MS v hokeji 2026
Všetky správy
Jabloňové leto je predovšetkým príbeh o ženách. O matkách a dcérach, o dedičstve, ktoré si nesieme, aj o tom, ako veľmi nás formujú naše korene.
Autor OTS
Bratislava 3. júna (OTS) - Ak milujete romány plné atmosféry, silných ženských postáv, rodinných tajomstiev a jemnej poetiky, Jabloňové leto by vám rozhodne nemalo uniknúť. Táto kniha sa nečíta len očami - číta sa srdcom.
Centrom príbehu je starý jabloňový sad a penzión ukrytý v gemerskej prírode. Nie je to len obyčajné miesto. Má vlastnú pamäť, vlastnú energiu a akési tiché kúzlo, ktoré k sebe priťahuje ľudí, ktorí sa majú stretnúť.
Práve sem prichádzajú postavy, ktoré si nesú vlastné bolesti, tajomstvá či nenaplnené túžby. Simona, dedička sadu a penziónu, kráča v stopách žien svojho rodu. Matilda sa ukrýva pred svetom na samote v horách. Júlia blúdi životom a akoby náhodou stroskotá v Stratenej. Antónia sa po rokoch vracia k bolestivým spomienkam, ktoré sa snažila pochovať. Eduard zachraňuje cudzie srdcia, no svoje vlastné zanedbáva. A Ruby prichádza spoza oceána hľadať korene aj samu seba.
A práve v tom spočíva veľké čaro knihy. Nepôsobí ako klasický román s jednou hlavnou dejovou líniou. Je skôr mozaikou ľudských osudov, ktoré sa postupne prepletajú a vytvárajú nádherný, melancholický a veľmi ľudský obraz života.
Zuzana Široká píše krásnym štýlom. Jej texty majú jemnosť, pokoj a poetiku, ktorá dnes v modernej literatúre nie je samozrejmosťou. Už prvé kapitoly ukazujú, že autorka dokáže vytvoriť atmosféru, ktorú doslova cítite.
Jabloňové leto je predovšetkým príbeh o ženách. O matkách a dcérach, o dedičstve, ktoré si nesieme, aj o tom, ako veľmi nás formujú naše korene. Veľkou témou knihy je pamäť miest a rodín. Stromy v sade akoby boli tichými svedkami všetkých radostí aj bolestí generácií žien. Autorka veľmi krásne pracuje s motívom prírody ako niečoho živého, múdreho a liečivého. Sama Zuzana Široká o knihe povedala: „Je to príbeh o matkách a dcérach, o koreňoch, ktoré spájajú, o stromoch, ktoré si pamätajú, o miestach, ktoré liečia a o ženách, ktoré vedia.“
A presne tak kniha aj pôsobí. Jemne, múdro a veľmi autenticky.
Jabloňové leto je ten typ knihy, pri ktorom máte chuť zabaliť sa do deky, uvariť si čaj alebo sadnúť pod strom a jednoducho čítať. Má v sebe pokoj, nostalgiu aj nádej. Vychutnáte si nádherný jazyk, atmosféru a schopnosť autorky vytvoriť pocit bezpečia a pokoja. Je to také malé knižné pohladenie po duši. Príbeh, ktorý lieči. Práve v dnešnej uponáhľanej dobe môže byť takáto kniha malým literárnym útočiskom.
Ak máte radi príbehy o rodinách, ženách, tajomstvách a miestach s dušou, Jabloňové leto vás očarí. Je to pokojnejší, hlbší a veľmi citlivý príbeh o ľuďoch, ktorí sa snažia nájsť cestu späť k sebe.
Milan Buno, knižný publicista
Centrom príbehu je starý jabloňový sad a penzión ukrytý v gemerskej prírode. Nie je to len obyčajné miesto. Má vlastnú pamäť, vlastnú energiu a akési tiché kúzlo, ktoré k sebe priťahuje ľudí, ktorí sa majú stretnúť.
Práve sem prichádzajú postavy, ktoré si nesú vlastné bolesti, tajomstvá či nenaplnené túžby. Simona, dedička sadu a penziónu, kráča v stopách žien svojho rodu. Matilda sa ukrýva pred svetom na samote v horách. Júlia blúdi životom a akoby náhodou stroskotá v Stratenej. Antónia sa po rokoch vracia k bolestivým spomienkam, ktoré sa snažila pochovať. Eduard zachraňuje cudzie srdcia, no svoje vlastné zanedbáva. A Ruby prichádza spoza oceána hľadať korene aj samu seba.
A práve v tom spočíva veľké čaro knihy. Nepôsobí ako klasický román s jednou hlavnou dejovou líniou. Je skôr mozaikou ľudských osudov, ktoré sa postupne prepletajú a vytvárajú nádherný, melancholický a veľmi ľudský obraz života.
Zuzana Široká píše krásnym štýlom. Jej texty majú jemnosť, pokoj a poetiku, ktorá dnes v modernej literatúre nie je samozrejmosťou. Už prvé kapitoly ukazujú, že autorka dokáže vytvoriť atmosféru, ktorú doslova cítite.
Jabloňové leto je predovšetkým príbeh o ženách. O matkách a dcérach, o dedičstve, ktoré si nesieme, aj o tom, ako veľmi nás formujú naše korene. Veľkou témou knihy je pamäť miest a rodín. Stromy v sade akoby boli tichými svedkami všetkých radostí aj bolestí generácií žien. Autorka veľmi krásne pracuje s motívom prírody ako niečoho živého, múdreho a liečivého. Sama Zuzana Široká o knihe povedala: „Je to príbeh o matkách a dcérach, o koreňoch, ktoré spájajú, o stromoch, ktoré si pamätajú, o miestach, ktoré liečia a o ženách, ktoré vedia.“
A presne tak kniha aj pôsobí. Jemne, múdro a veľmi autenticky.
Pozrite si video so Zuzanou Širokou:
Jabloňové leto je ten typ knihy, pri ktorom máte chuť zabaliť sa do deky, uvariť si čaj alebo sadnúť pod strom a jednoducho čítať. Má v sebe pokoj, nostalgiu aj nádej. Vychutnáte si nádherný jazyk, atmosféru a schopnosť autorky vytvoriť pocit bezpečia a pokoja. Je to také malé knižné pohladenie po duši. Príbeh, ktorý lieči. Práve v dnešnej uponáhľanej dobe môže byť takáto kniha malým literárnym útočiskom.
Ak máte radi príbehy o rodinách, ženách, tajomstvách a miestach s dušou, Jabloňové leto vás očarí. Je to pokojnejší, hlbší a veľmi citlivý príbeh o ľuďoch, ktorí sa snažia nájsť cestu späť k sebe.
Milan Buno, knižný publicista
