Quantcast
< sekcia Import

SR nedodržuje pravidlá v oblasti znečisťovania ovzdušia a ochrany vody

Ilustračná snímka. Foto: TASR - Marián Holubčík

Slovensko nezaviedlo do svojho vnútroštátneho práva požiadavku aktívneho a systematického šírenia niektorých informácií na verejne prístupnej webovej stránke.

Bratislava/Brusel 29. septembra (TASR) - Európska komisia (EK) predstavila vo štvrtok svoj pravidelný mesačný balík rozhodnutí o porušení právnych predpisov a o právnych krokoch, ktoré podniká proti členským štátom, ktoré si neplnia svoje povinnosti podľa práva Európskej únie. Slovensko čelí dvom konaniam v oblasti životného prostredia, informuje spravodajca TASR.

Komisia vyzvala Slovensko, aby zlepšilo svoje pravidlá proti znečisťovaniu ovzdušia a správne zaviedlo do národnej legislatívy všetky požiadavky smernice z roku 2016 o znižovaní národných emisií niektorých látok znečisťujúcich ovzdušie.

Zníženie emisií látok znečisťujúcich ovzdušie je kľúčom k účinnej ochrane ľudského zdravia a ochrane prírodného prostredia. Táto smernica stanovuje pre členské štáty národné záväzky znižovania emisií pre päť látok znečisťujúcich ovzdušie (oxidy dusíka, nemetánové prchavé organické zlúčeniny, oxid siričitý, amoniak a jemné častice).

Slovensko nezaviedlo do svojho vnútroštátneho práva požiadavku aktívneho a systematického šírenia niektorých informácií na verejne prístupnej webovej stránke. Slovenské právo navyše nestanovuje sankcie za porušenie uvedenej smernice. Komisia preto posiela formálnu výzvu Slovensku, ktoré má dva mesiace, aby odpovedalo a vyriešilo načrtnuté nedostatky. V prípade neposkytnutia uspokojivej odpovede môže EK ako ďalší krok vydať odôvodnené stanovisko.

V inom prípade EK vyzvala Bulharsko, Cyprus, Grécko, Litvu, Rumunsko a Slovensko, aby aktualizovali svoje mapy povodňového ohrozenia a mapy povodňového rizika, ako to vyžaduje smernica o povodniach z roku 2007.

Mapy povodňového nebezpečenstva by mali pokrývať geografické oblasti, ktoré by mohli byť zaplavené, zatiaľ čo mapy povodňových rizík znázorňujú možné nepriaznivé dôsledky spojené s povodňovými scenármi. Tieto mapy tvoria základ pre vypracovanie plánov manažmentu povodňových rizík.

Komisia od členských štátov žiadala, aby do 22. marca 2020 informovali o aktualizáciách, ktoré vykonali vo svojich prvých mapách povodňového ohrozenia a povodňového rizika. Cieľom je mať platné mapy a znížiť nepriaznivé dôsledky povodní na ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a hospodársku činnosť.

EK zaslala vo februári 2022 formálne upozornenia uvedeným šiestim členským štátom a keďže nedostala žiadne informácie o pokroku v tomto procese, rozhodla sa ako ďalší právny krok vydať odôvodnené stanoviská. Dotknuté krajiny majú dva mesiace, aby odpovedali a prijali potrebné opatrenia. V opačnom prípade ich môže eurokomisia zažalovať na Súdnom dvore EÚ.





(spravodajca TASR Jaromír Novak)