Riga 21. septembra (TASR) - Ruskí občania žijúci v zahraničí mali počas víkendových volieb do Štátnej dumy, dolnej komory ruského parlamentu, možnosť hlasovať v 152 krajinách. Mnohí z nich svoju účasť na voľbách vnímali ako spôsob, ako vyjadriť svoj postoj k vojne na Ukrajine a situácii v Rusku, píše TASR s odvolaním sa na reportáž exilového portálu Novaja gazeta Europe.
Podľa aktivistov ruských nezávislých združení Vesna a Progress, ktorí pred volebnými miestami v zahraničí uskutočňovali tzv. exit polly, najviac oslovených ruských emigrantov hlasovalo za stranu Noví ľudia. Ide o relatívne novú parlamentnú stranu, ktorá sa vo svojom programe zameriava okrem iného na podnikanie, technológie a reformu fungovania štátu. V Štátnej dume má zastúpenie od volieb v roku 2021.
Na výzvu ruskej exilovej opozície časť voličov v zahraničí prišla v posledný deň volieb - v nedeľu - hlasovať presne napoludnie miestneho času. Išlo o protestnú akciu nazvanú „Poludnie proti Putinovi“, ktorá sa konala aj v Rusku. Jej tohtoročný rozsah však podľa reportáže nebol porovnateľný s akciou rovnakého názvu počas prezidentských volieb v roku 2024. V niektorých mestách sa napriek tomu pred volebnými miestami vytvorili rady čakajúcich.
Pred ruské veľvyslanectvo v arménskom Jerevane prišiel v nedeľu aj bývalý zástupca koordinátora volebného štábu ruského opozičného politika Alexeja Navaľného Daniil Čebykin, ktorému ruské úrady zrušili platnosť pasu, a nemohol tak hlasovať. Svoju prítomnosť pri volebnom mieste označil za formu protestu. „Jednoducho sa nedá sedieť doma,“ povedal. Za dôležitú označil solidaritu medzi Rusmi, ktorí emigrovali, a tými, ktorí zostali v Rusku.
Pavel pricestoval do Jerevanu z Gruzínska, aby mohol hlasovať vo voľbách do Štátnej dumy. Uviedol, že neočakáva, že voľby budú čestnejšie než predchádzajúce. Napriek tomu považoval za dôležité, aby bolo počuť aj hlasy Rusov, ktorí nesúhlasia s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
Rus Timur, ktorý emigroval z Ruska a vo Francúzsku požiadal o politický azyl, prišiel v nedeľu pred ruský konzulát vo francúzskom Štrasburgu s transparentom s nápisom: „Ruská armáda zabíja Ukrajincov každý deň. Zastavte vojnu.“ Pre web Novaja gazeta Europe povedal, že zásadne nesúhlasí s ruskou vládou a domnieva sa, že za súčasných podmienok nemožno v Rusku uskutočniť slobodné a férové voľby. Dodal, že keby nebola vojna na Ukrajine, zostal by žiť v Rusku.
Voliča Jaroslava vo volebnej miestnosti prekvapilo, že zamestnanec volebnej komisie prekrýval otvor na volebnej urne a otváral ho až vtedy, keď sa k nej priblížil volič s hlasovacím lístkom.
Iný volič zo Štrasburgu, Nikita, uviedol, že sa rozhodol hlasovací lístok znehodnotiť, pretože nepodporuje žiadnu zo zúčastnených strán. Do Ruska by sa podľa vlastných slov vrátil, ak by došlo k zmene moci.
Anton hlasoval za stranu Noví ľudia. Ako dôvod uviedol, že z kandidujúcich strán podľa neho najmenej podporuje vojnu na Ukrajine.
Alexandra prišla voliť v modro-žltom tričku s nápisom „I stand with Ukraine“ a s bielo-modro-bielou vlajkou prehodenou cez plecia. Pri vstupe na konzulát ju úradníci upozornili, že volebná kampaň je zakázaná, a požiadali ju, aby vlajku odložila a tričko si prezliekla.
V lotyšskej Rige jedna z voličiek opísala atmosféru na ruskom konzuláte ako veľmi nepríjemnú. Uviedla, že ju kontrolovali, zisťovali jej miesto bydliska a priebeh hlasovania prirovnala k návšteve väzobného zariadenia. Hlasovala za Nových ľudí, čo označila za formu protestu.
Koordinátor komunikácie organizácie OVD-Info Dmitrij Anisimov, ktorý tiež hlasoval v Rige, uviedol, že účasť na voľbách považuje za dôležitú. Podľa neho má každý ruský občan aspoň malú možnosť ovplyvniť politické rozhodovanie a túto možnosť treba využiť.
Vo Varšave Nikita povedal, že od volieb „nič neočakáva“, ale rozhodol sa „aspoň niečo urobiť“. Hlasoval za Nových ľudí, hoci podľa vlastných slov pochybuje o ich politickej autonómii. Túto stranu však považoval za najmenej radikálnu možnosť spomedzi kandidujúcich strán.
Rus Ilia vo Varšave hlasoval za Komunistickú stranu Ruskej federácie (KPRF). Tú si vybral ako alternatívu po vyradení liberálnej a protivojnovej strany Jabloko z volieb.
Konstantin prišiel pred ruské veľvyslanectvo len ako sprievod priateľov a rodinných príslušníkov, ktorí prišli hlasovať. Sám sa podľa vlastných slov neodvážil vstúpiť do areálu veľvyslanectva, pretože bol v Rusku odsúdený v neprítomnosti.
V čiernohorskej Podgorici sa pred ruským veľvyslanectvom zhromaždili okrem voličov aj ľudia s protivojnovými transparentmi. Ruska Jekaterina, ktorá pravidelne píše listy politickým väzňom v Rusku, povedala, že k volebnému miestu prišla aj preto, aby sa stretla s ľuďmi, ktorí zdieľajú jej postoje. Podobne sa vyjadril aj volič Alexej. Podľa neho účasť na voľbách umožňuje emigrantom vidieť, koľko ľudí má podobné názory.
V argentínskom Buenos Aires bol podľa Novaja gazeta Europe záujem o hlasovanie výrazne menší než počas ruských prezidentských volieb v roku 2024. Volič Denis označil voľby za „paródiu“, napriek tomu sa rozhodol zúčastniť sa na nich. Pred ruským veľvyslanectvom sa neskôr konalo menšie protivojnové zhromaždenie, na ktorom sa zúčastnili aj Argentínčania.