Bratislava 6. novembra (TASR) - Uplynulý týždeň priniesol vo svete vedy, techniky a výskumu viaceré pozoruhodné objavy a zistenia. Simulovaná misia NASA na Mars sa skončila po 378 dňoch izolácie, v Poľsku po odstránení hniezda sršňa ázijského odborníci očakávajú ďalšie a satelit NASA Swift po dvoch desaťročiach zhorel v zemskej atmosfére. TASR prináša prehľad najzaujímavejších vedeckých udalostí a poznatkov uplynulého týždňa.

Štyria členovia posádky, ktorí sa zúčastnili na simulovanej misii na Mars, ukončili po 378 dňoch izoláciu v Johnsonovom vesmírnom stredisku amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA). Experiment má prispieť k prípravám na prípadnú budúcu misiu astronautov NASA k druhej najmenšej planéte slnečnej sústavy.

„Bol to poriadne náročný rok – ako analógoví astronauti (účastníci simulovanej vesmírnej misie, pozn. TASR) sme sa dobrovoľne nechali zavrieť do izolácie,“ povedala zdravotníčka Ellen Ellisová po tom, ako v sobotu spolu s tromi kolegami opustila simulované prostredie v Johnsonovom vesmírnom stredisku.

Štvorica vstúpila 19. októbra 2025 do 158 štvorcových metrov veľkého obytného modulu vytlačeného na 3D tlačiarni. Počas misie plnila úlohy, ako napríklad pestovanie plodín v simulovanej marťanskej pôde či komunikácia s predstaviteľmi NASA, pri ktorej boli umelo vytvorené časové oneskorenia typické pre medziplanetárne spojenie.

NASA, ktorá skúma Mars s pomocou robotických vozidiel a sond na obežnej dráhe, plánuje vyslať na ´červenú planétu´ ľudskú posádku už v 30. rokoch tohto storočia. Ešte predtým chce poslať astronautov na Mesiac, kde naposledy pristáli v roku 1972. „Čas na udržanie vedúceho postavenia USA vo vesmíre sa nám kráti,“ uviedla Ellisová.

Spomenula tiež zriadenie akadémie pre vesmírne operácie, o ktoré sa usiluje administratíva prezidenta Donalda Trumpa, ako aj plány na vybudovanie lunárnej základne. „Využime túto príležitosť, ujmime sa vedenia a stavme na vedu, ktorá prospeje našej ekonomike a zabezpečme, aby USA zanechali vo vesmíre odkaz aj pre budúce generácie,“ povedala Ellisová.

Ďalšími členmi posádky boli veliteľ misie Ross Elder, vedecký pracovník Matthew Montgomery a palubný inžinier James Spicer. „Riziká spojené s cestou na Mars sú veľké. Vďaka snahe o poznanie, jasnej vízii a vedeniu, tvorivosti, odhodlaniu, tvrdej práci a pevným základom však nie je cieľ dostať ľudí na Mars len dosiahnuteľný, ale priam nevyhnutný,“ povedal Elder.

Posádku teraz čakajú dva týždne hodnotení a záverečných rozhovorov s vedcami NASA. Úrad chce získať poznatky o tom, ako sa astronauti dokážu prispôsobiť každodennému režimu a nárokom dlhodobých misií mimo Zeme, aby zostali zdraví, produktívni a v kontakte s okolím.

Išlo o druhú misiu programu CHAPEA. Prvá štvorčlenná posádka absolvovala 378-dňovú izoláciu v Johnsonovom vesmírnom stredisku v rokoch 2023 a 2024.

Riaditeľka centra Vanessa Wycheová privítala členov posádky po ich návrate z izolácie. Uviedla, že dokázali hospodáriť s obmedzenými zdrojmi, udržiavať obytný modul a robiť simulované operácie ako na Marse.

Vyzdvihla tiež, ako sa posádka vyrovnala s oneskorením medziplanetárnej komunikácie, teda časovým odstupom medzi odoslaním správy a prijatím odpovede. „Takéto oneskorenia si vyžadujú trpezlivosť, dôkladné plánovanie a väčšiu samostatnosť – vlastnosti, ktoré budú nevyhnutné pre budúcich astronautov cestujúcich milióny kilometrov od domova,“ povedala Wycheová.

Poznatky a skúsenosti posádky programu CHAPEA podľa nej pomôžu pripraviť cestu pre budúce misie, najskôr na Mesiac a neskôr aj na Mars.

