Bratislava 10. júla (TASR) - Komunikácia s pacientom je dôležitou súčasťou práce zdravotných sestier. „Sestra je pre pacienta prvým kontaktom, podáva mu informácie, čo sa s ním bude robiť, tiež zisťuje ako sa cíti,“ uviedla v relácii TASR TV Zdravie námestníčka pre ošetrovateľstvo Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb (NÚSCH) Gabriela Šuttová.

Ako dodala, zdravotnícki pracovníci by mali komunikovať aj s pacientmi, ktorí sú pripojení na umelú pľúcnu ventiláciu a zdá sa, že okolie nevnímajú. „Každého pacienta by ste mali minimálne pozdraviť. Keď s ním idete niečo robiť, treba mu to povedať, aby sa nezľakol, bez ohľadu na to, či reaguje alebo nereaguje,“ konštatovala. Skúsenosti podľa nej ukazujú, že to nemusí ostať bez odozvy a pacienti v bezvedomí si niektoré slová sestry pamätajú. „Nikdy neviete, aká hĺbka bezvedomia u pacienta je, či vníma alebo nevníma,“ spresnila.



Práca sestier na oddelení je podľa Šuttovej náročná, najväčší nápor zažívajú ráno a dopoludnia. „Sestry v tom čase podávajú liečbu, kontrolujú hygienu pacientov, zúčastňujú sa na vizitách, reagujú na nové ordinácie lekárov, pripravujú pacientov na vyšetrenia a iné,“ priblížila. „Zároveň prichádzajú noví pacienti a iní sú prepúšťaní,“ dodala.

Nemocničný režim sa pre pacientov začína v skorých ranných hodinách, keď ich už o piatej ráno budia sestry, ktoré končia nočnú službu. Mnohí pacienti práve na toto skoré budenie zvyknú frfľať. „Skoré budenie súvisí s množstvom povinností, ktoré musí nočná služba stihnúť pred odovzdaním pacientov dennej zmene,“ vysvetlila Šuttová.

Ide napríklad o odbery, meranie vitálnych funkcií, sledovanie bilancie tekutín, podávanie liekov a premedikácie pred operáciami. Samotným výkonom sa však práca sestry nekončí, musí ho aj zaznamenať. „Každý výkon musí zapísať, každé meranie, každú zmenu vitálnych funkcií,“ uviedla a zároveň podotkla, že pred koncom služby sestra pripravuje pracovisko a odovzdáva informácie kolegom, ktorí po nej nastupujú.

Počet pacientov pripadajúcich na jednu sestru závisí od typu oddelenia. Na bežnom oddelení môže podľa minimálnych normatívov mať sestra na starosti deväť alebo desať pacientov. Na intenzívnom oddelení sú to jeden až dvaja pacienti.

V rámci svojich kompetencií vykonávajú sestry časť práce samostatne. Podľa Šuttovej sem patrí napríklad hygiena, prevencia dekubitov, či starostlivosť o kožu. Ďalšie úkony vykonávajú na základe indikácie lekára. Podľa odborníčky je však dôležitá ich nepretržitá prítomnosť pri hospitalizovanom človeku. „Sestra je ten človek, ktorý si všimne, že prišlo k nejakej zmene. Že napríklad pacientovi klesol tlak, nie je mu dobre, alebo má bolesti,“ upozornila.

V niektorých prípadoch žiadajú pacienti od sestier pomoc aj nad rámec ich povinností. „Stane sa, že napríklad pacient požiada sestru, aby mu uvarila kávu. Či to urobí, je na dobrej vôli sestry, pretože takéto veci vykonávať nemusí,“ konštatovala.



Podobne je to podľa Šuttovej aj s privolávacím zvončekom (signalizačným zariadením), ktorý majú pacienti pri lôžku. „Pri ležiacom alebo čiastočne imobilnom pacientovi je v poriadku, ak ho používa, ale niektorí chodiaci pacienti zvonček občas aj trošku zneužijú a zavolajú sestru napríklad, aby im zatvorila okno,“ priblížila.

Osobitnou kapitolou sú podľa Šuttovej takí pacienti, ktorí sa na hospitalizáciu vracajú opakovane napríklad pre chronické ochorenie ako je chronické srdcové zlyhávanie alebo sú to pacienti po transplantácii srdca. S takýmito pacientami personál trávi veľa času, pozná ich rodiny a životné príbehy. „O to ťažšie bývajú momenty, keď dlhoročný pacient „odíde"", uzavrela.