Frankfurt nad Mohanom 16. novembra (TASR) - Spotreba energie v nemeckom priemysle vlani klesla o 2,9 %, uviedol v pondelok štatistický úrad krajiny. Tento pokles nastal po raste spotreby energie o 1,9 % v roku 2024, ktorý nasledoval po prudkých zníženiach v rokoch 2022 a 2023. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
Prevažná časť spotrebovanej energie, konkrétne 88,8 %, bola využitá na výrobu elektriny a tepla. Zvyšných 11,2 % bolo použitých na neenergetické účely, napríklad ako vstupy na výrobu plastov, hnojív a iných chemických produktov. Chemický priemysel zostal najväčším priemyselným spotrebiteľom energie, pričom jeho podiel na celkovej spotrebe bol 28,6 %.
Najpoužívanejším zdrojom energie v priemysle zostal zemný plyn (29,2 %). Nasledovala elektrická energia (21,2 %) a ropné produkty (17,2 %). Spotreba uhlia klesla o 12,4 %, čím sa jeho podiel na celkovej spotrebe energie v priemysle znížil na 13,1 %. Obnoviteľné palivá a teplo z okolitého prostredia dosiahli po výraznom raste rekordný podiel 5,3 %, čo však aj tak znamená, že v celkovom energetickom mixe priemyslu naďalej zohrávajú len okrajovú úlohu.
Výnosy nemeckých dlhopisov vzrástli, zvýšila sa aj prirážka na francúzske bondy
Výnosy nemeckých dlhopisov zaznamenali v pondelok rast po tom, ako minulotýždňové údaje z americkej ekonomiky posilnili obavy z inflácie a s nimi očakávania, že Európska centrálna banka zvýši úrokové sadzby do roka trikrát. Informovala o tom agentúra Reuters.
Ceny výrobcov v USA pokračovali v októbri v raste. Aj keď medzimesačne sa tempo rastu mierne spomalilo, v medziročnom porovnaní zaznamenalo zrýchlenie o 0,2 percentuálneho bodu na 6,5 %, čo bol najvýraznejší rast cien výrobcov od novembra 2022.
Okrem toho v centre pozornosti zostáva geopolitická situácia. Na jednej strane Irán oznámil, že po narazení na mínu v Hormuzskom prielive jeden z tankerov zachvátil požiar, na druhej americký prezident Donald Trump povedal, že „by sa mohol zdržať nových útokov na Irán, ak zo strany Teheránu alebo jemenských povstalcov nedôjde k ďalším provokáciám“.
Výnosy kľúčových nemeckých 10-ročných dlhopisov vzrástli v pondelok o tri bázické body na 3,38 %. V piatok (13. 11.) počas obchodovania vyskočili nakrátko na 3,3895 %, čo predstavovalo najvyššie výnosy kľúčových nemeckých dlhopisov od 22. októbra. Navyše, za celý týždeň zaznamenali najvýraznejší rast od polovice septembra. Nemecké dvojročné dlhopisy, ktoré sú citlivejšie na očakávania vývoja úrokových sadzieb, zaznamenali v pondelok pokles o tri bázické body na 3,15 %. V piatok však vyskočili na 3,1553 %, čo predstavovalo najvyšší výnos od 14. októbra.
V porovnaní s nemeckými referenčnými dlhopismi sa zvýšila riziková prirážka na francúzske kľúčové dlhopisy. Dosiahla 154,50 bázického bodu, čo predstavuje rast o jeden bázický bod. Je to síce výrazne nižšie než 177,71 bázického bodu z 22. októbra, keď prirážka bola najvyššia od novembra 2011, francúzske dlhopisy sú však pred budúcoročnými prezidentskými voľbami naďalej náchylné na výkyvy.
V nemeckom priemysle od roku 2019 zaniklo 405.800 pracovných miest
V nemeckom priemysle v treťom štvrťroku v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka zaniklo 140.000 pracovných miest. Od roku 2019, ktorý predchádzal pandémii nového koronavírusu, sa počet zamestnancov v odvetví znížil celkovo o 405.800. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA, ktorá sa v pondelok odvolala na údaje poradenskej spoločnosti EY.
Na konci septembra pracovalo v nemeckom priemyselnom sektore 5,3 milióna ľudí, čo predstavuje pokles o 2,6 % v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka. Od roku 2019 klesol počet pracovných miest o viac ako 7 %. Sektor stratil približne jedno zo štrnástich pracovných miest, pričom prepúšťanie zasiahlo každé jedno z posudzovaných odvetví.
Najvážnejšia situácia je v automobilovom priemysle, ktorý za uplynulý rok zrušil 5 % alebo 36.100 pozícií. Od roku 2019 toto odvetvie prišlo o 143.500 pracovníkov, čo znamená, že podniky zrušili takmer každé šieste miesto. „Táto slabosť pôsobí ako brzda pre celý nemecký priemyselný sektor, keďže od výrobcov automobilov závisí veľké množstvo dodávateľov a súvisiacich odvetví,“ uviedol Jan Brorhilker, partner spoločnosti EY v Nemecku.
Zmena trendu na trhu práce je podľa EY v najbližšom období nepravdepodobná, keďže mnohé spoločnosti zaviedli prísne programy na znižovanie nákladov. Možno tiež očakávať, že vzostup umelej inteligencie v nasledujúcich rokoch vytvorí dodatočný tlak na zamestnanosť. Obmedzovanie náboru zasiahne mimoriadne silno mladých ľudí, keďže firmy, ktoré sa snažia znížiť náklady, zvyčajne ako prvé zastavujú vytváranie nových pracovných miest, priblížil Brorhilker.