Bratislava 21. augusta (TASR) - Uplynulý týždeň priniesol vo svete vedy, techniky a výskumu viacero pozoruhodných objavov a zistení. Lieky na chudnutie menia potravinársky priemysel, svätyňa pri českom Nymburku je podľa vedcov o tisíc rokov staršia než Stonehenge a LED osvetlenie môže meniť fungovanie buniek. TASR prináša prehľad najzaujímavejších vedeckých udalostí a poznatkov uplynulého týždňa.

Lieky na chudnutie menia stravovacie návyky miliónov ľudí a švajčiarsky potravinársky koncern Nestlé v ich rastúcej popularite vidí nový obchodný segment. Pomocou umelej inteligencie (AI) a výskumu v oblasti výživy vyvíja výrobky určené pre ľudí, ktorí užívajú lieky zo skupiny GLP-1, ako sú Ozempic či Wegovy.

Rýchly rast popularity týchto liekov od spoločností Novo Nordisk a Eli Lilly vyvoláva medzi investormi obavy, že tieto preparáty potláčajúce chuť do jedla môžu natrvalo znížiť dopyt po balených potravinách, sladkostiach či nápojoch. Nestlé však tvrdí, že zároveň vzniká nový trh s výrobkami, ktoré majú riešiť niektoré dôsledky rýchleho chudnutia.

Spoločnosť skúma napríklad úbytok svalovej hmoty či tuku v tvári, ktorý sa pri užívaní liekov typu Ozempic označuje ako „ozempicová tvár“. Pomocou AI analyzuje veľa klinických štúdií a hľadá kombinácie živín, ktoré by mohli podporiť zdravie svalov, hydratáciu a celkový príjem živín.

Nestlé už do niektorých svojich výrobkov pridáva kolagén a rozširuje ponuku potravín s vyšším obsahom bielkovín. Zároveň si patentovala kombinácie zložiek, ktoré podľa nej môžu pomôcť tlmiť zvýšenú chuť do jedla po vysadení liekov GLP-1.

Podľa Boston Consulting Group lieky GLP-1 už v USA užíva približne 16 miliónov ľudí a do konca desaťročia by ich počet mal výrazne vzrásť.

Nestlé pri vývoji potravín využíva AI, má databázu približne 120.000 receptov a pomocou vlastných systémov analyzuje vedecké poznatky, predpovedá správanie spotrebiteľov a sleduje nové trendy. AI zároveň simuluje reakcie spotrebiteľov na nové výrobky ešte pred ich uvedením na trh.

Nie všetci odborníci vnímajú špeciálne potraviny pre užívateľov liekov na chudnutie ako veľký prínos. Odborníčka na výživu Amanda Averyová z Nottinghamskej univerzity upozornila, že rovnaké bielkoviny a živiny možno získať aj z bežných potravín, ako sú mäso, ryby, vajcia, mliečne výrobky, strukoviny či orechy, často lacnejšie. Napriek tomu podľa nej výrobky cielene propagované používateľom liekov GLP-1 pravdepodobne nájdu svojich zákazníkov. „Bohužiaľ, marketing nás výrazne ovplyvňuje,“ priznala.

Niekdajšia svätyňa neďaleko obce Chleby pri meste Nymburk v Stredočeskom kraji, ktorá podľa vedcov v minulosti slúžila ako rituálne centrum spojené s pohybmi Slnka a Mesiaca, je podľa nových zistení jedným z najstarších monumentov svojho druhu v strednej Európe a o tisíc rokov staršia než anglický Stonehenge. Prišli na to českí archeológovia počas výskumu, na ktorom sa podieľa Západočeská univerzita (ZČÚ) v Plzni, Univerzita Karlova (UK) a Univerzita Hradec Králové (UHK).

Svätyňa je podľa vedcov stará vyše 6500 rokov. V danej lokalite v tej dobe ľudia postavili kruhové ohradenie s priemerom 230 metrov, pričom súčasťou bola aj viac než 2,5 metra hlboká priekopa a dvanásť nepravidelne rozmiestnených vstupov. Ako podotkol vedúci výskumu Petr Krištuf zo ZČÚ, lokalita je mimoriadna už len objavom kruhového ohradenia, ktoré nie je pre toto obdobie v regióne známe.

