Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Streda 24. december 2025Meniny má Adam a Eva
< sekcia Import

Vláda: SR chce silné postavenie politiky súdržnosti EÚ aj po roku 2027

Na snímke minister financií SR Ladislav Kamenický (Smer-SD) prichádza na 74. schôdzu vlády SR v Bratislave 19. februára 2025. Foto: TASR - Jaroslav Novák

Jedným z očakávaní je podľa návrhu politika súdržnosti EÚ ako hlavná európska investičná politika s adekvátnym rozpočtom v rámci budúceho viacročného finančného rámca EÚ.

Bratislava 19. februára (TASR) - Slovensko má záujem o udržanie silného postavenia politiky súdržnosti EÚ aj po roku 2027. Zdroje fondov EÚ by mali byť naďalej významným finančným príspevkom asistujúcim verejným investíciám. Vyplýva to z návrhu Východiskovej pozície Slovenskej republiky k politike súdržnosti Európskej únie po roku 2027, ktorý v stredu schválila vláda.

"Cieľom tohto dokumentu je stanoviť východiskovú pozíciu SR k politike súdržnosti EÚ po roku 2027, ktorá umožní SR ovplyvniť prebiehajúcu diskusiu o budúcnosti tejto významnej politiky a presadzovať naše národné záujmy na európskej úrovni," uviedlo Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR v materiáli.

Jedným z očakávaní je podľa návrhu politika súdržnosti EÚ ako hlavná európska investičná politika s adekvátnym rozpočtom v rámci budúceho viacročného finančného rámca EÚ. Mala by byť založená na viacúrovňovom modeli zdieľaného riadenia a posilnenom princípe partnerstva. Taktiež by mala širšie podporovať integrovaný územný rozvoj.

"Politika súdržnosti EÚ, ktorej pevnou súčasťou je európska územná spolupráca napomáhajúca vzájomnej spolupráci krajín a európskych regiónov, čím prispieva k vyššej kvalite života obyvateľov, posilňuje pocit spolupatričnosti v EÚ a podporuje európsku integráciu," dodalo MIRRI ako jedno z očakávaní.

Táto politika by taktiež mala podporovať štrukturálne zmeny s cieľom posilnenia konkurencieschopnosti a odolnosti členských štátov EÚ. Slovensko podľa materiálu očakáva silnú výsledkovú orientáciu, zjednodušený implementačný mechanizmus, systém kontroly a audit, ako aj odstránenie administratívnej záťaže.

Materiál bol podľa rezortu vypracovaný na základe názorov získaných v rámci konzultačného procesu, ktorý sa uskutočnil v priebehu vlaňajška. Prostredníctvom dotazníkového prieskumu, viacerých diskusných okrúhlych stolov, zasielaním informácií a podporných dokumentov sa doň zapojili sociálno-ekonomickí partneri a široká odborná verejnosť. Súčasťou bola aj panelová konferencia Národné kohézne fórum.