Bratislava 31. mája (TERAZ.sk) - ,,Keď myslím na svojich väznených spoločníkov, stále zajatých v koncentračnom tábore, alebo ostatných väzňov internovaných vo väzenskom systéme Severnej Kórey, a keď si pomyslím na utrpenie, ktorému sú dennodenne vystavení, verím, že pre ich oslobodenie musím vyvinúť maximálne úsilie. A ak tá pomoc vyžaduje odo mňa vrátiť sa v spomienkach a vyrozprávať svoj príbeh skupine ľudí alebo na konferencii, či na večierku pred veľkým publikom, viem, že nezáleží na tom, akú bolesť mi to spôsobuje, dôležité je iba to, čo môžem dosiahnuť pre svojich väznených druhov, ktorí sú stále v koncentračnom tábore Severnej Kórey.“ To sú slová Šin Tong-hjoka (1982), jedného z troch ľudí, ktorým sa doteraz podarilo utiecť zo Zóny totálnej kontroly.

Tábory v KĽDR

V Severnej Kórei je v súčasnosti najmenej šesť koncentračných táborov. Na rozlohe sto kilometrov štvorcových v nich žije okolo 200.000 väzňov v otrockých podmienkach. Gulagy sa delia na miernejšiu Revolučnú zónu, kde po drsnej prevýchove existuje teoretická možnosť návratu na slobodu /doteraz sa to podarilo asi tridsiatim ľuďom/. Zónu totálnej kontroly väzni nikdy neopustia a dožívajú sa maximálne 45 rokov. Musia tvrdo pracovať, bežné je mučenie, popravy alebo nútené potraty a zúbožení ľudia sú často podrobovaní lekárskym pokusom. Kvôli jednotvárnej strave v podobe kukuričnej kaše, kapusty a zeleninového vývaru najčastejšie umierajú od hladu. V zúfalstve sa kŕmia potkanmi, žabami, hadmi alebo korienkami. Podľa svedectva bývalého väzňa z Revolučnej zóny zomrelo v tábore v rokoch 1999 – 2001 okolo 40% ľudí na podvýživu.

Foto: TATRAN

Narodil sa v koncentračnom tábore

Šin Tong-hjok sa v koncentračnom tábore narodil a do svojich 22 rokov nemal o svete za elektrickým plotom nijakú predstavu. Jeho vývoj bol formovaný pravidlami tábora a požiadavkami dozorcov. Všadeprítomná smrť, donášanie na blízkych, verejné popravy vrátane jeho matky a brata, sexuálne zločiny, mučenie a otrocká práca sa pre neho stali každodennou realitou. Rok pred útekom z tábora (2005) sa zoznámil s novým spoluväzňom, ktorý ho zasvätil do tajov skutočného sveta siahajúceho ďaleko za hranice Severnej Kórey. Pri spoločnom úteku zahynul, no svojou smrťou pomohol Šinovi dostať sa na vytúženú slobodu.

Foto: TATRAN

Svoje zážitky opísal v knihe

Šin v roku 2007 opísal svoje zážitky v knihe, ktorá vyšla v Južnej Kórei a vydal tak nepoznané svedectvo o skutočnej povahe severokórejského režimu. Po stretnutí so žurnalistom Blainom Hardenom vyšla minulý rok jeho biografia pod názvom ,,Útek z tábora 14: Neuveriteľný príbeh muža zo Severnej Kórey o strastiplnom putovaní za slobodou“, ktorá okamžite vyvolala celosvetový ohlas a bola preložená do 24 jazykov. V slovenskom vydaní vyšla koncom minulého roka vo Vydavateľstve TATRAN.

Dnes žije Šin v Soule a pracuje pre neziskovú organizáciu Sloboda pre Severnú Kóreu. Aj vďaka tejto knihe sa v decembri minulého roka stretol s vysokou komisárkou OSN pre ľudské práva Navi Pillayovou. Pod jej vedením Rada OSN pre ľudské práva v Ženeve zostavila komisiu na prešetrenie systematického porušovania ľudských práv v Severnej Kórei. Výsledok jej prieskumu by mal byť známy napriek protestom severokórejského režimu v septembri tohto roka.

Útek Šin Tong-hjoka je porovnateľný s útekom dvoch Slovákov Rudolfa Vrbu a Alfréda Wetzlera z koncentračného tábora v Osvienčime. Ich správa prvýkrát upozornila svet na masové vyvražďovanie židov počas druhej svetovej vojny a pomohla zastaviť deportácie maďarských židov až v samom závere. Šinov životný príbeh je o to desivejší, že nejde o dávnu históriu, ale o krutú realitu, ktorá sa v prítomnej chvíli dotýka života väčšiny 23 miliónovej populácie Sverenej Kórey. Šin sa snaží upriamiť pozornosť poslucháčov na svojich prednáškach či prostredníctvom knihy Blaina Hardena hlavne na túto skutočnosť. Porovnáva situáciu s koncentračnými tábormi z druhej svetovej vojny a verí, že tlak celosvetovej verejnej mienky prinúti severokórejský režim, aby nezvolil riešenie, ktorým by zahladil svoje zločiny.