MS vo futbale 2026
Všetky správy
Nálezisko s rozlohou asi 100.000 štvorcových metrov obsahuje priestor na spracovanie ľanu a viac ako 80 polopodzemných príbytkov, ktoré slúžili ako dielne aj obydlia.
Autor TASR
Bratislava 19. júna (TASR) - Vo svete vedy sa počas uplynulého týždňa objavilo viacero zaujímavých správ. Archeológovia objavili v Dánsku rozsiahlu výrobňu textilu z čias Vikingov, Čína predbehla USA v rebríčku najrýchlejších superpočítačov a v Smoleniciach udelili Ceny SAV za rok 2025. TASR prináša týždňový súhrn zaujímavých udalostí a poznatkov z oblasti vedy, techniky a výskumu.
Archeológovia objavili v Dánsku rozsiahle nálezisko textilnej výroby z vikingskej doby. Nachádza sa v dedine Söften asi desať kilometrov severne od Aarhusu a fungovalo medzi rokmi 600 a 950 n. l.
Nálezisko s rozlohou asi 100.000 štvorcových metrov obsahuje priestor na spracovanie ľanu a viac ako 80 polopodzemných príbytkov, ktoré slúžili ako dielne aj obydlia.
„Našli sme vretenové tkáčske stavy, závažia; to nám hovorí o tom, čo sa dialo v polopodzemných domoch,“ povedala archeologička Liv Stidsing Reherová-Langbergová. Našli sa tiež strieborné mince, sklenené korálky a keramiku.
Experti vykopali samostatné priestory pre výrobu textilu a jeden dom určený iba na bývanie, čo naznačuje, že na prácu dohliadal vplyvný jednotlivec s kontrolou nad zdrojmi a výrobou.
V týchto miestach za posledné tri desaťročia objavili ľudia s detektormi kovov niekoľko strieborných mincí. Archeologický potenciál potvrdil prieskum pred rokom a pol pred začiatkom stavebných prác na novej ceste a priemyselnej oblasti.
Počas vikingskej éry bol Aarhus (v tom čase známy ako Aros) centrum kráľovskej rodiny a medzinárodného obchodu. Minulý rok archeológovia objavili ďalšie vikingské nálezisko v Lisbjergu asi štyri kilometre od Söftenu, ktoré bolo pravdepodobne sídlom šľachty.
Tovar a zdroje boli pravdepodobne privezené zo širokého okolia do osady, ako bol dnešný Söften, odkiaľ po spracovaní smeroval do rozsiahlej medzinárodnej obchodnej siete, povedal historik múzea Moesgaard Kasper Andersen.
Vikingská éra trvala od roku 793 do roku 1066 n. l. a počas nej Severania známi ako Vikingovia podnikali rozsiahle nájazdy, kolonizovali a obchodovali po celej Európe, dokonca sa dostali do Severnej Ameriky. Podľa Andersena objav v Söftene ukazuje, že to neboli „len jednoduché, necivilizované, barbarské hordy, ktoré sa potulovali po Európe“.
Čína obsadila prvé miesto v rebríčku najrýchlejších superpočítačov na svete. Podarilo sa jej tak ukončiť takmer desaťročnú dominanciu USA.
Čínsky systém s názvom LineShine sa umiestnil na čele ostro sledovaného rebríčka TOP500, ktorý zverejnili v pondelok na významnej konferencii v nemeckom Hamburgu. Naposledy v ňom Čína viedla v roku 2017. Rebríček sa zverejňuje dvakrát ročne od roku 1993 a slúži ako neformálna tabuľka výsledkov svetových superveľmocí v oblasti výpočtovej techniky.
Na druhom mieste skončil doterajší držiteľ vedúceho postavenia, zariadenie El Capitan amerického ministerstva energetiky, ktoré je umiestnené v Lawrenceovom národnom laboratóriu v Livermore v Kalifornii a ktoré vláda USA využíva na rozvoj a udržiavanie svojich zásob jadrových zbraní.
Spojené štáty stále držia aj tretiu a štvrtú priečku v rebríčku. Prvú päťku uzatvára nemecký JUPITER Booster.
