Bratislava 5. decembra (TASR) - Vo svete vedy sa počas uplynulého týždňa objavilo viacero zaujímavých správ. V Bolívii identifikovali rekordný počet fosilizovaných odtlačkov dinosaurov, poľské vojenské prieskumné satelity vysielajú na Zem prvé dáta a švédski kolegovia vedcov z Ústavu ekológie lesa Slovenskej akadémie vied (SAV) našli spôsob, ako zachrániť stromy pred lykožrútom. TASR prináša týždňový súhrn zaujímavých udalostí a poznatkov zo sféry vedy, techniky a výskumu.

Tím výskumníkov identifikoval pozdĺž starovekého bolívijského pobrežia rekordný počet fosilizovaných stôp dinosaurov, vyplýva zo štúdie zverejnenej v stredu.

Skupina paleontológov pod vedením Raúla Esperanteho z Výskumného ústavu geovedy (Geoscience Research Institute) v Kalifornii zdokumentoval približne 16.000 fosilizovaných odtlačkov trojprstých teropódnych dinosaurov na deviatich výskumných lokalitách v paleontologickom nálezisku Carreras Pampas v národnom parku Torotoro v strednej Bolívii.

„Zozbierali a analyzovali sme údaje z 1275 odtlačkov, čím sme vytvorili podrobný obraz o rozložení veľkosti dinosaurov a ich správaní, ktoré zahŕňalo otáčanie, ťahanie chvosta a plávanie,“ uvádzajú autori v článku uverejnenom vo vedeckom časopise PLOS One.

„Veľký počet odtlačkov umožňuje charakterizovať populácie, ktoré zanechali svoje stopy na jednej vrstve sedimentu počas (geologického) obdobia mástrichtu,“ pokračujú autori s odkazom na poslednú fázu obdobia kriedy pred približne 72 až 66 miliónmi rokov.

Dĺžka stôp sa pohybuje od menej než desiatich do vyše 30 centimetrov. Podľa autorov rozsah veľkostí stôp a rozmanitosť morfotypov (tvar a formy stôp) naznačujú, že odtlačky na mieste zanechala rozmanitá skupina organizmov.

Výskumníci sa tiež domnievajú, že dané miesto bolo oblasťou s „hustou premávkou“. „Toto miesto je úžasným oknom do minulosti. Nezobrazuje len to, koľko dinosaurov sa pohybovalo v tejto oblasti, ale aj to, čo robili, keď sa pohybovali,“ uviedli autori vo svojej tlačovej správe.

Poľsko vyslalo minulý týždeň prostredníctvom rakety Falcon 9 z USA do vesmíru päť vojenských satelitov. Minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz uviedol, že Poľsko sa stalo prvou krajinou v strednej a východnej Európe s vlastným systémom vojenského satelitného prieskumu. Satelity už vysielajú na Zem dáta, ktoré sú analyzované.

Na palube Falconu 9 sa nachádzal poľský radarový satelit MikroSAR, trojica družíc PIAST a nanosatelit PW6U. Ich úlohou bude získavať a spracúvať dáta využiteľné pre obranu aj civilný sektor, napríklad pri sledovaní územia, dopravy či životného prostredia.

Satelit MikroSAR vyrobila poľsko-fínska spoločnosť ICEYE v spolupráci s poľským ministerstvom obrany. Dokáže pozorovať Zem pomocou radarov aj v noci alebo pri oblačnosti. Satelity PIAST budú slúžiť na optické snímanie Zeme a majú byť súčasťou prvého poľského systému satelitného prieskumu.

Do misie sa zapojila aj spoločnosť SatRev z Vroclavu so svojím nanosatelitom PW6U, ktorý má poskytovať údaje pre poľnohospodárstvo, energetiku či správu infraštruktúry.

So satelitmi sa v sobotu podarilo úspešne nadviazať spojenie a na Zem vyslali prvé dáta, ktoré sú analyzované. „Satelity sú senzory. Ale skutočná práca začína na zemi - obraz sa k nám musí dostať, musí byť riadne analyzovaný, spracovaný a použitý príslušnými vojenskými jednotkami,“ uviedol v rozhovore pre Portal obronny zverejnenom v utorok generál Mieczyslaw Bieniek.

Projekt PIAST je poľský výskumný a vývojový program, ktorý realizuje Vojenská technická univerzita v spolupráci s konzorciom firiem a Poľskou akadémiou vied. Jeho cieľom je vybudovať komplexné a samostatné poľské satelitné kapacity založené na poľských technológiách.

Švédski kolegovia vedcov z Ústavu ekológie lesa SAV našli spôsob, ako zachrániť stromy pred lykožrútom smrekovým, ktorý patrí k najobávanejším škodcom slovenských lesov. Na jeho odhalenie v úplne skorom štádiu používajú hyperspektrálnu kameru.

„Používame najnovšiu technológiu v tejto oblasti, ktorá nám otvára úplne nové možnosti,“ vysvetlila Langning Huo, výskumníčka zo Švédskej univerzity poľnohospodárskych vied. Hyperspektrálne kamery podľa hovorkyne SAV Moniky Tinákovej zachytávajú svetlo aj v spektre ďaleko za hranicami ľudského videnia. Ako priblížila, zaznamenávajú stovky extrémne úzkych farebných pásiem, ktoré odhaľujú jemné zmeny v pigmentoch, obsahu vody a štruktúre buniek. Vďaka tomu podľa nej umožňujú odhaliť biologický stres stromov dlho predtým, než sa objavia akékoľvek viditeľné príznaky.

„Keď je napadnutý strom, hneď mení niektoré pigmenty v ihličí (karotenoidy). Farba pre človeka vyzerá stále rovnako, ale kamera to zachytí ako odlišný odraz svetla. Je to dosiaľ najpresnejší spôsob, ako odhaliť lykožrúta,“ dodala Nataliya Korolyova z Ústavu ekológie lesa SAV.