Na dnešnej tlačovej konferencii to povedal Martin Halás z Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík a alternatív.
Autor TASR
Bratislava 18. marca (TASR) – Poskytovanie 43 zdravotných úkonov v zariadeniach sociálnych služieb (ZSS) by mali plne hradiť poisťovne. Tým, že sa tak nedeje, seniori a zdravotne ťažko postihnutí občania platia v zariadeniach sociálnych služieb približne o 113 eur viac, ako by mali. Na dnešnej tlačovej konferencii to povedal Martin Halás z Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík a alternatív (IVRA).
Halás poukázal na to, že v 758 zariadeniach, teda vo vyše dvoch tretinách zariadeniach sociálnych služieb, sa dnes okrem úkonov sociálnej starostlivosti poskytujú aj zdravotné úkony. "Podľa našich zistení prichádza v týchto zariadeniach k trom miliónom ošetrovateľských úkonov mesačne, ktoré sú v nemocniciach v rámci štátom garantovanej zdravotnej starostlivosti preplácané poisťovňami," uviedol Halás. Dodal, že podľa cenníka Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) za tieto úkony ľudia celkovo zaplatia vyše 51 miliónov eur ročne. "Na jedného klienta to vychádza v priemere na 113,76 eura mesačne," spresnil Halás. Tieto peniaze však nie sú refundované z prostriedkov zdravotného poistenia, ale sú hradené v rámci ekonomicky oprávnených nákladov a sú započítané do poplatkov za pobyt a služby v zariadeniach sociálnych služieb.
"Prečo štát, keď platí za klientov v zariadeniach sociálnych služieb, ktorí sú v drvivej väčšine poistencami štátu, prečo nežiada, aby tieto úkony boli preplácané zdravotnou poisťovňou?" spýtal sa Halás. Dodal, že viac ako 50 percent ľudí v zariadeniach sociálnych služieb je v kategórii ľudí s minimálnym príjmom, ktorý neprekračuje 40 eur mesačne. "Z týchto peňazí si však musia platiť lieky a zdravotnícky materiál. Ak by spomínaných 113 eur bolo hradených zdravotnou poisťovňou, ostalo by im logicky viac peňazí. Tie by mohli použiť na veci, ktoré nevyhnutne potrebujú," povedal Halás. Ďalšou otázkou podľa neho je, či takíto klienti majú byť v zariadeniach sociálnych služieb alebo v nemocniciach, kde by im boli lieky a zdravotnícky materiál podávané v rámci garantovanej zdravotnej starostlivosti.
Halás podotkol, že už v roku 2011 bolo prijaté uznesenie vlády, na základe ktorého malo ministerstvo zdravotníctva novelizovať zákony tak, aby sa zariadenia sociálnych služieb definovali ako poskytovatelia zdravotných úkonov. "Doteraz sa však tak nestalo," uviedol Halás.
Dodal, že na pracovných stretnutiach, ktoré sa nedávno uskutočnili na úrovni ministerstiev zdravotníctva a práce a sociálnych vecí a rodiny, sa začal hľadať mechanizmus riešenia. "Ak sa však doteraz hovorilo o 43 úkonoch, ktoré by mali byť preplácané, ministerstvo zdravotníctva v súčasnosti už hovorí len o siedmich, ktoré ešte doteraz neboli určené s tým, že preplácaná suma zdravotnými poisťovňami by nemala prekročiť dva milióny eur. Pýtam sa, prečo doteraz štátu neprekážalo, že sa platilo vyše 50 miliónov eur za 43 ošetrovateľských úkonov?" povedal Halás.
Hovorkyňa Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR Zuzana Čižmáriková TASR informovala, že táto problematika je v rámci ministerstva vo fáze vnútrorezortného pripomienkovania. "Je preto predčasné hovoriť o konkrétnych číslach," uviedla pre TASR Čižmáriková s tým, že návrh predstaví ministerstvo až po skončení pripomienkovacieho konania.
