Bratislava 14. mája (OTS) - V čase aktuálnych veľkých a búrlivých civilizačných premien je kniha podľa slov jej editorov Františka Mikloška a Petra Zajaca hľadaním odpovede nielen na otázku, odkiaľ prichádzame a kým sme, ale aj pokusom naznačiť možné alternatívy našej budúcej trajektórie.

František Mikloško a Peter Zajac oslovili slovenských i zahraničných historikov, filozofov, literárnych vedcov a publicistov, aby špeciálne pre tento projekt napísali príspevky, ktorých základom má byť historický, nie mýtický pohľad na minulosť Slovenska a jeho väzby na aktuálnu skutočnosť. Kniha sa venuje autonómnosti slovenskej kolektívnej identity, problémom autentickosti, vzťahu k českému, maďarskému, poľskému, nemeckému, rusínskemu, rómskemu, židovskému spoločenstvu, ako aj otázke, kde a v akých premenách historických konfigurácií sa Slovensko geopoliticky a kultúrnohistoricky aktuálne utváralo a utvára. Nielen témy, ale i forma ich spracovania je rôznorodá, v knihe nájdete príspevky písané formou rozprávania, eseje, úvahy, odbornej a vedeckej štúdie i osobných zážitkov skupinovej pamäti v rámci oral history.

„Po takmer 40 rokoch slobody prichádza chvíľa, kedy si musíme povedať, kto vlastne sme,“ hovorí František Mikloško. „Vyberali sme autorov, ktorí boli ochotní a pripravení prijať základný koncept zborníka postavený na otázke – odkiaľ prichádzame, kým sme a kam kráčame,“ dopĺňa ho Peter Zajac. „Táto kniha je teda inovatívna v tom, že je prvým pokusom o odpoveď – aktuálnu odpoveď – na otázku kým vlastne kultúrnohistoricky sme,“ dodáva.

V publikácii Slovensko: Odkiaľ prichádzame. Kým sme. Kam kráčame. nájdete príspevky od
• poľskej literárnej historičky Ireny Bilińskej,
• maďarského historika Józsefa Demmela,
• novinára a politika Jozefa Hajka,
• profesora histórie z Univerzity Komenského Romana Holeca,
• lekára a imunológa Stanislava Janotu,
• poľskej slavistky a slovakistky Anny Kobylińskej,
• poľského literárneho historika Rafala Majereka,
• historičky SAV Eleny Mannovej,
• historika Rastislava Moldu,
• literárnej vedkyne a teologičky Kristíny Pavlovičovej,
• emeritného vedeckého pracovníka SAV Tibora Pichlera,
• historika a riaditeľa organizácie Fórum inštitút pre výskum menšín Attilu Simon,
• historika Dušana Škvarnu,
• historka SAV Petra Šoltésa,
• historika a univerzitného profesora Petra Švorca,
• literárneho vedca a historika Jozefa Tancera,
• etnologičky Moniky Vrzgulovej,
• literárneho vedca a kultúrneho historika Petra Zajaca.

O editoroch

RNDr. František Mikloško (1947), je politik a publicista. V rokoch 1969 až 1989 sa angažoval v tzv. tajnej cirkvi na Slovensku. V novembri 1989 sa stal členom Koordinačného centra Verejnosti proti násiliu. V rokoch 1990 až 2010 bol poslancom SNR, resp. NR SR za Verejnosť proti násiliu, Kresťanskodemokratické hnutie a Konzervatívnych demokratov Slovenska. Od roku 2023 je znovu poslancom NR SR za Kresťanskodemokratické hnutie. V rokoch 1990 až 1992 bol predsedom SNR, v rokoch 2004, 2009 a 2019 kandidoval za prezidenta Slovenskej republiky. Je autorom šiestich publicistických kníh o pôsobení v tajnej cirkvi i v politike a nositeľom viacerých štátnych vyznamenaní.