Systém LineShine sa nachádza v meste Šen-čen a využíva iba čipy vyvinuté v Číne. Zrejme preto odborníci citovaní agentúrou Reuters uviedli, že prvenstvo v rebríčku najvýkonnejších superpočítačov na svete možno viac vypovedá o snahe Číny preukázať sebestačnosť v oblasti výpočtovej techniky než o jej postavení v celosvetovom závode v oblasti umelej inteligencie (AI).
Superpočítače sa po celé desaťročia skladali z mnohých samostatných strojov, ktoré riešili zložité vedecké problémy a boli prevažne doménou národných ústavov a univerzít. Na zaradenie do rebríčka TOP500 musia prevádzkovatelia superpočítačov vykonať sériu referenčných testov, ktorých cieľom je napodobniť takúto prácu.
Spoločnosti, ako sú Microsoft, Amazon či Google, však v posledných rokoch vybudovali vlastné obrovské počítače, ktoré namiesto vedeckých úloh prispôsobili na účely AI. Väčšina z týchto firiem sa nerozhodla zapojiť do súťaže o miesto v rebríčku TOP500.
Na Smolenickom zámku v utorok slávnostne odovzdali Ceny SAV za rok 2025. Ide o najstaršie ocenenie Slovenskej akadémie vied (SAV) a zároveň najvyššiu formu ocenenia tvorivej činnosti vedcov akadémie. SAV ich udeľuje každoročne za výsledky vedeckovýskumnej práce, za popularizáciu vedy a udeľuje aj cenu za výnimočnú medzinárodnú spoluprácu či cenu pre mladú vedeckú osobnosť.
„Ceny SAV sú najvýznamnejším ocenením SAV, keď máme možnosť zastaviť sa, pozrieť sa na našich vedcov a vedkyne a oceniť ich. Je to obdobie, keď si SAV pripomína výročie svojho založenia a v týchto časoch aj veľmi dynamické obdobie,“ konštatoval predseda SAV Martin Venhart. Ceny SAV sú podľa Venharta tým miestom, kde môžu spoločne vzdať hold práci vedcov, na ktorých stojí a padá akadémia.
Cenu SAV za výsledky medzinárodnej vedecko-technickej spolupráce získala Soňa Čierniková z Ústavu experimentálnej onkológie BMC, v. v. i., za rozvoj medzinárodnej vedeckej spolupráce v oblasti onkológie, prepájanie translačného výskumu s klinickou praxou a budovanie komplexnej onkologickej infraštruktúry a za posilnenie postavenia Slovenska v medzinárodnom onkologickom výskume.
Cenu SAV za výsledky vedeckovýskumnej práce udelili Dušanovi Račkovi z Ústavu polymérov SAV, v. v. i., za interdisciplinárny výskum DNA s použitím pokročilých metód modelovania, ktorého výsledky boli prezentované v dvoch prácach zverejnených v časopisoch databázy Nature Index a za vytvorenie elastického modelu DNA, na ktorý bola podaná medzinárodná PCT patentová prihláška. Túto cenu udelili aj Kataríne Haberlandovej z Historického ústavu SAV, v. v. i., a Ľubici Voľanskej z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV, v. v. i., za vedeckú publikáciu Avion, ktorá je unikátnym výstupom prehlbujúcim vedecké poznanie v oblasti dejín architektúry 20. storočia a sociálnej antropológie.
Cenu SAV za výsledky vedeckovýskumnej práce pre mladých pracovníkov dostal Jakub Šrol z Centra spoločenských a psychologických vied SAV, v. v .i., za súborné dielo zamerané na problematiku psychologických príčin a spoločensko-psychologických dôsledkov dôvery v konšpiračné teórie.
Cenu SAV za popularizáciu vedy a spoločenské aplikácie vedy za rok 2025 si prevzal Juraj Majtán za rozsiahlu popularizačnú činnosť zameranú na liečivý a funkčný potenciál medu a rastúci problém jeho falšovania. Túto cenu dostali aj Richard Sťahel za cielené pôsobenie vo verejných diskusiách, v médiách k definícii antropocénu a súčasných ekologických hrozieb a Lenka Lorencová za popularizáciu vedy s dôrazom na oblasť chémie a biochémie, za pútavé a inšpiratívne priblíženie vedy všetkým vekovým kategóriám. Rovnakú cenu udelili aj redakcii časopisu QUARK za systematické, zrozumiteľné, odborné a atraktívne spracovanie informácií zo širokého spektra vedeckých disciplín a Andrey Makýšovej Volárovej za dlhoročnú popularizáciu tém a vedeckých výsledkov z oblasti umeleckej literatúry prekladu a kultúry v rozhlasovom vysielaní Rádia Devín (STVR).
