Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Zem sa v okamihu rovnodennosti na svojej obežnej dráhe okolo Slnka ocitne v bode, v ktorom rovina zemského rovníka prechádza geometrickým stredom slnečného disku.
Autor TASR
Bratislava 20. marca (TASR) - Na severnej pologuli, teda aj na Slovensku, nastane v piatok 20. marca 2026 astronomická jar, resp. jarná rovnodennosť. Na Slovensku to bude o 15.47 h stredoeurópskeho času (SEČ), vo svete o 14.47 h koordinovaného svetového času (UTC). Minulý rok nastala jarná rovnodennosť tiež 20. marca, ale o 10.01 h SEČ. Na južnej pologuli bude 20. marec 2026 prvý jesenný deň.
Zem sa v okamihu rovnodennosti na svojej obežnej dráhe okolo Slnka ocitne v bode, v ktorom rovina zemského rovníka prechádza geometrickým stredom slnečného disku. Slnečné lúče tak dopadajú kolmo na zemskú os, respektíve priamo na rovník a osvetľujú rovnomerne severnú aj južnú pologuľu planéty Zem.
Deň aj noc budú na celej zemeguli približne rovnako dlhé. Slnko v tento deň svieti nad obzorom na všetkých miestach zemegule približne 12 hodín. Z faktu, že sú počas rovnodennosti deň a noc rovnako dlhé, vyplýva aj latinský názov tohto javu - aequinoctium, čo znamená „rovnaká noc“. V Bratislave vyjde slnko o 05:54 a zapadne približne o 18:04 h, čo znamená dĺžku dňa približne 12 hodín a 10 minút.
Dĺžka dňa prekračuje 12 hodín, pretože po západe Slnka ešte chvíľu vidno jeho lúče vďaka ich lomu v zemskej atmosfére (refrakcia). Od okamihu jarnej rovnodennosti sa dni aj naďalej predlžujú, pričom sú dlhšie než noc. Platí to až do letného slnovratu, ktorý tento rok nastane 21. júna o 10.26 h stredoeurópskeho letného času (SELČ).
Predlžovanie dní a tiež fakt, že slnko stúpa každý deň vyššie nad obzor a jeho lúče dopadajú na zemský povrch priamejšie, spôsobujú prehrievanie atmosféry a postupné otepľovanie počasia v nadchádzajúcom jarnom období.
Rozdielnu dĺžku dňa a noci počas roka a striedanie ročných období spôsobuje sklon rotačnej zemskej osi o približne 23,5 stupňa. Ak by bola zemská os kolmá na obežnú dráhu Zeme, dni by boli po celý rok rovnako dlhé a ročné obdobia by sa nemenili.
Jarná rovnodennosť nenastáva každý rok v rovnakom čase. Príčinou je rozdielna dĺžka astronomického a občianskeho roka. Podľa kalendára trvá rok 365 dní, ale v skutočnosti Zem obletí Slnko 365 dní, 5 hodín a 48 minút. Na to, aby sa tento rozdiel vyrovnal, sa pridáva každé štyri roky jeden deň navyše, a to 29. februára, čím sa menia dátumy a časy rovnodenností.
Začiatok astronomickej jari sa pohybuje v rozpätí medzi 19. marcom (stane sa tak v roku 2048) a 21. marcom (naposledy v roku 2011, nabudúce v roku 2102), najčastejšie však nastáva 20. marca, tak ako tento rok.
Zdroje: www.imeteo.sk
Zem sa v okamihu rovnodennosti na svojej obežnej dráhe okolo Slnka ocitne v bode, v ktorom rovina zemského rovníka prechádza geometrickým stredom slnečného disku. Slnečné lúče tak dopadajú kolmo na zemskú os, respektíve priamo na rovník a osvetľujú rovnomerne severnú aj južnú pologuľu planéty Zem.
Deň aj noc budú na celej zemeguli približne rovnako dlhé. Slnko v tento deň svieti nad obzorom na všetkých miestach zemegule približne 12 hodín. Z faktu, že sú počas rovnodennosti deň a noc rovnako dlhé, vyplýva aj latinský názov tohto javu - aequinoctium, čo znamená „rovnaká noc“. V Bratislave vyjde slnko o 05:54 a zapadne približne o 18:04 h, čo znamená dĺžku dňa približne 12 hodín a 10 minút.
Dĺžka dňa prekračuje 12 hodín, pretože po západe Slnka ešte chvíľu vidno jeho lúče vďaka ich lomu v zemskej atmosfére (refrakcia). Od okamihu jarnej rovnodennosti sa dni aj naďalej predlžujú, pričom sú dlhšie než noc. Platí to až do letného slnovratu, ktorý tento rok nastane 21. júna o 10.26 h stredoeurópskeho letného času (SELČ).
Predlžovanie dní a tiež fakt, že slnko stúpa každý deň vyššie nad obzor a jeho lúče dopadajú na zemský povrch priamejšie, spôsobujú prehrievanie atmosféry a postupné otepľovanie počasia v nadchádzajúcom jarnom období.
Rozdielnu dĺžku dňa a noci počas roka a striedanie ročných období spôsobuje sklon rotačnej zemskej osi o približne 23,5 stupňa. Ak by bola zemská os kolmá na obežnú dráhu Zeme, dni by boli po celý rok rovnako dlhé a ročné obdobia by sa nemenili.
Jarná rovnodennosť nenastáva každý rok v rovnakom čase. Príčinou je rozdielna dĺžka astronomického a občianskeho roka. Podľa kalendára trvá rok 365 dní, ale v skutočnosti Zem obletí Slnko 365 dní, 5 hodín a 48 minút. Na to, aby sa tento rozdiel vyrovnal, sa pridáva každé štyri roky jeden deň navyše, a to 29. februára, čím sa menia dátumy a časy rovnodenností.
Začiatok astronomickej jari sa pohybuje v rozpätí medzi 19. marcom (stane sa tak v roku 2048) a 21. marcom (naposledy v roku 2011, nabudúce v roku 2102), najčastejšie však nastáva 20. marca, tak ako tento rok.
Zdroje: www.imeteo.sk
