Londýn 9. augusta (TASR) - Austrálsky štvorkajak v zložení Tate Smith, Dave Smith, Murray Stewart, Jacob Clear získal na OH 2012 v Londýne zlato na 1000 m. Vo finále triumfoval spôsobom štart-cieľ pred loďami Maďarska a Česka.

Novozložená slovenská káštvorka v zostave Peter Gelle, Martin Jankovec, Erik Vlček, Juraj Tarr obsadila 6. miesto. Zverenci trénera Petra Likéra jazdili ešte 250 metrov pred cieľom na bronzovej priečke, vo finiši ich však okrem českej posádky predstihli aj Nemci a Dáni.

Slovenský štvorkajak tak nedodržal postupnosť a po 4. mieste zo Sydney 2000, bronze z Atén 2004 a striebre z Pekingu 2008 nevylovil z jazera Eton Dorney najcennejší olympijský kov. Nová zostava sa vykryštalizovala iba mesiac pred štartom olympiády.

Gelle s Jankovcom po treniciach okolo zloženia posádky nahradili v lodi bratov Richarda a Michala Riszdorferovcov, ktorí pred štyrmi rokmi získali s Vlčekom a Tarrom striebro. Slovenský štvorkajak v prvom spoločnom súťažnom vystúpení naznačil, že s ním treba počítať, keď suverénne vyhral svoju rozjazdu a postúpil priamo do finále. V elitnej osmičke sa mu však nepodarilo naplniť medailové ambície.



Neskrývajú sklamanie

Foto: TASR/Martin Baumann

Zadák Tarr, ktorý je najskúsenejším zo slovenského kvarteta, mal po skončení finále slzy v očiach. "Je to veľké sklamanie. Po rozjazde sme si verili, vo finále hneď po štarte odskočili tri lode a dúfali sme, že by z toho mohlo byť aj zlato. Záver nám však vôbec nevyšiel. Mrzí nás, že sme neurobili výraznejší výsledok, pretože sme sa cítili dobre," povedal Tarr pre RTVS.

"Sklamanie v športe mrzí, obetoval som úspechu všetko, no na londýnskej olympiáde ma neobdaroval v plnej paráde," kĺzal po povrchu ľudskej existencie Juraj Tarr. "Vzápätí si poviete, že sú aj dôležitejšie veci na tomto svete, hlavne zdravie. Preto by som mohol všetkým športovcom a ľuďom odkázať - zdravie si vážte. Extrém by sa mohol ponúkať, z medaily sa potešíte a na druhý deň vás zloží infarkt. Čierny humor, ale je to tak. Prekonal som zákernú chorobu v živote, vyhral najväčší boj, cennejšie víťazstvo už dosiahnuť nemôžem."

Juraj Tarr si cení zdravie viac ako olympijské zlato a má na takéto úvahy najpádnejší dôvod. "S chorobou sa treba pobiť a ja som sa pobil s rakovinou štítnej žľazy. Šport je veľký fenomón, zabudnete pri ňom na všetky nepríjemnosti. Za vzor som považoval cyklistu Lance Armstronga a jeho nesmierna vôľa mi imponovala. Aj on ma presvedčil, čo môžete dokázať, ak sa nevzdáte a všetkými možnými zbraňami bojujete o svoje miestečko na slnku. Aj Saku Koivu sa s rakovinou natrápil, prekonal chorobu a vrátil do NHL. Takéto víťazstvá si fanúšik neuvedomuje, no každý, kto s chorobou zápasí, by o nich vedel písať romány."

Veľké sklamanie netajil ani "háčik" Gelle. "Boli sme pripravení dobre, 800 metrov sme jazdili na medailovej priečke, no posledných 200 metrov nám nevyšlo. Štyri roky makáte a teraz toto." Vlček priznal, že v závere postihla slovenskú káštvorku kríza. "Chceli sme ísť svoje preteky, udávať tempo a v závere ho vystupňovať. Prišla však kríza a namiesto toho, aby sme zrýchľovali, sme spomalili."

Najmladši v štvorkajaku Martin Jankovec vyžaroval zo seba únavu i sklamanie rovnako ako ďalší skúsenejší členovia lode. "Všetko bolo fajn, až na ten záver, nezostali nám sily, išli sme úplne do tmy, čo sme mohli, to sme dali. Súperi boli lepší, treba uznať ich kvality."

Streda a neúspech dvojkajaku atmosféru neovplyvnila. Martin Jankovec: "Chalani sa s výsledkom dobre popasovali, zabudli na to, pripravovali sa na nový štart. Chceli sme zapádlovať toľko, koľko sme v sebe nazbierali a podarilo sa to stopercentne. Nevypálili sme, ani nič neprepálili, zajazdili sme svoje tempo, spoliehali sa naň, verili mu a trúfali udrieť do záveru v posledných sto - dvesto metroch. Bohužiaľ, nevyšlo to. Vnímal som len Maďarov po našej ľavici, boli v našej línii, vedel som, že sme na tom dobre a inak sme sa sústredili naplno na svoju jazdu."

Nováčik v štvorkajaku i na olympiáde označil umiestenie za veľké sklamanie. "A ľutoval som aj dvojkajak, je to na hlavu postavené po toľkej drine. Veril som im, že sa zmocnia ďalšej šance v štvorkajaku, no raz sa darí, inokedy nie. Veľa sme sa pred jazdou nerozprávali, snažili sa o vysoké tempo, päťstovka hop, dvojstovka posledné hopnutie, no už sme toľko do pádiel nevložili."