Archeológovia objavili v Dánsku rozsiahle nálezisko textilnej výroby z vikingskej doby. Nachádza sa v dedine Söften asi desať kilometrov severne od Aarhusu a fungovalo medzi rokmi 600 a 950 n. l.
Nálezisko s rozlohou asi 100.000 štvorcových metrov obsahuje priestor na spracovanie ľanu a viac ako 80 polopodzemných príbytkov, ktoré slúžili ako dielne aj obydlia.
„Našli sme vretenové tkáčske stavy, závažia; to nám hovorí o tom, čo sa dialo v polopodzemných domoch,“ povedala archeologička Liv Stidsing Reherová-Langbergová. Našli sa tiež strieborné mince, sklenené korálky a keramiku.
Experti vykopali samostatné priestory pre výrobu textilu a jeden dom určený iba na bývanie, čo naznačuje, že na prácu dohliadal vplyvný jednotlivec s kontrolou nad zdrojmi a výrobou.
V týchto miestach za posledné tri desaťročia objavili ľudia s detektormi kovov niekoľko strieborných mincí. Archeologický potenciál potvrdil prieskum pred rokom a pol pred začiatkom stavebných prác na novej ceste a priemyselnej oblasti.
Počas vikingskej éry bol Aarhus (v tom čase známy ako Aros) centrum kráľovskej rodiny a medzinárodného obchodu. Minulý rok archeológovia objavili ďalšie vikingské nálezisko v Lisbjergu asi štyri kilometre od Söftenu, ktoré bolo pravdepodobne sídlom šľachty.
Tovar a zdroje boli pravdepodobne privezené zo širokého okolia do osady, ako bol dnešný Söften, odkiaľ po spracovaní smeroval do rozsiahlej medzinárodnej obchodnej siete, povedal historik múzea Moesgaard Kasper Andersen.
Vikingská éra trvala od roku 793 do roku 1066 n. l. a počas nej Severania známi ako Vikingovia podnikali rozsiahle nájazdy, kolonizovali a obchodovali po celej Európe, dokonca sa dostali do Severnej Ameriky. Podľa Andersena objav v Söftene ukazuje, že to neboli „len jednoduché, necivilizované, barbarské hordy, ktoré sa potulovali po Európe“.
Čína obsadila prvé miesto v rebríčku najrýchlejších superpočítačov na svete. Podarilo sa jej tak ukončiť takmer desaťročnú dominanciu USA.
Čínsky systém s názvom LineShine sa umiestnil na čele ostro sledovaného rebríčka TOP500, ktorý zverejnili v pondelok na významnej konferencii v nemeckom Hamburgu. Naposledy v ňom Čína viedla v roku 2017. Rebríček sa zverejňuje dvakrát ročne od roku 1993 a slúži ako neformálna tabuľka výsledkov svetových superveľmocí v oblasti výpočtovej techniky.
Na druhom mieste skončil doterajší držiteľ vedúceho postavenia, zariadenie El Capitan amerického ministerstva energetiky, ktoré je umiestnené v Lawrenceovom národnom laboratóriu v Livermore v Kalifornii a ktoré vláda USA využíva na rozvoj a udržiavanie svojich zásob jadrových zbraní.
Spojené štáty stále držia aj tretiu a štvrtú priečku v rebríčku. Prvú päťku uzatvára nemecký JUPITER Booster.
Systém LineShine sa nachádza v meste Šen-čen a využíva iba čipy vyvinuté v Číne. Zrejme preto odborníci citovaní agentúrou Reuters uviedli, že prvenstvo v rebríčku najvýkonnejších superpočítačov na svete možno viac vypovedá o snahe Číny preukázať sebestačnosť v oblasti výpočtovej techniky než o jej postavení v celosvetovom závode v oblasti umelej inteligencie (AI).