Neskôr sa ukázalo, že vstupy do objektu neboli rozmiestnené náhodne. „Ich geometria vytvára systém, ktorý umožňoval sledovať najvýznamnejšie okamihy slnečného a mesačného cyklu,“ podotkol Krištuf. Archeológovia určili dve hlavné pozorovacie miesta - jedno podľa nich súvisí s okrajovými polohami Mesiaca na obzore, druhé prepája východ Slnka pri letnom slnovrate so západom Slnka pri zimnom slnovrate. Vedci poukázali na to, že podobné usporiadanie je známe zo Stonehenge.

„Spojenie východu Slnka a letného slnovratu je pre praveké poľnohospodárske komunity symbolom počiatku, zatiaľ čo západ a zimný slnovrat symbolizujú koniec. Rovnaký princíp je aj na hlavnej ose Stonehenge. Teraz sa ukazuje, že podobne bola navrhnutá aj stavba v Chleboch, len o viac než tisíc rokov skôr, ako sme zistili z veku organického materiálu,“ vysvetlil vedúci výskumu.

Archeológovia, ktorí v priekope našli napríklad býčie lebky a rohy, uviedli, že na mieste sa konali rituály. Jan Turek z Univerzity Karlovej podotkol, že kult býka patril medzi významné náboženské symboly a je známy z mnohých oblastí vtedajšej Európy. V priekope našli aj ľudské kosti. Skorší výskum odhalil hrob približne 18 ľudí z doby bronzovej.

Súčasný výskum podľa vedcov ukazuje, že úloha miesta sa neskôr zmenila. „Zatiaľ čo Stonehenge zažil opakované návraty a dodnes býva spájaný napríklad s keltskými druidmi (kňazmi), prvé výsledky z obce Chleby naznačujú opačný vývoj. V dobe železnej už monument svoj pôvodný význam zrejme definitívne stratil. Priekopa bola postupne zasypaná a na mieste niekdajšej svätyne vzniklo bežné osídlenie,“ dodal Krištuf.

Archeológovia sa chcú v ďalšom skúmaní zamerať na analýzu pôdy. Môžu sa v nej podľa nich nachádzať chemické stopy, ktoré by napovedali, ako bolo toto miesto využívané v rôznych obdobiach praveku.

Červené a infračervené svetlo môže zohrávať dôležitejšiu úlohu v ľudskom organizme, než sa donedávna predpokladalo. Vedci skúmajú, ako väčšie vlnové dĺžky ovplyvňujú mitochondrie, ktoré bunkám vyrábajú energiu. Výskum zároveň otvára otázku, či moderné osvetlenie nepripravuje človeka o časť svetelného spektra, na ktoré sa ľudský organizmus počas evolúcie prispôsobil.

Vedci už dlho považujú slnečné svetlo za nevyhnutné pre život na Zemi. Až v posledných rokoch však venujú väčšiu pozornosť tomu, že svetlo môže zohrávať úlohu aj pri fungovaní metabolizmu. Obzvlášť zaujímavé sú väčšie vlnové dĺžky červeného a infračerveného žiarenia, ktoré sa prirodzene nachádzajú v slnečnom i mesačnom svetle, otvorenom ohni, no aj v spektre klasických žiaroviek.

Červené svetlo má približne 650 až 750 nanometrov, zatiaľ čo infračervené žiarenie pokračuje k ešte väčším vlnovým dĺžkam a ľudské oko ho nevidí.

Moderné budovy však poskytujú výrazne odlišné svetelné prostredie. LED žiarovky sú energeticky efektívne a dokážu produkovať veľké množstvo viditeľného svetla, no takmer žiadne infračervené žiarenie. Moderné okenné sklá navyše často filtrujú infračervenú časť slnečného žiarenia, aby zabránili úniku tepla. Človek, ktorý trávi väčšinu dňa v kancelárii, tak dostáva podstatne užšie spektrum svetla ako pri pobyte vonku.

