Trojskokanka Dana Velďáková po finále: Nohy odopreli poslušnosť

Trojskokanka Dana Velďáková veľmi túžila, aby si olympijské finále užila. V hluku, keď bubienky praskali pri každom mene britského atléta a aj pri Boltovej šprintérskej paráde, by aj hlava nápor vydržala, no telo akoby decibelom podľahlo. Ani jeden z troch pokusov nezvládla a zapísala si na 12. mieste len nevyradených 11,92.

"Hlavu som pevne na krku držala, neroztočila sa mi, no nohy odopreli poslušnosť," analyzovala. "Členky sa rozhodli dovolenkovať, bojovala som s nimi, no čím viac som sa snažila, tým to bolo horšie. V protivetre som ani bežecky, ani skokansky veľa neukázala."

Prvý pokus si zvolila trochu na risk. "Točiaci sa vietor mi sťažoval rozhodnutie, ako sa rozbehnúť. Do druhého som si chcela divákov roztlieskať, no bohužiaľ to bolo hneď po Boltovom štarte a hľadisko všetko iné ignorovalo. Pred tretím som si rozbeh posunula dozadu, ale išla som na strašne dlhú nohy a z toho sa nedá skočiť ďaleko. Strašne sa mi stočil vietor, fúkal najskôr v chrbte a o chvíľu zafúkal opačne. Ťažko sa potom skáče."

Bolt ju pribrzdil, rozhodca ju pred rozbehom zastavil. "Bola som pripravená, že idem skákať, no rozhodca ma zastavil, vraj až keď dobehnú do cieľa, tak môžem. Upozorňovali nás na túto možnosť, vyšlo to na mňa. Tretí pokus som chcela dotiahnuť, veľmi som sa snažila, žiaľ, nohy opäť zaprotestovali."

Po neúspešnom Pekingu sa snažila Dana Velďáková finále v Londýne zvládnuť úplne inak. "Veľmi som sa naň tešila, chcela som si ho užiť, škoda, že hľadisko nespolupracovalo tak, ako so všetkými britskými hviezdami. Napriek tomu si odnášam zážitok, zopár Slovákov mi v hľadisku držalo palce, nevyšlo mi to, no za podporu im

Tréner Radoslav Dubovský sedel hneď pri sektore, presnejšie stál a v emóciách sa chytal za hlavu. "Veľmi to prežíval, videl, že mi to nešlo. Snažil sa pokynmi rozbeh korigovať a asi tušil, že s nožom na krku to nebude dobré. Na dlhú nohu už nemôžete skočiť normálne. Hľadal riešenie, no márne. Už pri rozcvičke som mala pomerne ťažké nohy, hovorila som si len, že v pretekoch to môže byť lepšie. Nechcela som sa nepríjemným pocitom poddať, nahromadilo sa veľa napätia, všetci sa sústredili na semifinále šprintov a ja som si musela utvoriť akúsi nepriedušnú bublinu okolo seba. Hukot cez ňu prenikol a ja som si uši zapchávala."

Ani jeden pokus sa nevydaril, ten druhý možno najviac, ale skončil s prešľapom. Odrazovú dosku trafila len raz, no práve vtedy sa ocitla v záklone. "Sestra Jana ma povzbudzovala, pokúšala sa zo mňa striasť nervozitu, iné riešiť nemohla."

Tréner Radoslav Dubovský uznal, že pohoda u Danky chýbala. "Atmosféra bola mimoriadne napätá, čakali sme lepší výkon, v rozcvičke sa nevedela rozhýbať a preniesla si problémy aj do finále. Nepáčilo sa mi, že diváci roztlieskavali najviac len domácu Aldamovú, keď chcela podporu od nich druhá, nemala šancu. Zaužívaný druh motivácie nevznikol, a to bola chyba. Skokanky si zvykli na nejaký rituál a keď prenikol k nim chaos a hluk, rozladili sa. Príčiny sú však aj niekde inde, poradiť sa nedalo, skleslosť sa prejavila, žiadna rada nad zlato by asi nepomohla."