Bratislava 28. júla (OTS) - Čo sa stane, keď človek prestane veriť emóciám a začne veriť iba pravidlám? Lucia Sasková sa v románe Dokonalá vracia k tomu, čo jej ide najlepšie – skúma temné zákutia ľudskej psychiky. Tentoraz vytvorila hrdinku, ktorú možno nepochopíte, no len ťažko na ňu zabudnete.

Hlavná hrdinka nemá meno. Nie je to náhoda. Akoby tým autorka naznačovala, že podobných ľudí možno stretávame častejšie, než si myslíme.
„Ja som dokázala žiť život bez života. Usmievať sa bez emócií, plakať bez sĺz...“
Práve touto myšlienkou autorka vystihla svoju hrdinku možno presnejšie než niekoľkostranovým opisom. Je to žena, ktorá prežila detstvo v rodine poznačenej alkoholom, násilím a stratou. Smrť brata, jediného človeka, ku ktorému cítila skutočné puto, akoby definitívne vypla všetko, čo ju robilo človekom.
Neplače. Neteší sa. Nepotrebuje blízkosť.
Aspoň si to myslí.

Na povrchu pôsobí dokonalo. Má svoj systém, pravidlá a presne vie, čo robiť, aby nikto nespoznal jej skutočnú tvár. Lenže masky majú jednu nepríjemnú vlastnosť – čím dlhšie ich nosíte, tým viac zabúdate, kto ste pod nimi. A presne s touto myšlienkou sa román pohráva.

V rozhovore pre podcast Knižný kompas Lucia Sasková prezradila zaujímavú vec. Názov knihy nevymyslela na začiatku, ale až po dopísaní rukopisu. „Každý človek podľa mňa trošičku nosí takú tú masku dokonalosti aspoň pred ostatnými ľuďmi. Táto hrdinka ju nosila prakticky stále. Kryla ňou niečo, čo vôbec dokonalé nie je,“ tvrdí.

Autorka pripomína známu myšlienku o troch tvárach človeka – jednej pre cudzích ľudí, druhej pre rodinu a priateľov a tretej, ktorú poznáme iba my sami. Práve tá posledná je v románe najdôležitejšia. Čitateľ postupne sleduje, ako jednotlivé vrstvy padajú a ako sa obraz hlavnej postavy mení. Neraz si poviete, že ste ju už konečne pochopili. O pár strán neskôr zistíte, že ste sa mýlili.

Vypočujte si rozhovor s Luciou v knižnom podcaste:

Dá sa odstrihnúť od emócií?

Jedna z najzaujímavejších tém knihy je až nepríjemne jednoduchá.
Čo ak by sme prestali cítiť?
Hrdinka tvrdí: „Emócie spôsobujú iba problémy a ja som sa po tom všetkom rozhodla vyhýbať sa im najviac, ako sa len dá.“
Na prvé počutie to znie cynicky. Lenže keď spoznáte jej minulosť, zrazu tá veta dostáva úplne inú váhu. Je vôbec možné takto fungovať?
„Existuje to. Je to diagnostikovaná psychická porucha. Mňa však zaujímalo najmä to, ako veľmi dokáže traumatické detstvo ovplyvniť psychiku človeka v dospelosti,“ vysvetľuje Lucia Sasková.
A práve tu je sila celej knihy.

Dokonalá nie je kniha, ktorú zhltnete počas popoludnia pri bazéne a večer na ňu zabudnete. Vyžaduje pozornosť. Občas spomalí. Namiesto akcie ponúka vnútorné monológy a psychologické vrstvenie postáv. Niektorým čitateľom môže práve toto tempo prekážať.
Lenže Sasková hrá inú hru. Napätie nevzniká z otázky, čo sa stane. Skôr z toho, čo sa odohráva v hlave hlavnej postavy. Je to podobné ako sledovať zamrznuté jazero. Na povrchu je pokoj. Viete však, že pod ľadom sa pohybuje silný prúd.

Pozrite si video s Luciou Saskovou:

Ak máte radi psychologické romány, ktoré sa nesnažia šokovať za každú cenu, ale nútia premýšľať ešte dlho po zatvorení knihy, Dokonalá patrí medzi tie knihy, ktoré by ste nemali obísť. Nie preto, že ponúka jednoduché odpovede. Práve naopak. Pretože kladie otázky, na ktoré sa odpovedá veľmi ťažko.

Milan Buno, knižný publicista