FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Vtipné verše prekvapujú nadčasovosťou, akoby Hugolín Gavlovič vykúkal kdesi spoza našich chrbátov aj dnes a glosoval drobné aj väčšie ľudské prehrešky.
Autor TASR
Horovce/Bratislava 4. júna (TASR) - Katolícky kňaz a básnik Hugolín Gavlovič je autor významného slovenského barokového poetického diela Valaská škola mravúv stodola. Zomrel 4. júna 1787 v Horovciach, dnes uplynulo od jeho úmrtia 230 rokov.
V druhej polovici 18. storočia sa významne podieľal na formovaní slovenskej barokovej a ranoosvietenskej kultúry. Z jeho rozsiahlej rukopisnej tvorby sa zachovala len časť. V dvoch monumentálnych veršovaných skladbách sa sústredil na mravnú nápravu a duchovné zušľachťovanie osobnosti i spoločenstva. Valaská škola mravúv stodola z roku 1755 a Škola kresťanská s veršami zvázaná, k čítání a spívání, i k rozjímání sporádaná z 1758 predstavujú zbierku kladných i záporných príkladov ľudského správania sa v neobyčajne príťažlivej forme pre čitateľa. Vtipné verše prekvapujú nadčasovosťou, akoby Hugolín Gavlovič vykúkal kdesi spoza našich chrbátov aj dnes a glosoval drobné aj väčšie ľudské prehrešky.
Jazykom jeho literárneho diela sú kultivované západoslovenské varianty predspisovnej slovenčiny. Jeho 26 doteraz nevydaných diel sa nachádza v rukopisoch a sú súčasťou archívu Matice slovenskej v Martine.
Martin Gavlovič sa narodil 11. novembra 1712 v Czarnom Dunajci (dnes Poľsko), pochádzal z poľsko-uhorského pohraničia. Od útleho detstva žil v oravskom mestečku Trstená. Roky a miesta jeho štúdií sa dajú rekonštruovať iba čiastočne. Základné vzdelanie získal pravdepodobne v Trstenej, bol žiakom nižšej gramatickej triedy v Žiline. Ďalšie triedy s najväčšou pravdepodobnosťou absolvoval na piaristickom gymnáziu v Ružomberku.
Do františkánskej rehole v Hlohovci vstúpil v roku 1733, prijal rehoľné meno Hugolín. Štúdium teológie v Žiline ukončil v roku 1742. V roku 1744 sa stal členom komunity františkánskeho kláštora v obci Pruské na severozápade Slovenska. Dlhodobo trpel pľúcnou chorobou. Počas letných mesiacov sa liečil pobytmi na blízkych salašoch. V obdobiach zlepšenia zdravotného stavu pastoračne vypomáhal v okolitých farnostiach. Posledné roky života (1775-1787) strávil ako dvorný kaplán v šľachtickej rodine Madočániovcov v Horovciach.
Zomrel 4. júna 1787 v Horovciach vo veku 75 rokov. Pochovaný je v kláštornej krypte v Pruskom.
Osvietenecký projekt Hugolín Gavlovič: Valaská škola mravov stodola alebo Uhorský Simplicissimus Daniela Speera a Jána Albrechta - inscenované pásmo poézie Hugolína Gavloviča Valaská škola mravúv stodola sa uskutočnil v druhej polovici osemdesiatych rokov 20. storočia. Projekt bol putovným cirkusom po vybraných slovenských mestách a osvieteneckú poéziu recitoval výkvet slovenských hercov - Peter Debnár, Vlado Durdík a Stano Dančiak. Hudobne sa na projekte podieľala skupina Jednofázové kvasenie.
V druhej polovici 18. storočia sa významne podieľal na formovaní slovenskej barokovej a ranoosvietenskej kultúry. Z jeho rozsiahlej rukopisnej tvorby sa zachovala len časť. V dvoch monumentálnych veršovaných skladbách sa sústredil na mravnú nápravu a duchovné zušľachťovanie osobnosti i spoločenstva. Valaská škola mravúv stodola z roku 1755 a Škola kresťanská s veršami zvázaná, k čítání a spívání, i k rozjímání sporádaná z 1758 predstavujú zbierku kladných i záporných príkladov ľudského správania sa v neobyčajne príťažlivej forme pre čitateľa. Vtipné verše prekvapujú nadčasovosťou, akoby Hugolín Gavlovič vykúkal kdesi spoza našich chrbátov aj dnes a glosoval drobné aj väčšie ľudské prehrešky.
Jazykom jeho literárneho diela sú kultivované západoslovenské varianty predspisovnej slovenčiny. Jeho 26 doteraz nevydaných diel sa nachádza v rukopisoch a sú súčasťou archívu Matice slovenskej v Martine.
Martin Gavlovič sa narodil 11. novembra 1712 v Czarnom Dunajci (dnes Poľsko), pochádzal z poľsko-uhorského pohraničia. Od útleho detstva žil v oravskom mestečku Trstená. Roky a miesta jeho štúdií sa dajú rekonštruovať iba čiastočne. Základné vzdelanie získal pravdepodobne v Trstenej, bol žiakom nižšej gramatickej triedy v Žiline. Ďalšie triedy s najväčšou pravdepodobnosťou absolvoval na piaristickom gymnáziu v Ružomberku.
Do františkánskej rehole v Hlohovci vstúpil v roku 1733, prijal rehoľné meno Hugolín. Štúdium teológie v Žiline ukončil v roku 1742. V roku 1744 sa stal členom komunity františkánskeho kláštora v obci Pruské na severozápade Slovenska. Dlhodobo trpel pľúcnou chorobou. Počas letných mesiacov sa liečil pobytmi na blízkych salašoch. V obdobiach zlepšenia zdravotného stavu pastoračne vypomáhal v okolitých farnostiach. Posledné roky života (1775-1787) strávil ako dvorný kaplán v šľachtickej rodine Madočániovcov v Horovciach.
Zomrel 4. júna 1787 v Horovciach vo veku 75 rokov. Pochovaný je v kláštornej krypte v Pruskom.
Osvietenecký projekt Hugolín Gavlovič: Valaská škola mravov stodola alebo Uhorský Simplicissimus Daniela Speera a Jána Albrechta - inscenované pásmo poézie Hugolína Gavloviča Valaská škola mravúv stodola sa uskutočnil v druhej polovici osemdesiatych rokov 20. storočia. Projekt bol putovným cirkusom po vybraných slovenských mestách a osvieteneckú poéziu recitoval výkvet slovenských hercov - Peter Debnár, Vlado Durdík a Stano Dančiak. Hudobne sa na projekte podieľala skupina Jednofázové kvasenie.
