Bratislava 19. decembra (Teraz.sk) - V medzivojnovom období sa dalo v Bratislave bežne dohovoriť okrem slovenčiny aj po maďarsky a nemecky. Mali sme trojjazyčné názvy ulíc a tri úradné jazyky. Všetko zmenila druhá svetová vojna. Po jej konci násilne vyhnali Nemcov i Maďarov, nehovoriac o odsune židovských obyvateľov. Jazykovedkyňa Lucia Molnár Satinská prezradila v podcaste aj pôvod názvu Bratislava, má len niečo cez 100 rokov.


Názov Bratislava je relatívne nový, prišiel v roku 1919. „Keďže toto mesto existuje od dávneho stredoveku, veľmi krátko používame názov Bratislava,“ pripomenula Molnár Satinská s tým, že v jednej zo štúdií od jazykovedca Jána Stanislava sa spomínajú viaceré hypotézy pôvodu názvu Bratislava, ktoré sa však neskôr vyvrátili. Jedna z nich hovorí o tom, že tretí Svätoplukov syn sa volal Predslav, od čoho by sa odvodil názov. Idea premenovania mesta prišla po rozpade monarchie a vzniku Československej republiky. Pracovalo sa aj s nápadom na názov Wilsonovo mesto podľa amerického prezidenta Woodrowa Wilsona. Išlo o inšpiráciu americkou demokraciou. „Vtedy boli československé väzby s Amerikou veľmi silné,“ priblížila Molnár Satinská. Ľudia v tom čase však neboli spokojní s premenovaním Prešporka na Bratislavu.

Trojjazyčnosť alebo viacjazyčnosť?

„Keď hovoríme o Bratislave, je ťažké hovoriť o etnicite. Toto mesto bolo od stredoveku mestom, kde žilo viacero etník. Len posledných 100 rokov je to jednojazyčné mesto,“ pripomína jazykovedkyňa. Až do konca 19. storočia bolo v Bratislave najdominantnejšie nemecké obyvateľstvo, na krátku chvíľu bolo následne dominantné maďarské obyvateľstvo.

Najintenzívnejšie trojjazyčné obdobie bolo medzi vojnami, keď bola Bratislava oficiálne trojjazyčná. Mali sme trojjazyčné názvy ulíc a úradne sa mohli používať tri jazyky. Takisto tu bola prítomná čeština. Keď sa budovala prvá Československá republika, prišli vypomáhať Česi vyučovaním na školách, v štátnej správe i ďalších profesiách. Takisto tu bola chorvátska, bulharská i talianska menšina. Židovská komunita zase hovorila jazykom jidiš. Bratislava sa podľa Molnár Satinskej nedala geograficky rozdeliť v rámci jazyka, neexistovali getá, bola zmiešaná. No do istej miery aj vzhľadom na históriu sme vedeli nájsť bulharské obyvateľstvo v Petržalke, Chorvátov v Čunove i Jarovciach, ako aj typicky maďarské obyvateľstvo v Podunajských Biskupiciach. „Asi bol málokto, kto ovládal všetky tri jazyky na rovnakej úrovni,“ pripomenula s tým, že na prelome 19. a 20. storočia bola tretina manželstiev v Prešporku zmiešaných, teda aj rodiny boli zmiešané.

Násilné vysídlenie po vojne

Po druhej svetovej vojne sa Bratislava drasticky očistila od židovského, nemeckého i maďarského obyvateľstva. Trojjazyčnosť vymizla násilne. „Najprv sa vyhnali Česi, keď vznikol Slovenský štát,“ pripomenula Molnár Satinská s tým, že následne sa odsúvali staré nemecké i nemecko-maďarské rodiny. Do zhromažďovacích táborov putovali Nemci i Maďari, hoci tu žili celé roky. Keďže sa hlásili k nemeckej etnicite, boli im odobraté občianske práva. Hoci nemuseli byť kolaboranti, kolektívna vina sa na nich uplatnila. „Tí, ktorí tu ostali alebo sa vrátili, prijali radšej slovenskú identitu,“ vysvetlila jazykovedkyňa. Ľudia sa v povojnovom období báli v Bratislave hovoriť po maďarsky a nemecky. Typický bol aj hon a udávanie takýchto obyvateľov.

„Starí prešporáci“ podľa Molnár Satinskej zvykli rozprávať aj tak, že do slovenskej vety použili maďarské a nemecké výrazy. V podcaste Ulicami Bratislavy sme sa rozprávali aj o typických prešporáckych výrazoch, ako je auzlág, pišinger či štácija. Pýtali sme sa aj to, či sa dá hovoriť o súčasnej „bratislavčine“ ako o dialekte. "Nemáme jednoliatu komunitu, ktorá by tak rozprávala, ale nemáme na to ani výskumy, takže keby sme sa pozreli hlbšie, možno by sme niečo objavili," skonštatovala jazykovedkyňa.