Poľskí odborníci očakávajú budúci rok výskyt ďalších hniezd sršňa ázijského, a to aj napriek tomu, že sa vôbec prvú kolóniu v krajine podarilo zlikvidovať.

Hniezdo nájdené vo Wielkej Wsi pri Krakove 19. októbra na príkaz Regionálneho riaditeľstva ochrany životného prostredia odstránili hasiči a odovzdali na výskum Prírodovednej univerzite vo Vroclave.

Profesor Pawel Migdal z univerzity pre agentúru PAP povedal, že hniezdo bolo veľké. „Žilo v ňom približne tisíc robotníc, ktoré zásobovali hniezdo potravou, a niekoľko desiatok kráľovien a samcov,“ uviedol. Nachádzali sa v ňom tiež vajíčka a larvy, čo podľa odborníka naznačuje, že sršne, ktoré ho obývali, ešte stále kŕmili svoje potomstvo.

Dodal, že mladé samice opúšťajú kolónie na jeseň, aby si našli úkryt na zimu a následne začali budovať vlastné obydlie. „Mladé samice stihli opustiť hniezdo,“ zdôraznil Migdal.

Sršeň ázijský je hrozbou predovšetkým pre včely medonosné a iné opeľovače, ktoré lovia. Každá samica, ktorá prežije zimu, môže založiť nové hniezdo. Podľa Migdala tento druh za priaznivých podmienok vypustí v priemere okolo 150 mladých samíc z jednej kolónie.

Sršne ázijské, známe aj ako žltonohé, merajú približne 30 milimetrov v prípade samíc, a 24 milimetrov ak ide o samce. To znamená, že sú menšie ako európske sršne či osy a pre človeka nepredstavujú väčšie nebezpečenstvo.

Tento druh sa v Európe objavil v roku 2004 vo Francúzsku a následne sa rozšíril okrem iného do Nemecka, Česka a na Slovensko. Vedci nevylučujú, že sa v Poľsku vyskytuje aj na ďalších miestach.

Genetické výskumy majú pomôcť zistiť, odkiaľ hmyz prišiel, či z iných európskych spoločenstiev, alebo v dôsledku náhodného zavlečenia, napríklad pri preprave tovaru. Na identifikácii druhu v Poľsku sa podieľali vedci a včelári vrátane Slovenky Heleny Prokovej.

Teleskop Swift Gamma-Ray Burst Mission amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír, ktorý dve desaťročia skúmal záblesky žiarenia gama, v stredu zhorel pri vstupe do zemskej atmosféry.

Zánik teleskopu s hmotnosťou približne 1452 kilogramov potvrdili Vesmírne sily USA. Došlo k nemu v stredu o 07.39 h východoamerického času (13.39 h SEČ), keď zariadenie vstúpilo do horných vrstiev atmosféry nad indonézskou provinciou Severná Sumatra rýchlosťou približne 22-násobku rýchlosti zvuku.

NASA predpokladala, že väčšia časť teleskopu zhorí v atmosfére v dôsledku trenia ešte vysoko nad zemským povrchom. Niektoré úlomky mohli dopadnúť aj na zem, úrady však nezaznamenali žiadne škody ani zranenia. Americké vesmírne sily odhadovali pravdepodobnosť, že padajúce úlomky niekoho zasiahnu, na jedna ku 2100.

Teleskop v hodnote približne 500 miliónov dolárov bol vynesený do vesmíru v roku 2004. Jeho hlavnou úlohou bolo skúmanie zábleskov žiarenia gama, pri ktorých sa uvoľní obrovské množstvo energie. Počas svojho fungovania skúmal aj stovky výbuchov supernov, röntgenové erupcie hviezd, asteroidy či kométy a prispel k vzniku približne 7000 vedeckých publikácií.

Zariadenie výrazne prekročilo plánovanú dvojročnú životnosť. Keďže nemalo vlastný pohonný systém, pri obehu okolo Zeme postupne začalo strácať výškovú stabilitu. NASA sa v júli pokúsila jeho životnosť predĺžiť pomocou záchrannej družice LINK, ktorú vyvinula v spolupráci so startupovou spoločnosťou Katalyst z Arizony. Jej úlohou bolo pripojiť sa k teleskopu a presunúť ho na vyššiu obežnú dráhu. Družica však vo vesmíre začala nekontrolovateľne rotovať a vedenie misie pokus 19. augusta ukončilo. Prevádzka teleskopu Swift sa oficiálne skončila 20. októbra.