Podľa Halása by v prípade uhrádzania zdravotných úkonov v ZSS zo zdravotného poistenia prišlo k zníženiu finančného tlaku nielen na prijímateľov, ale aj zriaďovateľov sociálnych služieb, keďže by časť ekonomicky oprávnených nákladov mohla byť prefinancovaná cez zdravotné poistenie. "Preto by mali mať o zmenu záujem aj mestá, obce či vyššie územné celky," dodal Halás.
Halás poukázal na to, že v 758 zariadeniach, teda vo vyše dvoch tretinách zariadeniach sociálnych služieb, sa dnes okrem úkonov sociálnej starostlivosti poskytujú aj zdravotné úkony. "Podľa našich zistení prichádza v týchto zariadeniach k trom miliónom ošetrovateľských úkonov mesačne, ktoré sú v nemocniciach v rámci štátom garantovanej zdravotnej starostlivosti preplácané poisťovňami," uviedol Halás. Dodal, že podľa cenníka Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) za tieto úkony ľudia celkovo zaplatia vyše 51 miliónov eur ročne. "Na jedného klienta to vychádza v priemere na 113,76 eura mesačne," spresnil Halás. Tieto peniaze však nie sú refundované z prostriedkov zdravotného poistenia, ale sú hradené v rámci ekonomicky oprávnených nákladov a sú započítané do poplatkov za pobyt a služby v zariadeniach sociálnych služieb.
"Prečo štát, keď platí za klientov v zariadeniach sociálnych služieb, ktorí sú v drvivej väčšine poistencami štátu, prečo nežiada, aby tieto úkony boli preplácané zdravotnou poisťovňou?" spýtal sa Halás. Dodal, že viac ako 50 percent ľudí v zariadeniach sociálnych služieb je v kategórii ľudí s minimálnym príjmom, ktorý neprekračuje 40 eur mesačne. "Z týchto peňazí si však musia platiť lieky a zdravotnícky materiál. Ak by spomínaných 113 eur bolo hradených zdravotnou poisťovňou, ostalo by im logicky viac peňazí. Tie by mohli použiť na veci, ktoré nevyhnutne potrebujú," povedal Halás. Ďalšou otázkou podľa neho je, či takíto klienti majú byť v zariadeniach sociálnych služieb alebo v nemocniciach, kde by im boli lieky a zdravotnícky materiál podávané v rámci garantovanej zdravotnej starostlivosti.
Halás podotkol, že už v roku 2011 bolo prijaté uznesenie vlády, na základe ktorého malo ministerstvo zdravotníctva novelizovať zákony tak, aby sa zariadenia sociálnych služieb definovali ako poskytovatelia zdravotných úkonov. "Doteraz sa však tak nestalo," uviedol Halás.
Dodal, že na pracovných stretnutiach, ktoré sa nedávno uskutočnili na úrovni ministerstiev zdravotníctva a práce a sociálnych vecí a rodiny, sa začal hľadať mechanizmus riešenia. "Ak sa však doteraz hovorilo o 43 úkonoch, ktoré by mali byť preplácané, ministerstvo zdravotníctva v súčasnosti už hovorí len o siedmich, ktoré ešte doteraz neboli určené s tým, že preplácaná suma zdravotnými poisťovňami by nemala prekročiť dva milióny eur. Pýtam sa, prečo doteraz štátu neprekážalo, že sa platilo vyše 50 miliónov eur za 43 ošetrovateľských úkonov?" povedal Halás.
Hovorkyňa Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR Zuzana Čižmáriková TASR informovala, že táto problematika je v rámci ministerstva vo fáze vnútrorezortného pripomienkovania. "Je preto predčasné hovoriť o konkrétnych číslach," uviedla pre TASR Čižmáriková s tým, že návrh predstaví ministerstvo až po skončení pripomienkovacieho konania.
Podľa Halása by v prípade uhrádzania zdravotných úkonov v ZSS zo zdravotného poistenia prišlo k zníženiu finančného tlaku nielen na prijímateľov, ale aj zriaďovateľov sociálnych služieb, keďže by časť ekonomicky oprávnených nákladov mohla byť prefinancovaná cez zdravotné poistenie. "Preto by mali mať o zmenu záujem aj mestá, obce či vyššie územné celky," dodal Halás.