Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 13. december 2025Meniny má Lucia
< sekcia Import

TÝŽDEŇ VO VEDE: Objav jednobunkovca a dlhotrvajúci covid

Ilustračné foto Foto: TASR/Jan Peter Kasper, Friedrich-Schiller-Universität Jena

Superpočítač Perun, ktorý obstaralo Centrum spoločných činností (CSČ) Slovenskej akadémie vied (SAV), obsadil 125. miesto globálneho rebríčka najvýkonnejších systémov TOP500.

Bratislava 21. novembra (TASR) - Vo svete vedy sa počas uplynulého týždňa objavilo viacero zaujímavých správ. Tím vedcov z ČR a SR náhodou objavil vzácneho jednobunkovca, Nemecko chce investovať do liečby a výskumu dlhotrvajúceho covidu a superpočítač Perun obsadil 125. miesto rebríčka TOP500. TASR prináša týždňový súhrn zaujímavých udalostí a poznatkov zo sféry vedy, techniky a výskumu.

Výskumný tím českých a slovenských vedcov z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe (PriF UK) objavil vzácny jednobunkový organizmus s unikátnou bunkovou stavbou, ktorý nazval Solarion arienae. Podľa univerzity ide o mimoriadny úspech. Štúdiu týkajúcu sa objavu v stredu publikoval prestížny vedecký časopis Nature.

Výskumný tím viedol profesor Ivan Čepička a jeho doktorand, mladý slovenský vedec Marek Valt. Vedci v štúdii ukazujú, že objavený druh spolu s niekoľkými ďalšími málo známymi líniami prvokov tvoria novú eukaryotickú ríšu nazvanú Disparia. Podotkli, že nimi objavený Solarion si zachoval znaky, o ktorých sa predpokladalo, že dávno zanikli.

K objavu došlo podľa PriF UK v podstate náhodou. Prvok je totiž nenápadný, veľký len niekoľko mikrometrov a sotva sa pohybuje. Vedci ho našli v laboratórnej kultúre morských nálevníkov až po tom, čo v nej väčšie nálevníky uhynuli. „Až táto šťastná náhoda Solarion zviditeľnila a ukázalo sa, že jeho nečakaný objav je vedecky prelomový,“ podotkla univerzita.

Vedci so spolupracovníkmi z USA následne pomocou sekvenovania genómu a rozsiahlych analýz zistili, že Solarion nepatrí do žiadnej objavenej hlavnej línie eukaryotov. Takmer vôbec sa nevyskytuje v globálnych databázach environmentálnej DNA, našli ho len niekoľkokrát v sekvenčných dátach získaných zo vzoriek morského sedimentu v rôznych častiach sveta. „Zdá sa teda, že ide o evolučnú líniu, ktorá je síce rozšírená po celom svete, ale všade je veľmi vzácna,“ zdôraznila PriF UK.

Nemecko sa zaviazalo, že na výskum dlhotrvajúceho (long) covidu a na lepšiu starostlivosť o covidových pacientov najbližších desať rokov vyčlení každoročne 50 miliónov eur.

Medzi príznaky long covidu patrí silná únava a znížená výdrž počas dlhšieho obdobia. Tento stav, ktorý sa objavil počas pandémie koronavírusu SARS-CoV-2, je stále nedostatočne pochopený a zatiaľ naň nie je k dispozícii žiadny liek.

Iniciatívu nemeckej vlády na riešenie „postinfekčných chorôb“ predstavili v stredu ministerka zdravotníctva Nina Warkenová a ministerka výskumu Dorothee Bärová.

Warkenová uviedla, že cieľom novej iniciatívy je pomôcť ľuďom postihnutým long covidom „v ich každodennom živote, podporiť ich, zvýšiť povedomie lekárov a, kde je to možné, schváliť (na túto liečbu) lieky, ktoré už existujú na iné choroby“.

