FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
V Egypte v súčasnosti vládne koalícia pozostávajúca z dvanástich politických zoskupení.
Autor TASR
Káhira 10. novembra (TASR) — V Egypte sa v pondelok začala prvá fáza volieb do dolnej komory parlamentu, Snemovne reprezentantov, ktorá potrvá do konca novembra. Voliči rozhodnú o obsadení 568 z 596 kresiel, zvyšných 28 poslancov vymenuje prezident Abdal Fattáh Sísí, informuje TASR s odvolaním sa na agentúru AFP.
Egypťania žijúci v zahraničí mohli hlasovať už v piatok a sobotu. V regiónoch ako Gíza, Luxor a Alexandria majú voliči čas na odovzdanie hlasov do utorka. V niektorých regiónoch vrátane Káhiry sa hlasovanie uskutoční až 24. a 25. novembra. Druhá fáza prebehne 3. a 4. decembra, konečné výsledky sa očakávajú 25. decembra.
Voľby do Snemovne reprezentantov sa konajú viac ako dva mesiace po voľbách do hornej komory egyptského parlamentu - Senátu. Provládna koalícia Národný zoznam pre Egypt tieto voľby jednoznačne vyhrala, keďže nemala protikandidátov. Na hlasovaní sa však zúčastnilo iba približne 17 percent voličov.
V Egypte v súčasnosti vládne koalícia pozostávajúca z dvanástich politických zoskupení. Vedie ju strana Mustakbal Watan (Budúcnosť národa) blízka Sísímu a novozaložený Národný front, ktorú finančne podporuje podnikateľ a Sísího spojenec Ibráhím Ardžání. Očakáva sa, že koalícia bude vo voľbách do dolnej komory parlamentu dominovať, keďže opozícia je rozdrobená.
Voľby sa konajú počas tretieho a posledného funkčného obdobia prezidenta Sísího, ktoré sa skončí v roku 2030, čo im podľa analytikov dáva nezvyčajnú váhu.
„Sísí potrebuje parlament, ktorý môže plne kontrolovať. Ak chce zostať pri moci aj po roku 2030, všetky potrebné ústavné zmeny musí iniciovať tento nový parlament,“ povedal pre agentúru AFP Timothy Kaldas z Tahrir Institute for Middle East Policy Washingtone.
V apríli 2019 sa konalo referendum, v ktorom občania odsúhlasili predĺženie funkčného obdobia hlavy štátu zo štyroch na šesť rokov. Sísího predchádzajúce funkčné obdobie sa spätne započítalo ako prvé, čo mu umožnilo zostať vo funkcii do roku 2030.
Sísí, bývalý vojak z povolania, v roku 2013 zosadil demokraticky zvoleného prezidenta Muhammada Mursího z islamistického Moslimského bratstva. Prezidentom je od roku 2014. Jeho vláda, dlhodobo kritizovaná za potláčanie ľudských práv, v roku 2022 síce iniciovala národný dialóg, zároveň však pokračovala v represiách proti opozícii. Odhaduje sa, že za mrežami sú desaťtisíce politických väzňov.
Egypťania žijúci v zahraničí mohli hlasovať už v piatok a sobotu. V regiónoch ako Gíza, Luxor a Alexandria majú voliči čas na odovzdanie hlasov do utorka. V niektorých regiónoch vrátane Káhiry sa hlasovanie uskutoční až 24. a 25. novembra. Druhá fáza prebehne 3. a 4. decembra, konečné výsledky sa očakávajú 25. decembra.
Voľby do Snemovne reprezentantov sa konajú viac ako dva mesiace po voľbách do hornej komory egyptského parlamentu - Senátu. Provládna koalícia Národný zoznam pre Egypt tieto voľby jednoznačne vyhrala, keďže nemala protikandidátov. Na hlasovaní sa však zúčastnilo iba približne 17 percent voličov.
V Egypte v súčasnosti vládne koalícia pozostávajúca z dvanástich politických zoskupení. Vedie ju strana Mustakbal Watan (Budúcnosť národa) blízka Sísímu a novozaložený Národný front, ktorú finančne podporuje podnikateľ a Sísího spojenec Ibráhím Ardžání. Očakáva sa, že koalícia bude vo voľbách do dolnej komory parlamentu dominovať, keďže opozícia je rozdrobená.
Voľby sa konajú počas tretieho a posledného funkčného obdobia prezidenta Sísího, ktoré sa skončí v roku 2030, čo im podľa analytikov dáva nezvyčajnú váhu.
„Sísí potrebuje parlament, ktorý môže plne kontrolovať. Ak chce zostať pri moci aj po roku 2030, všetky potrebné ústavné zmeny musí iniciovať tento nový parlament,“ povedal pre agentúru AFP Timothy Kaldas z Tahrir Institute for Middle East Policy Washingtone.
V apríli 2019 sa konalo referendum, v ktorom občania odsúhlasili predĺženie funkčného obdobia hlavy štátu zo štyroch na šesť rokov. Sísího predchádzajúce funkčné obdobie sa spätne započítalo ako prvé, čo mu umožnilo zostať vo funkcii do roku 2030.
Sísí, bývalý vojak z povolania, v roku 2013 zosadil demokraticky zvoleného prezidenta Muhammada Mursího z islamistického Moslimského bratstva. Prezidentom je od roku 2014. Jeho vláda, dlhodobo kritizovaná za potláčanie ľudských práv, v roku 2022 síce iniciovala národný dialóg, zároveň však pokračovala v represiách proti opozícii. Odhaduje sa, že za mrežami sú desaťtisíce politických väzňov.