Prof. PhDr. Peter Zajac, DrSc. (1946), je literárny vedec a kultúrny historik, emeritný profesor západoslovanských literatúr a kultúr na Humboldtovej univerzite v Berlíne a emeritný vedecký pracovník Ústavu slovenskej literatúry SAV v Bratislave. Zaoberá sa slovenskou literatúrou, kultúrou a vizuálnym umením. V roku 1989 patril k spoluzakladateľom Verejnosti proti násiliu, v rokoch 1998 až 2001 a 2010 až 2012 bol poslancom NR SR. Vydal štyri literárnovedné monografie, knihu interpretácií slovenskej prózy, viacero kníh kultúrnospoločenských esejí a spolu s Jánom Štrasserom rad prekladov poézie a divadelných hier z nemeckého jazyka.

O autoroch príspevkov

Irena Bilińska, PhD. (1972), je poľská literárna historička, redaktorka a lektorka slovenského jazyka. Pôsobí v ako odborná asistentka v Inštitúte východoeurópskych štúdií Varšavskej univerzity a ako vedecká pracovníčka v Ústave slovenskej literatúry Slovenskej akadémie vied. Vedecky sa zaoberá slovenskou romantickou literatúrou a kultúrou. Je autorkou viacerých vedeckých a populárno-vedeckých článkov a štúdií venovaných slovenskej, českej a poľskej literatúre i kultúre a spoluautorkou dvoch kníh. Žije vo Varšave.

József Demmel, PhD. (1982), je maďarský historik. Pôsobí ako vedecký pracovník na Národnej verejnosprávnej univerzite v Budapešti a v Historickom ústave SAV, kde sa zameriava na výskum dejín slovenského národného hnutia 19. storočia a slovensko-maďarských vzťahov. Pravidelne publikuje články na historické témy v Denníku N a je autorom desiatich samostatných monografií, z ktorých viaceré, napríklad životopisy Ľudovíta Štúra, Bélu Grünwalda alebo dejiny uhorskoslovenskej šľachty Panslávi v kaštieli, vyšli aj v slovenčine. Jeho kniha Mladý Štefánik získala v roku 2024 cenu Dominika Tatarku. Žije v Budapešti.

Ing. Jozef Hajko (1962), je vyštudovaný kybernetik. Pôsobil ako analytik, ekonomický novinár, redaktor, rozhlasový a televízny moderátor, publicista, manažér. Po vstupe do politiky sa v roku 2023 stal poslancom NR SR za Kresťanskodemokratické hnutie. Zameriava sa na slovenské dejiny a domáce spoločenské témy, o ktorých napísal stovky príspevkov do slovenských periodík. Je autorom kníh Nezrelá republika. Slovensko v rokoch 1939 – 1945 (2008), Odsúdení na dohodu. Spoločné tisícročie Slovákov a Maďarov (2011), Hoď do mňa kameňom. Spolužitie s Rómami na Slovensku (2015), Krvavá cesta do raja. Ako a prečo si komunizmus podmanil Slovensko (2019) a Občan Dubček (2023).

Prof. PhDr. Roman Holec, DrSc. (1959), je profesorom histórie na Katedre slovenských dejín FiF UK a vedeckým pracovníkom Historického ústavu SAV v Bratislave. Zaoberá sa hospodárskymi a sociálnymi dejinami stredoeurópskeho priestoru v „dlhom“ 19. storočí, v posledných rokoch najmä dejinami šľachty a environmentálnymi dejinami. Je autorom vyše 30 monografií a stovky vedeckých štúdií, ktoré publikoval doma i v zahraničí.

MUDr. Stanislav Janota, CSc., PhD. (1951), je lekár, imunológ a alergiológ, publikoval množstvo prác v oblasti klinickej imunológie a alergiológie, imunotoxikológie, demografie, dejín každodennosti a dejín materiálnej kultúry. Pracoval vo vedúcich funkciách v zdravotníctve a pôsobil ako vysokoškolský učiteľ na lekárskej fakulte. V rokoch 1990 až 2010 bol komunálnym poslancom za Kresťanskodemokratické hnutie. Je znalec a zberateľ kníh a predmetov k dejinám každodennosti stredoeurópskeho významu.

