< sekcia Import

TRUBAN: Progresívne Slovensko komunálne voľby nepreskakuje

Michal Truban v Tablet.tv Foto: TABLET.TV

Stopercentná úspešnosť slovenských IT projektov je nereálna a naznačuje, že úspechy dosahujú iba na papieri, povedal v TABLET,TV podpredseda Progresívneho Slovenska Michal Truban.

Bratislava 24. októbra (Teraz.sk) – Hlavnou prioritou hnutia Progresívne Slovensko sú európske a najmä parlamentné voľby, nadchádzajúce voľby do samosprávy miest a obcí však napriek relatívne krátkej existencii na slovenskej politickej scéne takticky „vynechať“ nechce. „Sme hnutie, ktoré má veľa kandidátov po celom Slovensku. V Bratislave máme kandidáta na primátora, Matúša Valla, čo je jeden z ľudí, ktorí majú šancu vyhrať a priniesť zmenu v Bratislave,“ uviedol v TABLET.TV podpredseda hnutia Michal Truban.

Zakladajúci snem absolvovalo Progresívne Slovensko (PS) len v januári tohto roka, mohlo by teda, podobne ako pred niekoľkými rokmi OĽaNO, jedny voľby vypustiť z programu a koncentrovať sa až na neskoršie ciele. Truban však verí, že nové hnutie má šancu zabodovať aj v novembri.

Napríklad v Bratislave bola v posledných dvoch komunálnych voľbách v porovnaní s celoštátnym priemerom výrazne nižšia voličská účasť. Kým na úrovni Slovenska sa blížila k päťdesiatim percentám, v Bratislave ledva prekročila 33 percent. V obidvoch prípadoch voliči uprednostnili zmenu pred kontinuitou, dá sa teda predpokladať, že voliči zmeny boli lepšie zmobilizovaní.

To je podľa Trubana šanca aj pre Matúša Valla, ktorý skončil v septembrovom prieskume agentúry Focus tretí po Václavovi Mikovi a Ivovi Nesrovnalovi, pred Jánom Mrvom. Percentuálne rozdiely v prvej štvorici však neboli veľké.

„Matúš má veľmi dobre mobilizovaných voličov,“ povedal Truban s tým, že sa mu mnohí snažia aktívne pomáhať v kampani. „Matúš Vallo má počet príspevkov od ľudí v stovkách a tisíckach. Tí ľudia za neho bojujú a sú ochotní dať aj peniaze,“ upozornil.



Samotné Progresívne Slovensko sa v prieskumoch približuje k päťpercentnej hranici potrebnej pre vstup do parlamentu, v poslednom prieskume agentúry AKO dosiahlo 4,9 percenta.

„Pre nás je to veľmi pozitívne. V januári sme mali prvý snem a odvtedy neustále rastieme. V prvom prieskume sme mali 1,9 percenta,“ povedal Truban.

Pomaly rastie aj počet ľudí, ktorí o hnutí vedia. „Pred rokom, keď sme boli ešte iba občianske združenie, sme mali poznateľnosť desať percent a dnes to už 50 percent,“ uviedol podpredseda PS.


Progresívnosť


Hnutie sa nesnaží definovať ako pravicové alebo ľavicové, v oblasti ľudských práv sa však hlási k liberálnej orientácii. „Predovšetkým prinášame zmenu. Keby sme sa chceli pohybovať v tých starých škatuľkách ľavicovo – pravicovo, respektíve aktuálna koalícia a opozícia, vstúpime do niektorej z už existujúcich strán. Ale podľa nás treba niečo nové. Dobré riešenia sú napravo aj naľavo, naopak, extrém dobrý nie je,“ tvrdí Truban.

„Ja mám napríklad na starosti digitalizáciu a znižovanie byrokracie v štáte, Ivan Štefunko zasa sociálne témy. Štát by mal byť moderný, digitálny a efektívny. Ale to neznamená, že nemáme ľuďom pomôcť, že nemáme mať dobré školstvo či zdravotníctvo zadarmo,“ dodáva.

Na otázku, ako je to s financovaním hnutia a nakoľko sú za ním ľudia blízky firme ESET, Truban odpovedal, že všetky informácie zverejňujú na webovej stránke. „Progresívne Slovensko už od začiatku dbá na čisté financovanie. Dávame tam naše peniaze, aj od našich podporovateľov, všetko je to transparentne zverejňované. Jeden zo sponzorov som aj ja, Ivan Štefunko, Mišo Meško,“ povedal. Na rozbeh získali podporu aj od Antona Zajaca z ESETU, aktuálne však podľa Trubana strane neprispieva.