Dôvod, prečo by to mohlo byť dôležité, sa nachádza vo vnútri buniek. Mitochondrie premieňajú energiu z potravy na adenozíntrifosfát (ATP), molekulu, ktorú bunky využívajú ako základný zdroj energie. Tento proces zabezpečuje takzvaný elektrónový transportný reťazec. Výskum naznačuje, že ak sú mitochondrie vystavené červenému alebo infračervenému svetlu, elektrónový transportný reťazec funguje rýchlejšie a mitochondrie tvoria viac ATP. Naopak, nedostatok červeného a infračerveného svetla vedie k zhoršenej produkcii ATP, upozorňuje neurovedec Glen Jeffery z University College London.

Medzi priekopníčky výskumu patrila sovietska biofyzička Tiina Karuová. V 80. rokoch minulého storočia skúmala pôsobenie červeného a blízkeho infračerveného svetla na bunky. Zistila, že môže ovplyvňovať biologické procesy vrátane mechanizmov súvisiacich s produkciou energie na bunkovej úrovni. Jej práca sa neskôr stala jedným zo základov modernej fotobiomodulácie – neinvazívnej svetelnej terapie s využitím červeného a blízkeho infračerveného svetla. Karuovej výskum však desaťročia zostával mimo hlavného prúdu západnej vedy. Dôvodom bola aj politická a vedecká izolácia Sovietskeho zväzu, ktorá sťažovala výmenu poznatkov medzi vedcami z oboch strán železnej opony.

Dnes sa možnosti fotobiomodulácie skúmajú napríklad pri hojení rán, chronickej bolesti, kožných ochoreniach, vypadávaní vlasov a niektorých neurologických problémoch. Výsledky jednotlivých štúdií však nie sú jednotné a vedci stále hľadajú optimálnu intenzitu, dávku a vlnovú dĺžku.

Pozornosť si získali aj experimenty týkajúce sa metabolizmu cukrov. Výskumníci zistili, že krátke vystavenie červenému svetlu môže priaznivo ovplyvniť hladinu glukózy v krvi. V experimentoch v kancelárskom prostredí vedci po pridaní zdroja dlhších vlnových dĺžok zaznamenali priaznivejšie hodnoty krvného cukru než pri osvetlení založenom výhradne na LED technológii.

Výsledky však zatiaľ neznamenajú, že LED osvetlenie spôsobuje cukrovku. Diabetes 2. typu je komplexné ochorenie, na ktorého vzniku sa podieľajú genetické faktory, strava, pohyb, telesná hmotnosť a ďalšie okolnosti. Úloha svetla je zatiaľ predmetom výskumu.

Podobne je to pri ochoreniach mozgu. Vedci skúmajú, či môže mitochondriálna dysfunkcia prispievať k procesom spojeným s neurodegeneratívnymi ochoreniami a či by červené alebo blízke infračervené svetlo mohlo byť súčasťou budúcej liečby. Niektoré štúdie naznačujú možné priaznivé účinky na kognitívne funkcie, no z týchto výsledkov zatiaľ nemožno vyvodiť, že nedostatok červeného svetla je príčinou demencie.

Vedci preto zatiaľ nevolajú po návrate ku klasickým žiarovkám. Tie sú z hľadiska výroby viditeľného svetla veľmi neefektívne a veľkú časť energie premieňajú na teplo. Skôr sa diskutuje o tom, či by budovy a osvetľovacie systémy nemali okrem energetickej efektívnosti zohľadňovať aj biologické účinky svetla.

Najjednoduchším spôsobom, ako človeku dopriať široké spektrum prirodzeného svetla, zostáva pravidelný pobyt vonku. Pri slnečnom žiarení však treba zároveň chrániť pokožku pred ultrafialovým žiarením, ktoré môže poškodzovať bunky a zvyšovať riziko rakoviny kože.