Attack on Prime Minister
News in English
Vávra tvoril počas každého režimu a tým zároveň patril medzi najkontroverznejších režisérov.
Autor TASR
Praha/Bratislava 28. februára (TASR) – Český filmový režisér, scenárista a pedagóg Otakar Vávra by sa v nedeľu 28. februára dožil stopäť rokov.
Jeho najvýznamnejšími filmami sú Zlatá reneta, Romance pro křídlovku či Kladivo na čarodějnice.
Otakar Vávra sa narodil 28. februára 1911 v Hradci Králové, dnes Česko. Štúdium architektúry v Prahe nedokončil, začal sa venovať filmu. Do kinematografie vstúpil krátkymi avantgardnými filmami Moderní výroba obuvi (1930), Světlo proniká tmou (1931), Žijeme v Praze (1934), Listopad (1935), Na sto procent (1938) a Podvod s Rubensem (1940). Písal scenáre k filmom. Neskôr len k tým, ktoré sám režíroval.
Na pražskej Filmovej fakulte Akadémie múzických umení (FAMU) prednášal v rokoch 1946–2008. Vychoval celý rad režisérov. Z niektorých sa stali v 60. rokoch minulého storočia predstavitelia tzv. novej vlny (Věra Chytilová, Miloš Forman, Jiří Menzel, Jan Schmidt). K jeho žiakom patria aj uznávaní zahraniční filmoví tvorcovia pochádzajúci z bývalej Juhoslávie - Emir Kusturica, Janja Glogovac a Lordan Zafranovič.
O svojom živote napísal knihy Zamyšlení režiséra (1982) a Podivný život režiséra (1996).
Vávra tvoril počas každého režimu a tým patril medzi najkontroverznejších režisérov. Bol oslavovaný aj zatracovaný. Pre svoju tvorbu adaptoval diela českých spisovateľov, vyberal si kvalitných hercov a dokázal zvládnuť davové scény s vysokým počtom komparzistov nielen režijne, ale aj finančne.
Z jeho diel možno spomenúť Panenství (1937), Cech panen kutnohorských (1938), Jan Žižka (1954), Jan Hus (1955), Proti všem (1956), Občan Brych (1958), Romance pro křídlovku (1966), Dny zrady I. a II. (1973), Sokolovo (1974), Komediant (1984). V roku 2006 sa podieľal na tvorbe hudobného videofilmu Strážce plamene v obrazech.
Režisérska legenda Otakar Vávra, ktorý podľa svojich slov od mladosti nosil iba obleky šité v najlepších salónoch a hodvábne kravaty, túžil ešte nakrútiť film o Janovi Masarykovi, pre ktorý mal už dlhší čas nachystaný scenár. Svoje posledné želanie už realizovať nestihol. Vo veku 100 rokov zomrel 15. septembra 2011 v Prahe.
V roku 2001 bol vyznamenaný Českým levom za celoživotný prínos českej kinematografii aj Cenou za mimoriadny umelecký prínos svetovému filmu na karlovarskom filmovom festivale a v roku 2004 Medailou Za zásluhy.
Jeho najvýznamnejšími filmami sú Zlatá reneta, Romance pro křídlovku či Kladivo na čarodějnice.
Otakar Vávra sa narodil 28. februára 1911 v Hradci Králové, dnes Česko. Štúdium architektúry v Prahe nedokončil, začal sa venovať filmu. Do kinematografie vstúpil krátkymi avantgardnými filmami Moderní výroba obuvi (1930), Světlo proniká tmou (1931), Žijeme v Praze (1934), Listopad (1935), Na sto procent (1938) a Podvod s Rubensem (1940). Písal scenáre k filmom. Neskôr len k tým, ktoré sám režíroval.
Na pražskej Filmovej fakulte Akadémie múzických umení (FAMU) prednášal v rokoch 1946–2008. Vychoval celý rad režisérov. Z niektorých sa stali v 60. rokoch minulého storočia predstavitelia tzv. novej vlny (Věra Chytilová, Miloš Forman, Jiří Menzel, Jan Schmidt). K jeho žiakom patria aj uznávaní zahraniční filmoví tvorcovia pochádzajúci z bývalej Juhoslávie - Emir Kusturica, Janja Glogovac a Lordan Zafranovič.
O svojom živote napísal knihy Zamyšlení režiséra (1982) a Podivný život režiséra (1996).
Vávra tvoril počas každého režimu a tým patril medzi najkontroverznejších režisérov. Bol oslavovaný aj zatracovaný. Pre svoju tvorbu adaptoval diela českých spisovateľov, vyberal si kvalitných hercov a dokázal zvládnuť davové scény s vysokým počtom komparzistov nielen režijne, ale aj finančne.
Z jeho diel možno spomenúť Panenství (1937), Cech panen kutnohorských (1938), Jan Žižka (1954), Jan Hus (1955), Proti všem (1956), Občan Brych (1958), Romance pro křídlovku (1966), Dny zrady I. a II. (1973), Sokolovo (1974), Komediant (1984). V roku 2006 sa podieľal na tvorbe hudobného videofilmu Strážce plamene v obrazech.
Režisérska legenda Otakar Vávra, ktorý podľa svojich slov od mladosti nosil iba obleky šité v najlepších salónoch a hodvábne kravaty, túžil ešte nakrútiť film o Janovi Masarykovi, pre ktorý mal už dlhší čas nachystaný scenár. Svoje posledné želanie už realizovať nestihol. Vo veku 100 rokov zomrel 15. septembra 2011 v Prahe.
V roku 2001 bol vyznamenaný Českým levom za celoživotný prínos českej kinematografii aj Cenou za mimoriadny umelecký prínos svetovému filmu na karlovarskom filmovom festivale a v roku 2004 Medailou Za zásluhy.