Prezidentské voľby


V prezidentských voľbách PS podporuje advokátku Zuzanu Čaputovú. „Chceme v prvom rade priniesť do politiky nových ľudí. Zuzana je odborne aj morálne jeden z najlepších ľudí, akých som kedy stretol. Porazila Mariana Kočnera, ktorý bol na druhej strane pezinskej skládky,“ pripomenul pomoc, ktorú v tejto kauze Čaputová občianskym aktivistom poskytla.

Truban sa neobáva, že by ich kandidátku hendikepoval nedostatok politických skúseností. „Andrej Kiska ukázal, že sa to dá. Na začiatku ho veľa komentátorov spochybňovalo, že takto neskúsený podnikateľ nebude vedieť byť dobrým prezidentom a myslím si, že dovnútra aj v zahraničí nás veľmi dobre reprezentoval,“ upozornil.

Na otázku, či v budúcnosti pripravujú politické spojenie s aktuálnym prezidentom však odpovedal rezervovane. „Určite máme k sebe blízko. Ale my si ideme svojou cestou. Keď nás na začiatku upodozrievali, že Progresívne Slovensko je jeho projekt, alebo niekoho iného, vždy sme upozorňovali, že sme samostatný projekt. Chceme vždy vidieť konkrétnu ponuku. Je nám na politickej scéne asi najbližší, ale Progresívne Slovensko je samostatné, sú tam noví ľudia, ktorí chcú v politike priniesť zmenu,“ povedal Truban.

Digitalizácia


On osobne má v PS na starosti digitalizáciu. „Moja osobná ambícia je stať sa digitálnym lídrom. Chcel by som dostať do systému nových, šikovných ľudí a začať náš štát meniť na nový, moderný, digitálny,“ odpovedal na otázku, aká by bola jeho prvá agenda v prípade, že by sa PS dostalo do budúcej vlády.

Ciele v oblasti digitalizácie, vrátane znižovania byrokratického zaťaženia, však má aj súčasná vláda a realizuje ju prostredníctvom úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu (ÚPVII). Podľa Trubana sa však príliš sústreďuje na formu a obsah jej často nezodpovedá. „My máme úspešnosť IT projektov na Slovensku na úrovni 100 percent. To nie je nikde na svete. Vo firmách to bežne býva 20 – 30 percent. Na papieri je všetko krásne a nikto nekontroluje obsah, že to nefunguje,“ tvrdí. „Máme tendenciu, aj v digitalizácii, stále sa spoliehať iba na proces a báť sa dôverovať ľuďom, vyžadovať od nich aj väčšie morálne záväzky,“ dodáva.

Truban uznáva, že samotná agenda nie je jednoduchá a nie je tiež ľahké zohnať kvalitných odborníkov. Ale za problém považuje aj politické vedenie, pre ktoré je podľa neho dlhodobo dôležitejšie čerpanie eurofondov, ako samotná digitalizácia. „Človeku, ktorí má ÚPVII na starosti, má záležať na tom, či je daný projekt vôbec potrebný, či už nie v štáte niekde inde tri krát urobený, aké zmeny prinesie, či to nie je len vopred dohodnutý projekt pre nejakú firmu. Tú víziu treba mať a tá tu nikdy nebola. Vždy to bolo len o tom, že treba čerpať peniaze a v zásade je jedno, aký je to projekt, hlavne nech to na papieri vyzerá dobre,“ povedal Truban.

„Bol som nedávno v Estónsku, čo je malá pobaltská krajina, ktorá je lídrom v digitalizácii. Pre mňa radikálna digitalizácia nie je iba v tom, že sa už nebude používať papier v štátnej správe, aby všetko fungovalo automaticky a efektívnejšie, ale aby sme sa stali modernejšou krajinou,“ povedal.

Jedným zo spôsobov je podľa neho otváranie sa štátu verejnosti aj v digitalizačnej oblasti. „Otvorený štát, to nie je len o transparentnosti, ale aj o tom že štát má vytvoriť platformu a za presných bezpečnostných pravidiel sprístupniť svoje dáta, otvoriť ju firmám. A oni sami inovatívne vymyslia nové, zaujímavé projekty, ktoré nemusí robiť štát. V Estónsku vytvorili sieť, volá sa to X – road, na ktorú sa komerčné firmy po schválení a licencii dokážu napájať,“ vysvetľuje Truban.

Otvorenosť a bezpečnosť sa podľa neho nevylučuje, čoho dôkazom je napríklad spôsob, akým sa s digitalizáciou vyrovnali banky. „Bezpečnosť je veľmi dôležitá. Štát sa má starať o bezpečnosť a to platí aj v digitále. Samozrejme, musí byť vyvážená užívateľskou jednoduchosťou, nemôžete od ľudí chcieť, aby si pamätali desať hesiel, keď chcú využiť nejakú jednoduchú službu,“ uzavrel Truban.