Anna Kobylińska, PhD. (1980), je poľská slavistka a slovakistka. Pracuje v Inštitúte západnej a južnej slavistiky Varšavskej univerzity, kde sa venuje výskumu slovenskej literatúry a kultúry najmä 19. storočia a prvej polovice 20. storočia. Vedie odborný tím zameraný na problematiku slovanských kultúr v habsburskej monarchii. Je autorkou monografie Tropem Hermesa. Przypadek słowackiego księdza, myśliciela i literata Jonáša Záborskiego (2012) a spoluautorkou monografií Obcy czy obywatele? Przemiany konstytucyjne w monarchii habsburskiej w latach 1860 – 1861 (2015) a Peryferyjność. Habsbursko-słowiańska historia nieoczywista (2016), ako aj viacerých kolektívnych diel.

Rafał Majerek, PhD. (1975), je poľský literárny historik, slavista a slovakista, vysokoškolský učiteľ. Pôsobí v Inštitúte slovanskej filológie Jagelovskej univerzity v Krakove. Je členom Poľsko-slovenskej komisie humanitných vied a Poľsko-slovenskej komisie historikov. Vedecky sa venuje súčasnej slovenskej próze, otázkam slovenskej národnej a kultúrnej identity, problematike poľsko-slovenských literárnych vzťahov. Je autorom monografie Pamięć – mit – tożsamość. Słowackie procesy autoidentyfikacyjne w okresie odrodzenia narodowego (2011) a viacerých vedeckých či populárno-vedeckých článkov a štúdií, publikovaných doma aj v zahraničí. Žije v Krakove.

PhDr. Elena Mannová, CSc. (1951), je historička a archivárka, emeritná pracovníčka Historického ústavu Slovenskej akadémie vied. Ťažiskom jej výskumu sú sociálne a kultúrne dejiny 19. a 20. storočia so zameranímna spolkový život, meštianstvo a historickú pamäť. Je autorkou množstva štúdií a odborných článkov o identifikáciách, lojalitách, mýtoch a stereotypoch. Ako zostavovateľka a spoluautorka sa podieľala na vzniku publikácie Krátke dejiny Slovenska, ktorá vyšla v piatich jazykoch. Vzťahu medzi históriou a spomínaním sa venuje v knihe Minulosť ako supermarket? Spôsoby reprezentácie a aktualizácie dejín Slovenska (2019).

Mgr. Rastislav Molda, PhD. (1986), je historik špecializujúci sa na dejiny 19. storočia. Pôsobil ako vysokoškolský pedagóg a podieľal sa na riešení výskumných projektov. Je autorom viacerých vedeckých, odborných a populárno-náučných publikácií a článkov vydaných doma aj v zahraničí. Aktuálne pôsobí ako kurátor v Oravskej galérii, predtým viedol ako riaditeľ Liptovské múzeum. Venuje sa príprave výstav, vedeckej a projektovej činnosti i popularizácii histórie a umenia.

Dr. theol. Kristína Pavlovičová, PhD. (1983), je literárna vedkyňa a teologička. Pôsobí na Katedre slovenského jazyka a literatúry Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity. Doktorát zo slovenskej literatúry absolvovala na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, z praktickej teológie na Viedenskej univerzite. Zaoberá sa staršou slovenskou literatúrou, najmä staroslovienskou a cirkevnoslovanskou, literárnou tvorbou vyrastajúcou z náboženskej kultúry, otázkami prekladu a teórie literatúry. Knižne publikovala tri samostatné vedecké monografie na Slovensku a jednu v Nemecku. Je spoluautorkou dvoch kolektívnych monografií a autorkou dvoch vysokoškolských učebníc.

Prof. PhDr. Tibor Pichler, CSc. (1949), je emeritný vedecký pracovník Filozofického ústavu SAV. Venuje sa skúmaniu dejín slovenského politického myslenia, ako aj slovenských intelektuálnych dejín v stredoeurópskom kontexte. Publikoval množstvo odborných prác, ktoré okrem slovenčiny vyšli vo viacerých jazykoch (češtine, poľštine, nemčine, angličtine). Medzi jeho najznámejšie a najcitovanejšie publikácie patria Národovci a občania: O slovenskom politickom myslení v 19. storočí a Etnos a polis. Zo slovenského a uhorského politického myslenia. V roku 2021 mu udelili Medailu SAV za rozvoj vedy.

