho úradníka má snahu rozhodovať o tom, čo je dobrý výskum, a čo nie je dobrý výskum. Myslím si, že je to veľké nešťastie a boli tu už obdobia, keď také snahy boli, aj v tej dávnejšej minulosti a nikdy to k dobrým výsledkom neviedlo. A každý, kto trošičku došiel do styku s vedou, si je vedomý toho, že sa musí podporovať vedecký výskum v širšom meradle,“ skonštatoval.

Odborné akreditácie

Na hodnotenie kvality výskumov majú podľa Ruttkaya slúžiť predovšetkým odborné akreditácie, kde o opodstatnenosti a správnom smerovaní výskumu rozhoduje medzinárodná vedecká komunita a nie byrokratické verdikty. „Treba tiež povedať, že nemôže byť hlavným cieľom takejto akreditácie ďalšie znižovanie financií na výskum, ale jeho skvalitnenie,“ pripomína Ruttkay.

Neuvážené škrty v rozpočte akadémie môžu navyše podľa jeho slov ohroziť aj chod ústavov, ktoré majú svoje povinnosti stanovené v zákone. „Ani AÚ nie je celkom bežný ústav. My napríklad zo zákona vedieme Centrálnu evidenciu archeologických nálezísk na Slovensku. Okrem toho máme ohromné nálezové fondy, o ktoré sa musíme starať. Takže my spravujeme naozaj veľkú časť archeologického kultúrneho dedičstva, ktoré Slovensko má, a to nie je len skladovanie, ale aj konzervovanie, reštaurovanie a dokumentácia. Neuvážené znižovanie rozpočtu akadémie, z ktorého už dávno nie je čo zobrať, preto môže mať veľmi negatívny vplyv aj na takéto činnosti vedy a výskumu na Slovensku,“ upozorňuje Ruttkay.