Bratislava 27. marca (TASR) - Vo svete vedy sa počas uplynulého týždňa objavilo viacero zaujímavých správ. Štúdia nepotvrdila výrazný vplyv otepľovania na tatranskú vegetáciu, Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) ruší stanicu pri Mesiaci a projekt Vedecký ambasádor sa vracia k žiakom 8. a 9. ročníkov ZŠ. TASR prináša týždňový súhrn zaujímavých udalostí a poznatkov z oblasti vedy, techniky a výskumu.

Za posledných sto rokov sa vo Vysokých Tatrách nepreukázal výrazný vplyv klimatického otepľovania na lesnú vegetáciu, pričom počet rastlinných druhov sa naopak zvýšil. Vyplýva to z výskumu vedcov z Botanického ústavu Jagelovskej univerzity, Poľnohospodárskej univerzity v Krakove, Českej akadémie vied a poľského Tatranského národného parku, ktorého výsledky boli publikované v časopise Journal of Ecology.

Štúdia porovnávala súčasné terénne údaje s historickou dokumentáciou z 20. rokov minulého storočia, ktorú vtedy vypracovali botanici. Analýza zahŕňala 56 výskumných plôch v poľskej časti Tatier v rôznych nadmorských výškach.

Výsledky ukázali nárast druhovej rozmanitosti rastlín, najmä v nižších polohách. Zvýšil sa aj podiel druhov viazaných na vlhšie prostredie a rastlín obľubujúcich dusík. Vedci zároveň nezistili známky takzvanej termofilizácie, teda nahrádzania chladnomilných druhov teplomilnými.

Významným faktorom zmien bol podľa autorov ústup hospodárskej činnosti. V prvej polovici 20. storočia boli Tatry vystavené intenzívnej pastve, keď sa v 40. rokoch v oblasti chovalo približne 30.000 oviec, čo spôsobovalo degradáciu pôdy aj vegetácie.

Obnova rastlín s vyššími nárokmi na vlhkosť súvisí podľa vedcov najmä s ukončením intenzívnej pastvy. K zmenám prispela aj historická ťažba a výsadba smrekových monokultúr, ktoré v minulosti ovplyvňovali pôdne podmienky.

Autori štúdie zdôraznili, že súčasný vývoj je výsledkom zmiernenia ľudských zásahov po vzniku Tatranského národného parku v roku 1954. Upozornili na to, že pripisovanie zmien biodiverzity výlučne klimatickým faktorom môže viesť k nesprávnym rozhodnutiam pri ochrane prírody.

Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) investuje 20 miliárd dolárov do výstavby základne na Mesiaci a zároveň pozastaví plány vybudovať vesmírnu stanicu na jeho obežnej dráhe, známu ako Gateway. Oznámil to v utorok riaditeľ NASA Jared Isaacman.

„Úrad má v úmysle pozastaviť Gateway v súčasnej podobe a presunúť pozornosť na infraštruktúru, ktorá umožní trvalú prevádzku na povrchu,“ uviedol Isaacman vo vyhlásení. Zmienených 20 miliárd dolárov by podľa neho mali vynaložiť za sedem rokov. Výstavba lunárnej základne si vyžiada desiatky vesmírnych misií a bude zahŕňať spoluprácu s komerčnými a zahraničnými partnermi. „Cesta k vybudovaniu prvej stálej základne ľudstva na povrchu mimo Zeme bude postupná a my na ňu vezmeme celý svet,“ doplnil.

Najnovšiu zmenu NASA ohlásil po úprave programu Artemis, ktorého cieľom je dopraviť Američanov znova na povrch Mesiaca do roku 2028 a vytvoriť tam dlhodobú prítomnosť, čo by pripravilo pôdu pre ďalšie možné misie.

Orbitálna lunárna stanica Gateway mala byť miestom, cez ktoré by prechádzali astronauti smerujúci na Mesiac a kde by sa tiež uskutočňoval výskum. Zrušenie tejto iniciatívy nie je podľa agentúry AFP prekvapujúce, lebo podľa kritikov ide o plytvanie peniazmi a odvedenie pozornosti od iných ambícií týkajúcich sa Mesiaca.

Isaacman vedie NASA od vlaňajšieho decembra a vo februári oznámil reorganizáciu programu Artemis po sérii sklzov z posledných rokov. Pridali doň ďalšiu skúšobnú misiu pred konečným pristátím na Mesiaci, aby sa skrátil čas medzi jednotlivými štartmi a udržala sa tým pripravenosť vesmírnej agentúry.

Opakovane odkladaná misia Artemis 2 zameraná na prvý oblet okolo Mesiaca s ľudskou posádkou za viac ako štvrťstoročie mala pôvodne odštartovať vo februári, po technických problémoch odhalených počas skúšok sa teraz termín štartu presunul na začiatok apríla.

Interaktívno-edukatívny projekt Vedecký ambasádor, za ktorým stojí Centrum vedecko-technických informácií (CVTI) SR, sa vracia k žiakom 8. a 9. ročníkov základných škôl. Programovanie, kreativitu, digitálne zručnosti či záujem o vedu a technológie si prehĺbia žiaci v ďalších slovenských mestách. Projekt je realizovaný v spolupráci s verejnými knižnicami. Prvý zo série Vedeckých ambasádorov 2026 sa uskutoční 9. apríla v Nitre.

„Tento projekt vnímame ako dôležitý nástroj vedeckej a digitálnej gramotnosti. Pri tvorbe nového programu sme vychádzali zo skúseností z minulého ročníka a workshopy navrhli tak, aby boli zrozumiteľné a praktické. Podstatné je, že nejde iba o teóriu, ale o aktívnu tvorbu a vlastnú skúsenosť,“ skonštatoval generálny riaditeľ CVTI SR Róbert Gálik.

Vedecký ambasádor aj tento rok prinesie sériu štyroch interaktívnych workshopov. Žiaci budú pracovať v skupinách a prejdú každým jedným z nich. Budú mať príležitosť vytvoriť vlastnú počítačovú hru, získajú základné vedomosti o svete generatívnej umelej inteligencie, povenujú sa základom programovania a robotiky, a tiež si vyskúšajú svoju kreativitu so súpravami na pyrografiu (vypaľovanie do dreva).

„Vedecký ambasádor vytvára jedinečný priestor na stretnutie žiakov s odborníkmi z praxe. Aj takýmto spôsobom chceme mladým ľuďom ukázať, že vedecká kariéra môže byť zaujímavou a dostupnou cestou v budúcnosti a veda, výskum a technológie sú neoddeliteľnou súčasťou moderného sveta, ktorý môžu sami pomáhať formovať,“ priblížila riaditeľka Národného centra pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti Štefánia Bartošová.

V minulom ročníku projektu Vedecký ambasádor boli pre žiakov pripravené štyri workshopy, v ktorých sa s odbornými lektormi venovali správaniu v online priestore, umelej inteligencii, tvorbe vlastného četbota, oboznámili sa s procesom vzniku časopisu a učili sa rozlíšiť nástrahy digitálneho sveta v podobe hoaxov a dezinformácií. Vedecký ambasádor sa uskutočnil v Prievidzi, Senici, Leviciach, Malackách, Považskej Bystrici, Bardejove a vyvrcholil počas Týždňa vedy a techniky v Bratislave.