Bratislava 27. januára (TASR) - Slovenská vodárenská infraštruktúra dlhodobo čelí výraznému investičnému a modernizačnému dlhu. Dôsledkom je vysoká miera strát pitnej vody, kde podľa dostupných údajov sa až tretina upravenej vody stratí ešte predtým, než sa dostane ku konečným spotrebiteľom, upozornila v utorok Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR.

V súčasnosti je na verejné vodovody pripojených 90,5 % obyvateľov a na verejné kanalizácie 72,2 % obyvateľov. Najhorší stav je východe a juhu stredného Slovenska. „Odkladanie obnovy infraštruktúry problém nerieši, naopak, zvyšuje budúce technické, ekonomické aj environmentálne náklady. Hoci sa situácia v poslednom období mierne zlepšila vďaka úpravám regulačného rámca a väčšej podpore zo strany miest a obcí, investičný dlh zostáva vysoký, najmä v dotknutých regiónoch Slovenska,“ skonštatovala Ivana Mahríková, generálna sekretárka Asociácie vodárenských spoločností, ktorá je členom AZZZ.

Je kľúčové, aby sa obnova sietí realizovala plánovite, od ochrany vodných zdrojov, cez hlavné privádzače až po koncových odberateľov. AZZZ upozornila aj na rastúce riziká spojené s klimatickou zmenou. Extrémne výkyvy počasia, suchá a lokálne nedostatky vody zvyšujú tlak na odolnosť vodárenskej infraštruktúry. Investície do ochrany a prepojenia vodných zdrojov, ako aj do budovania kanalizácií a obnovy existujúcich sietí sú preto podľa asociácie nevyhnutné.

Vodárenské spoločnosti boli podľa Mahríkovej dlhodobo obmedzované nesprávne nastavenou reguláciou, ktorá im neumožňovala premietnuť reálne náklady do cien. Tento stav sa však postupne mení. „Zavedenie dvojzložkovej ceny a zohľadnenie skutočnej hodnoty majetku v regulovaných cenách vytvára priestor na tvorbu zdrojov určených na systematickú obnovu infraštruktúry. Zmeny však neprinesú okamžité výsledky, keďže obnova vodárenskej infraštruktúry je dlhodobý strategický proces, ktorého prínosy sa prejavia až v horizonte niekoľkých rokov,“ dodala.