Superpočítače sa po celé desaťročia skladali z mnohých samostatných strojov, ktoré riešili zložité vedecké problémy a boli prevažne doménou národných ústavov a univerzít. Na zaradenie do rebríčka TOP500 musia prevádzkovatelia superpočítačov vykonať sériu referenčných testov, ktorých cieľom je napodobniť takúto prácu.
Spoločnosti, ako sú Microsoft, Amazon či Google, však v posledných rokoch vybudovali vlastné obrovské počítače, ktoré namiesto vedeckých úloh prispôsobili na účely AI. Väčšina z týchto firiem sa nerozhodla zapojiť do súťaže o miesto v rebríčku TOP500.
Na Smolenickom zámku v utorok slávnostne odovzdali Ceny SAV za rok 2025. Ide o najstaršie ocenenie Slovenskej akadémie vied (SAV) a zároveň najvyššiu formu ocenenia tvorivej činnosti vedcov akadémie. SAV ich udeľuje každoročne za výsledky vedeckovýskumnej práce, za popularizáciu vedy a udeľuje aj cenu za výnimočnú medzinárodnú spoluprácu či cenu pre mladú vedeckú osobnosť.
„Ceny SAV sú najvýznamnejším ocenením SAV, keď máme možnosť zastaviť sa, pozrieť sa na našich vedcov a vedkyne a oceniť ich. Je to obdobie, keď si SAV pripomína výročie svojho založenia a v týchto časoch aj veľmi dynamické obdobie,“ konštatoval predseda SAV Martin Venhart. Ceny SAV sú podľa Venharta tým miestom, kde môžu spoločne vzdať hold práci vedcov, na ktorých stojí a padá akadémia.
Cenu SAV za výsledky medzinárodnej vedecko-technickej spolupráce získala Soňa Čierniková z Ústavu experimentálnej onkológie BMC, v. v. i., za rozvoj medzinárodnej vedeckej spolupráce v oblasti onkológie, prepájanie translačného výskumu s klinickou praxou a budovanie komplexnej onkologickej infraštruktúry a za posilnenie postavenia Slovenska v medzinárodnom onkologickom výskume.
Cenu SAV za výsledky vedeckovýskumnej práce udelili Dušanovi Račkovi z Ústavu polymérov SAV, v. v. i., za interdisciplinárny výskum DNA s použitím pokročilých metód modelovania, ktorého výsledky boli prezentované v dvoch prácach zverejnených v časopisoch databázy Nature Index a za vytvorenie elastického modelu DNA, na ktorý bola podaná medzinárodná PCT patentová prihláška. Túto cenu udelili aj Kataríne Haberlandovej z Historického ústavu SAV, v. v. i., a Ľubici Voľanskej z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV, v. v. i., za vedeckú publikáciu Avion, ktorá je unikátnym výstupom prehlbujúcim vedecké poznanie v oblasti dejín architektúry 20. storočia a sociálnej antropológie.
Cenu SAV za výsledky vedeckovýskumnej práce pre mladých pracovníkov dostal Jakub Šrol z Centra spoločenských a psychologických vied SAV, v. v .i., za súborné dielo zamerané na problematiku psychologických príčin a spoločensko-psychologických dôsledkov dôvery v konšpiračné teórie.
Cenu SAV za popularizáciu vedy a spoločenské aplikácie vedy za rok 2025 si prevzal Juraj Majtán za rozsiahlu popularizačnú činnosť zameranú na liečivý a funkčný potenciál medu a rastúci problém jeho falšovania. Túto cenu dostali aj Richard Sťahel za cielené pôsobenie vo verejných diskusiách, v médiách k definícii antropocénu a súčasných ekologických hrozieb a Lenka Lorencová za popularizáciu vedy s dôrazom na oblasť chémie a biochémie, za pútavé a inšpiratívne priblíženie vedy všetkým vekovým kategóriám. Rovnakú cenu udelili aj redakcii časopisu QUARK za systematické, zrozumiteľné, odborné a atraktívne spracovanie informácií zo širokého spektra vedeckých disciplín a Andrey Makýšovej Volárovej za dlhoročnú popularizáciu tém a vedeckých výsledkov z oblasti umeleckej literatúry prekladu a kultúry v rozhlasovom vysielaní Rádia Devín (STVR).
