Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Jednou z ciest do minulosti sú spomienky na ľudí, ktorí patria alebo patrili k Dušekovmu životu.
Autor OTS
Bratislava 7. októbra (OTS) - Detstvo, láska, priatelia, radosť z blízkosti. Vo svojej novej knihe Pretože aj napriek tomu sa Dušan Dušek vracia k tomu, čo je pre jeho písanie také charakteristické – k drobným okamihom, spomienkam a medziľudským vzťahom. S humorom, nehou a vedomím, že k životu patria aj odchody.
„Náhradná kniha, krátke príbehy a básničky, zber starého papiera, no zároveň knižka pre deti alebo len poviedka, námet,“ hovorí o svojich textoch autor. Zdanlivo všedné situácie, rozhovory, poznámky, spomienky či slovné hry sa v nich stretávajú s úvahami o detstve, starnutí, priateľstve, láske a smrti.
Jednou z ciest do minulosti sú spomienky na ľudí, ktorí patria alebo patrili k Dušekovmu životu. Vracia sa napríklad k Tomášovi Janovicovi a ich spoločným potulkám po kníhkupectvách a kaviarňach: „začali sme v Artfore na Kozej ulici, potom sme sa presunuli do Martinusu, odtiaľ do Štrngáča na Štrkovci, neskôr do Cubiconu v Mlynskej doline, až napokon do kaviarne Wagner pri Dunaji, kde sme vždy v sobotu pili kamarátske kávy, sýtené a nesýtené minerálky – a boli spolu. To bolo naše šťastie – byť s Tomášom.“
Podobných návratov k stretnutiam, rozhovorom a spoločným chvíľam je v knihe viac. Minulosť sa v nich prirodzene prelína s prítomnosťou, nostalgia s humorom a spomínanie s radosťou z každodennosti. Veľké témy Dušek zachytáva cez malé príbehy a zdanlivo nepodstatné okamihy, v ktorých sa ukazuje čosi podstatné o pamäti, vzťahoch a plynutí času.
Dôležitým miestom návratu je detstvo. Práve detská veta „Pretože aj napriek tomu, pravda, mami?“ dala knihe názov. A detský pohľad – bezprostredný, zvedavý a schopný objavovať význam aj tam, kde ho dospelí prehliadajú – sa v rôznych podobách vracia aj v jej textoch.
Pretože aj napriek tomu je knihou o vľúdnosti a pochopení, o spomienkach, o radosti zo stretnutí. O potrebe obyčajnej ľudskej blízkosti. A najmä priateľstva. A najmä lásky.
Dušan Dušek (1946) je slovenský básnik, prozaik, filmový scenárista, autor rozhlasových hier a literatúry pre deti a mládež, pedagóg a redaktor. Svoje literárne diela začal publikovať od roku 1964 v časopisoch (Mladá tvorba, Slovenské pohľady, Romboid, Kamarát, Slniečko a i.). Knižne debutoval v roku 1972 so zbierkou poviedok Strecha domu. Za svoju tvorbu získal niekoľko literárnych ocenení a je aj držiteľom štátneho vyznamenania – Pribinov kríž I. stupňa.
Vo Vydavateľstve SLOVART vyšli autorovi tieto knihy: Náprstok (1985, 2005), Pešo do neba (2000, Zima na ruky (2006), Holá veta o láske (2010), Melón sa vždy smeje (2013), Gombíky zo starej uniformy (2014) a Ponožky pred odletom (2015), Strih vetra (2018), Potok pod potokom (2021) a Deti v daždi (2023) a Kukučka za uchom (2025).
Napísal aj knihy pre deti: Babka na rebríku (2009), Pištáčik (2016), niekoľko filmových scenárov a rozhlasových hier.
„Náhradná kniha, krátke príbehy a básničky, zber starého papiera, no zároveň knižka pre deti alebo len poviedka, námet,“ hovorí o svojich textoch autor. Zdanlivo všedné situácie, rozhovory, poznámky, spomienky či slovné hry sa v nich stretávajú s úvahami o detstve, starnutí, priateľstve, láske a smrti.
Jednou z ciest do minulosti sú spomienky na ľudí, ktorí patria alebo patrili k Dušekovmu životu. Vracia sa napríklad k Tomášovi Janovicovi a ich spoločným potulkám po kníhkupectvách a kaviarňach: „začali sme v Artfore na Kozej ulici, potom sme sa presunuli do Martinusu, odtiaľ do Štrngáča na Štrkovci, neskôr do Cubiconu v Mlynskej doline, až napokon do kaviarne Wagner pri Dunaji, kde sme vždy v sobotu pili kamarátske kávy, sýtené a nesýtené minerálky – a boli spolu. To bolo naše šťastie – byť s Tomášom.“
Podobných návratov k stretnutiam, rozhovorom a spoločným chvíľam je v knihe viac. Minulosť sa v nich prirodzene prelína s prítomnosťou, nostalgia s humorom a spomínanie s radosťou z každodennosti. Veľké témy Dušek zachytáva cez malé príbehy a zdanlivo nepodstatné okamihy, v ktorých sa ukazuje čosi podstatné o pamäti, vzťahoch a plynutí času.
Dôležitým miestom návratu je detstvo. Práve detská veta „Pretože aj napriek tomu, pravda, mami?“ dala knihe názov. A detský pohľad – bezprostredný, zvedavý a schopný objavovať význam aj tam, kde ho dospelí prehliadajú – sa v rôznych podobách vracia aj v jej textoch.
Pretože aj napriek tomu je knihou o vľúdnosti a pochopení, o spomienkach, o radosti zo stretnutí. O potrebe obyčajnej ľudskej blízkosti. A najmä priateľstva. A najmä lásky.
O autorovi
Dušan Dušek (1946) je slovenský básnik, prozaik, filmový scenárista, autor rozhlasových hier a literatúry pre deti a mládež, pedagóg a redaktor. Svoje literárne diela začal publikovať od roku 1964 v časopisoch (Mladá tvorba, Slovenské pohľady, Romboid, Kamarát, Slniečko a i.). Knižne debutoval v roku 1972 so zbierkou poviedok Strecha domu. Za svoju tvorbu získal niekoľko literárnych ocenení a je aj držiteľom štátneho vyznamenania – Pribinov kríž I. stupňa.
Vo Vydavateľstve SLOVART vyšli autorovi tieto knihy: Náprstok (1985, 2005), Pešo do neba (2000, Zima na ruky (2006), Holá veta o láske (2010), Melón sa vždy smeje (2013), Gombíky zo starej uniformy (2014) a Ponožky pred odletom (2015), Strih vetra (2018), Potok pod potokom (2021) a Deti v daždi (2023) a Kukučka za uchom (2025).
Napísal aj knihy pre deti: Babka na rebríku (2009), Pištáčik (2016), niekoľko filmových scenárov a rozhlasových hier.
