Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 23. júl 2024Meniny má Oľga
< sekcia Import

Šľachta Keltov možno postavenie nededila po otcoch, ale matkách

Ilustračné foto. Foto: TASR/Pavel Neubauer

Štúdiu s výsledkami výskumu zverejnil začiatkom júna vedecký žurnál Nature Human Behaviour.

Berlín 24. júna (TASR) – Šľachta kmeňov starovekých Keltov možno v niektorých prípadoch nededila patrilineárne, ale matrilineárne. Naznačuje to nová štúdia vzoriek DNA z dvoch najzachovalejších keltských mohýl v Nemecku. TASR informuje na základe správy servera Popular Science a časopisu Smithsonian Magazine.

Archeológovia skúmali dve z najzachovalejšách keltských mohýl v Nemecku – Eberdingen-Hochdorf a Asperg-Grafenbühl. Delí ich približne desať kilometrov a podľa odhadov vznikli okolo roku 530 p.n.l. Obsahovali bohatú výbavu hodnú člena vysokej šľachty – jej súčasťou boli napríklad pozlátené nástroje, bronzový nábytok, železné šperky a pokrývky hlavy z brezovej kôry.

Štúdiu s výsledkami výskumu zverejnil začiatkom júna vedecký žurnál Nature Human Behaviour. Popisuje analýzu vzoriek zubov a kostí stredného ucha od 31 osôb pochovaných v mohylách, z ktorých výskumníci sekvenovali DNA a rekonštruovali ich genómy. Najväčší záujem u vedcov z Inštitútu Maxa Plancka pre evolučnú antropológiu (MPI-EPI) vzbudili najmä dve vzorky od strýka a synovca spojených príbuzenským vzťahom prostredníctvom matky chlapca.

Výsledky analýzy kostrových pozostatkov poukazujú na to, že postavenie sa aspoň v niektorých kmeňoch dedilo zo strany matky, teda matrilineárne. Toto usporiadanie spoločnosti sa najčastejšie vyskytuje v spoločenstvách primitívnych roľníkov, ktoré nepoužívajú pluh, a môže súvisieť s tým, že iba matka je vždy bezpečne známa. Často sa v nich vyskytuje avunkulát, teda významná úloha ženinho brata pri výchove jej detí.

"Výsledok dokazuje, že politická moc sa v tejto spoločnosti s najvyššou pravdepodobnosťou dedila biologickým nástupníctvom porovnateľným s dynastiou," uvádza Joscha Gretzinger z MPI-EVA. Jeho názor podporuje aj genetické sekvenovanie vzoriek z ďalších tiel objavených nielen v oboch mohylách, ale aj v tretej mohyle postavenej približne o storočie neskôr.

Detailný popis vzťahov medzi pohlaviami u Keltov však pre nedostatok informácií zostáva zahalený rúškom tajomstva, pretože Kelti, na rozdiel od Rimanov, neviedli písomné záznamy. Zachovali sa preto iba kusé informácie od rímskych historikov ako Tacitus alebo Ammianus Marcellinus, ktorí v textoch zaznamenávajú napríklad povstanie icenskej kráľovnej Boudicy proti Rimanom.