Bratislava 16. januára (TASR) – Zimná nočná obloha prináša množstvo pútavých objektov na pozorovanie. Okrem jasného Marsu na nej možno od 17. do 18. januára sledovať voľným okom aj „rande“ Venuše a Saturnu, teda tzv. konjunkciu. Neďaleko nich sa skrýva aj tretia planéta, Neptún, viditeľná už malým ďalekohľadom. TASR prináša textový výber najzaujímavejších informácií o Saturne.

Saturn, klenot slnečnej sústavy, šiesta planéta v poradí od Slnka a posledná planéta, ktorú možno na nočnej oblohe pozorovať voľným okom. Je to druhá najväčšia a druhá najhmotnejšia planéta slnečnej sústavy, jej priemer presahuje deväťnásobok priemeru Zeme, kým jej hmotnosť je 95-násobok hmotnosti Zeme.

Rovnako ako Jupiter a ďalšie planéty vonkajšej časti slnečnej sústavy nepatrí Saturn medzi terestrické (Zemi podobné) planéty – veda ho klasifikuje ako plynového obra. Tvorí ho najmä vodík a hélium, obsahuje však aj stopové množstvo iných prvkov. Vedci predpokladajú, že má pevné jadro, zároveň však nemá pevný povrch ako terestrické planéty. Dôvodom je, že vodík tvoriaci väčšinu planéty sa smerom k jej jadru vplyvom postupne stúpajúceho tlaku a hustoty v nižších vrstvách planéty najskôr mení na kvapalinu a neskôr na kov.

Vonkajšiu atmosféru Saturnu tvorí z 96,3 percenta vodík a z 3,25 percenta hélium, v atmosfére však boli detegované aj stopové množstvá iných chemických látok ako čpavok (amoniak), acetylén, etán, propán, fosfán a metán.

Saturn obieha vo vzdialenosti približne 1,4 miliardy kilometrov (9,5 astronomickej jednotky) – takmer 10-krát ďalej ako Zem a skoro dvakrát ďalej ako Jupiter. Jeden obeh okolo Slnka (rok) preto trvá 10.756 pozemských dní – približne 29,4 pozemských rokov. Deň (jedna rotácia okolo osi) však na Saturne trvá iba desať hodín a 34 minút.

Rotácia planéty spôsobuje, že má tvar splošteného sféroidu – polomer planéty na rovníku je o viac ako desať percent väčší ako polomer na póloch. Aj ostatné plynné planéty sú sploštené, nie však tak výrazne ako Saturn. Jedným z dôvodov výrazného sploštenia môže byť jeho nízka priemerná hustota planéty, iba 0,69 gramu na centimeter kubický. Planéta síce má pevné jadro, jej hustotu však znižuje atmosféra. Saturn je tak jedinou planétou slnečnej sústavy s hustotou nižšou ako má voda.

Počiatky histórie astronomického pozorovania Saturnu majú rovnako ako pri iných planétach hlboké korene siahajúce do staroveku, približne do roku 700 pred n. l.. Z tohto obdobia pochádza podľa amerického Národného ústavu pre letectvo a vesmír (NASA) najstarší záznam o Saturne pripisovaný Asýrčanom, ktorí tento objekt označovali menom "Ninibova hviezda" alebo "Slnečná hviezda". Ninib je podľa BBC obdoba mena boha zvaného Ninurta zachytenou na jednom z hraničných kameňov. Ninurta bol okrem iného bohom poľnohospodárstva, liečiteľstva i vojny.

O niekoľko storočí neskôr, okolo roku 400 pred n. l., označili starovekí Gréci ten istý objekt, považovaný za potulnú hviezdu, menom titána Krona, ktorého uctievali ako boha poľnohospodárstva a času. Rimania neskôr meno Kronos (písané aj ako Chronos) nahradili jeho rímskym ekvivalentom Saturnom, ktorý zostal nezmenený dodnes.

Prvým pozorovateľom Saturnu cez teleskop bol, ako pri mnohých ďalších planétach, florentský polyhistor Galileo Galilei. Jeho teleskop však bol primitívny a príliš malý. Keď preto Galilei uvidel planétu s prstencami, nedokázal rozoznať, na čo sa pozerá a zapísal si, že Saturn má „uši“.

Prstence Saturnu objavil v roku 1655 Christian Huygens spolu s jeho najväčším mesiacom Titanom, ktorý má ako jediný mesiac v slnečnej sústave hustú atmosféru. O 20 rokov neskôr v roku 1675, Jean-Dominique Cassini medzeru medzi prstencami A a B.

Prvou sondou, ktorá ako prvá navštívila Saturn, bol 1. septembra 1979 Pioneer 11. V rokoch 1980 a 1981 nasledovali prelety sond Voyager 1 a Voyager 2. Prvou sondou, ktorá „zakotvila“ na obežnej dráhe Saturnu, bola 1. júla 2004 sonda Cassini. K Saturnu priviezla aj modul Huygens, ktorý pristál na Titane, skúmal jeho atmosféru a vyhotovil tiež fotografie mesiaca. Misia Cassini-Huygens skúmala sústavu Saturnu 13 rokov a objavila sedem nových mesiacov Saturnu. Planéta ich podľa NASA celkovo má 146.

Vedci Konstantin Batygin a Greg Laughlin v roku 2015 v odbornom žurnále PNAS zverejnili štúdiu, podľa ktorej sa Jupiter v mladej slnečnej sústave po svojom vzniku vydal z vonkajšej časti sústavy smerom k Slnku. Cestou svojou obrovskou gravitáciou doslova vysával materiál, z ktorého vznikali terestrické planéty. O časť materiálu pripravil aj mladý Mars, ktorému tak zabránil dosiahnuť väčšie rozmery. Ak by pokračoval bližšie k Slnku, zrejme by rovnaký osud postihol aj Zem. Našťastie však zasiahol Saturn, ktorý postup Jupitera vplyvom dráhovej rezonancie zastavil a neskôr „kráľa bohov“ odtiahol ďalej od Slnka.

Zaujímavý fakt je, že Saturn bol podľa rímskej mytológie otcom Jupitera. Ak by si Saturn svojho "nespratného syna" neodviedol so sebou, Zem, ako ju poznáme, by zrejme nikdy nevznikla.

Saturn zatiaľ skúmali iba štyri misie, v budúcnosti by sa však toto číslo malo zvýšiť. NASA pripravuje misiu Dragonfly. Dron navštívi rôzne lokality na povrchu Titanu a bude skúmať obývateľnosť Marsu. Na výsledky misie si však budú musieť vedci ešte niekoľko rokov počkať, jej štart je plánovaný na rok 2028