Bratislava 13. marca (TASR) - Vo svete vedy sa počas uplynulého týždňa objavilo viacero zaujímavých správ. Slovenská astrobiologička Michaela Musilová absolvuje simulovanú vesmírnu misiu pod vodou, úlomok meteoritu prerazil dieru v streche domu v Nemecku a najmenší QR kód na svete. TASR prináša týždňový súhrn zaujímavých udalostí a poznatkov z oblasti vedy, techniky a výskumu.

Astrobiologička Michaela Musilová absolvuje tento rok simulovanú vesmírnu misiu pod vodou v stanici Jules’ Undersea Lab na Floride. Bude veliteľkou štvorčlennej posádky, ktorá tam strávi päť dní. Cieľom je aj príprava na misie na Mars či Mesiac.

„Budeme tam realizovať rôzny výskum relevantný pre prípravu ľudí na misie na Mesiac a Mars. Ide o rôzne psychologické, fyziologické a technické testy a vybavenie,“ priblížila Musilová. Ako doplnila, posádka bude realizovať aj ekologický výskum a čistenie životného prostredia. Simulovaní astronauti budú podľa nej celý čas žiť pod vodou a von zo stanice vyjdú len v potápačskom výstroji. Vodu označila za najpodobnejšie prostredie s vesmírom. Podotkla, že na misii budú aj testovať technológie vytvorené slovenskými študentmi.

Musilová zároveň predstavila súťaž MarsonautiSK - prvú slovenskú simulovanú vesmírnu misiu, ktorá sa bude konať v júni. Prihlasovať sa do nej môžu tímy študentov stredných a vysokých škôl v počte štyroch až šiestich členov vo veku minimálne 18 rokov. Urobiť tak môžu do 5. mája tohto roka. Podotkla, že víťazov a experiment, ktorý budú študenti realizovať, vyberie porota. Misia sa bude podľa astrobiologičky odohrávať v stanici Kozmický región, ktorá je súčasťou Hvezdárne v Rožňave a Gemerského osvetového strediska.

Okrem týchto aktivít bude Musilová podľa svojich slov pokračovať v projekte Astro Koruna Zeme, ktorý vedie v spolupráci s NASA a s rôznymi inštitúciami po celom svete. Ide o výskumno-vzdelávací projekt, počas ktorého účastníci chodia k najvyšším vrcholom každého kontinentu a robia tam rôzny výskum. Projekt vedie aj v spolupráci s Vedeckým parkom Univerzity Komenského, pre ktorý zbiera vzorky machov a lišajníkov z veľmi studených prostredí po celej planéte.

Nad Európou v nedeľu explodoval ohnivý meteorid a jeho úlomky poškodili niekoľko budov v Nemecku. Najväčšie škody spôsobil v meste Koblenz-Güls, kde jeden z úlomkov meteoritu prerazil strechu a poškodil spálňu pod ňou.

Vesmírny objekt preletel atmosférou nad nemeckou spolkovou krajinou Porýnie-Falcko, kde explodoval okolo 18.55 h miestneho času. Zachytilo to aj niekoľko kamier. Jasný záblesk trval približne šesť sekúnd a Medzinárodnej meteorickej organizácii nahlásilo tento úkaz viac ako 3000 ľudí z Francúzska, Švajčiarska, Belgicka, Luxemburska a Holandska. Niektorí počuli aj atmosférický výbuch.

Podľa Európskej vesmírnej agentúry (ESA) mala vesmírna skala priemer „niekoľko metrov“ a po rozpade jej úlomky zasiahli viacero budov v oblasti. Pravdepodobne nikto neutrpel žiadne zranenia a niektoré úlomky sa podarilo zozbierať.

Nemecký spravodajský portál Bild zverejnil niekoľko fotografií z mesta Koblenz-Güls v údolí rieky Mosela. Na jednom je na streche diera veľká asi ako futbalová lopta. Kameň, ktorý túto dieru vytvoril, skončil v spálni, ktorá bola v tom čase prázdna, uviedol miestny hasičský zbor.

Ďalšia fotografia ukazuje deväť úlomkov veľkosti golfovej loptičky v hnedom papierovom vrecku.

Vesmírne telesá sa po vstupe do atmosféry v dôsledku trenia rozžeravia a často zhoria ešte pred dopadom na zemský povrch. Označenie meteor sa používa pre ich svetelnú stopu na oblohe a ľudovo sa im hovorí aj padajúca hviezda. Ak sú väčšie, rozpadnú sa, čo sprevádza sekundárny jasný záblesk a výbuch. Úlomky, ktoré sa nájdu na povrchu Zeme, sa nazývajú meteority a slúžia vedcom na ďalší výskum.

Vedci z rakúskej Technickej univerzity vo Viedni (TU Wien) v spolupráci s firmou Cerabyte vyvíjajúcej technológie na skladovanie dát vyvinuli najmenší QR kód na svete. Uložené dáta navyše dokáže dlhodobo uchovávať.

Najmenší QR kód bol vytvorený vyleptaním mriežky do tenkej keramickej vrstvy pomocou iónového lúča. Má rozmery 3,07 × 10 štvorcových palcov (1,98 štvorcového mikrometra). Miniatúrna veľkosť menšia ako baktéria mu vyniesla aj oficiálny zápis do Guinessovej knihy rekordov.

Každý pixel QR kódu má 49 nanometrov x 49 nanometrov a pretože je menší ako vlnová dĺžka viditeľného svetla, nedokáže ho „prečítať“ optický mikroskop. Zvládne to iba elektrónový mikroskop s lúčmi s vlnovou dĺžkou v pikometroch.

„Štruktúry v mikrometrovej mierke dnes nie sú ničím nezvyčajným – je dokonca možné vyrobiť vzory z jednotlivých atómov,“ uviedol profesor Paul Mayrhofer z Inštitútu materiálovej vedy a technológie TU Wien.

„To však samo o sebe nevedie k stabilnému a čitateľnému kódu,“ dodal s tým, že „vytvorili malý, ale stabilný a opakovane čitateľný QR kód.“

Ak by sa pixely vyleptali na ploche formátu A4 (210 × 297 mm), uchovali by viac ako dva terabajty dát – čo prekonáva väčšinu súčasných spotrebiteľských notebookov.

Dnešné digitálne dáta uložené na magnetických alebo optických nosičoch sú tiež vystavené riziku straty v priebehu času. Výskumný tím sa preto pri vývoji svojho QR kódu zameral na tenučkú keramickú vrstvu nitridu chrómu, ktorá zostáva dlhodobo stabilná aj v extrémnych podmienkach.