Dr. habil. Attila Simon, PhD. (1966), je historik, riaditeľ organizácie Fórum inštitút pre výskum menšín a profesor na Katedre histórie Pedagogickej Fakulty UJS v Komárne. Od roku 2020 je aj externým členom Maďarskej akadémie vied. Zaoberá sa najmä dejinami maďarskej menšiny na Slovensku v medzivojnovom období. Je autorom desiatich vedeckých monografií a mnohých štúdií. V rokoch 2019 až 2024 bol členom poradného zboru prezidentky Slovenskej republiky Zuzany Čaputovej pre národnostné menšiny.

Prof. PhDr. Dušan Škvarna, PhD. (1954), je historik. Po celý život pôsobí v akademickom a vysokoškolskom prostredí. Zameriava sa predovšetkým na problematiku utvárania moderného slovenského národa v 19. storočí, jeho ideologickému, symbolickému a politickému rozmeru, ako aj skúmaniu znakov a premien slovenskej historickej pamäti. Okrem toho sa intenzívne venoval aj popularizácii histórie. Je autorom alebo spoluautorom viacerých knižných prác, množstva štúdií, odborných a popularizačných článkov, posudkov.

Doc. Peter Šoltés, PhD. (1975), je historik, pôsobí v Historickom ústave SAV. Zaoberá sa sociálnymi, kultúrnymi a náboženskými dejinami Slovenska a Uhorska v 19. storočí so zameraním na procesy nacionalizácie a konfesionalizácie spoločnosti. Medzi jeho ďalšie výskumné témy patria byrokratizácia spoločnosti, dejiny korupcie, etnické a konfesionálne stereotypy či sociálne dôsledky epidémií cholery. Publikoval monografiu Tri jazyky, štyri konfesie (2009), v ktorej skúmal etnický a konfesionálny vývin hraničného regiónu východného Slovenska. Je editorom a spoluautorom kníh Korupcia (2015), Elity a kontraelity na Slovensku v 19. a 20. storočí (2020).

Prof. PhDr. Peter Švorc, CSc. (1957), je historik a univerzitný profesor. Zameriava sa na národnostnú a konfesionálnu problematiku v dejinách Slovenska, Podkarpatskej Rusi a stredoeurópskeho priestoru. Je vedúcim Katedry novovekých a najnovších slovenských dejín Inštitútu histórie Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity a členom vedeckých spolkov a redakčných rád v historických časopisoch na Slovensku, v Nemecku, v Poľsku, na Ukrajine a v Česku. Je autorom viacerých monografií o dejinách Rusínov a Podkarpatskej Rusi, napríklad Zakletá zem. Podkarpatská Rus 1918 – 1946 (2005) či Krajinská hranica medzi Slovenskom a Podkarpatskou Rusou 1919 – 1939 (2023).

Doc. Mgr. Jozef Tancer, PhD. (1975), je literárny vedec, historik a pedagóg na Katedre germanistiky, nederlandistiky a škandinavistiky Univerzity Komenského v Bratislave. Zaoberá sa dejinami nemeckej a rakúskej literatúry 18. až 21. storočia, nemeckojazyčnou literatúrou a kultúrou na Slovensku a výskumom viacjazyčnosti. Je autorom viacerých monografií k dejinám Bratislavy, ktoré vyšli doma aj v zahraničí. Od roku 2019 je prorektorom Univerzity Komenského pre medzinárodné vzťahy.

PhDr. Monika Vrzgulová CSc. (1965), je etnologička. Pôsobí v Ústave etnológie a sociálnej antropológie SAV a zameriava sa najmä na problematiku pamäti (holokaust, komunistický režim) a identity, politík spomínania a medzigeneračnej komunikácie. Už 30 rokov sa venuje domácim a zahraničným výskumom metódou oral history. Bola prvou riaditeľkou Dokumentačného strediska holokaustu na Slovensku (2005 – 2017). Svoje výskumy publikovala v siedmich domácich i zahraničných monografiách a desiatkach štúdií. V roku 2025 ju ocenili Čestnou plaketou Ľ. Štúra SAV.