Cieľom iniciatívy je vytvoriť aj viac ambulancií, „kde je možné pomoc poskytnúť rýchlo a blízko domova“, a spojiť sily lekárov a výskumníkov v boji proti tomuto ochoreniu, vysvetlila Warkenová.

Chronický covid je vysiľujúce ochorenie, ktoré sa prejavuje aj po tom, čo odznela samotná infekcia akútnym respiračným syndrómom koronavírusu (SARS-CoV-2). Mnohí ľudia prekonajú covid bez ťažkostí: majú len mierne príznaky ako nepríjemný kašeľ alebo dýchavičnosť, ktoré do niekoľkých dní odznejú. Približne desať percent ľudí však aj po 12 týždňoch pociťuje pretrvávajúce príznaky, ktoré sa v jednotlivých prípadoch môžu líšiť. Zatiaľ bolo identifikovaných viac ako 200 symptómov postihujúcich viaceré orgánové systémy.

Superpočítač Perun, ktorý obstaralo Centrum spoločných činností (CSČ) Slovenskej akadémie vied (SAV), obsadil 125. miesto globálneho rebríčka najvýkonnejších systémov TOP500. Ide o historicky najlepší výsledok slovenského superpočítača v tomto hodnotení a významný míľnik pre rozvoj vysokovýkonného počítania (HPC) na Slovensku.

Rebríček TOP500 je celosvetovým štandardom pre hodnotenie najvýkonnejších HPC systémov na svete a zostavuje sa dvakrát ročne. Umiestnenie Peruna v prvej štvrtine rebríčka podľa hovorkyne SAV Moniky Tinákovej potvrdzuje, že Slovensko disponuje infraštruktúrou porovnateľnou so špičkovými európskymi výskumnými centrami a je pripravené podporovať najnáročnejšie vedecké aj priemyselné výpočty.

„Umiestnenie Peruna v prvej štvrtine rebríčka TOP500 je dôkazom, že Slovensko dokáže budovať infraštruktúru svetovej úrovne. Tento výsledok nás zaväzuje pokračovať v rozvoji služieb a podpory pre vedeckú komunitu aj priemyselných partnerov. Po jeho sprístupnení budú mať slovenskí používatelia prístup k technológii, ktorá významne rozšíri možnosti výskumu a inovácií,“ uviedla generálna riaditeľka CSČ SAV Nikola Kovaničová.

Snímka zo slávnostného spustenia prvého slovenského superpočítača s názvom Perún za účasti ministra investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR Samuela Migaľa a rektora TUKE Petra Mésároša (nie sú na snímke) v priestoroch Ústavu výpočtovej techniky Technickej univerzity v Košiciach 20. novembra 2025.
Foto: TASR - František Iván


Hovorkyňa podotkla, že výsledky, na základe ktorých sa Perun umiestnil na 125. priečke rebríčka TOP500, pochádzajú z predbežných výkonnostných testov vykonaných ešte vo výrobnom závode, pred jeho fyzickou inštaláciou na Slovensku. Ako doplnila, po dokončení dodávky, integrácie a následnej optimalizácie systému očakávajú, že výkon Peruna dosiahne ešte lepšie parametre.

„Zároveň predpokladáme, že v najbližšom vydaní rebríčka sa systém umiestni na popredných priečkach Green500, podkategórie TOP500 hodnotiacej energetickú efektívnosť superpočítačov. Tá je pre moderné HPC systémy zásadným ukazovateľom technologickej vyspelosti aj udržateľnej prevádzky,“ uviedol dodávateľ systému Martin Sůra.

Superpočítač Perun bude podľa hovorkyne po dokončení inštalácie, testovania a akceptácie diela sprístupnený používateľom v marci 2026. Systém poskytne slovenským vedcom, univerzitám, inovačným firmám aj verejnému sektoru výrazne vyšší výpočtový výkon pre oblasti, ako sú modelovanie materiálov, simulácie klimatických a environmentálnych procesov, vývoj liekov či pokročilé metódy umelej inteligencie.