Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 28. marec 2024Meniny má Soňa
< sekcia Knihy

Literárny týždenník píše o knihe Juríka Dialógy s hviezdami literatúry

Literárny týždenník. Foto: spolokspisovatelov.sk

Najnovšie číslo Literárneho týždenníka je opäť na svete.

Bratislava 20. júna (TASR) - Vstupným materiálom do najnovšieho dvojčísla Literárneho týždenníka (23-24) je esej kameramana Rudolfa Ferka „Spomienka na jeden úškrn“ o atmosfére podpisovania Bratislavskej deklarácie 3. augusta 1968 v Primaciálnom paláci a o histórii vzniku raritnej fotografie - portrétu Alexandra Dubčeka, ktorá obletela celý svet.

Šéfredaktor Pavol Dinka sa v stĺpcovom úvodníku s názvom „Dvanásť lastovičiek“ zameral na právo občana, prípadne inštitúcie na opravu a ospravedlnenie v médiu, ktoré uviedlo nepravdivú alebo dehonestujúcu informáciu.

Zahraničnopolitický komentár „Vysoká diplomacia alebo niečo iné?“ o nedávnom stretnutí najvyšších štátnych predstaviteľov USA a KĽDR napísal František Škvrnda. Príspevok Branislava Fábryho „Voľba organizátora MS vo futbale“ sa zameriava na machinácie pri voľbe usporiadateľa tohto vrcholného celosvetového podujatia a na viacerých príkladoch z bližšej i vzdialenejšej minulosti poukazuje na to, že nie vždy všetko bolo čisté.

Netradičné zamyslenie nad storočnicou Česko-Slovenska „Ešte sme úplne nedospeli“ napísal René Pavlík. Článok je prierezom historických udalostí, ktoré viedli k vzniku česko-slovenskej štátnosti a vyúsťuje do kritických konštatovaní na adresu viacerých politikov a inštitúcií, ktoré našu štátnosť spochybňujú a očierňujú jej súčasný vývin.

Esej k 75. narodeninám profesora Mariána Marka Stolárika, ktorý od útleho detstva žije v Kanade a zaslúžil sa o šírenie slovenčiny a slovenskej kultúry aj na svojom univerzitnom pracovisku, napísal Emil Vontorčík. Príspevok má názov „Vďaka za slovenčinu v Ottawe“.

Premiéru Pucciniho Toscy v opere SND v širšej študijnej recenzii „Spev – najväčšie lákadlo“ hodnotí muzikologička Terézia Ursínyová. Recenziu na uvedenie Björnsonovej hry „Nad našu silu“ na scéne Štúdia činohry SND napísal Vladimír Blaho.

Celostránkové rozhovory s poetkou Hanou Koškovou a prozaikom Jaroslavom Klusom pripravili Etela Farkašová a Roman Michelko. Prvý má názov „Presypať zrno zo stuhnutých rúk“, druhý „Tvorivá práca so slovom“.

Rubriku „Pohľady na výtvarné umenie vypĺňa hodnotiaca recenzia Ľubice Chriašteľovej „Dizajn ako úvaha“, v ktorej sa zamyslela nad prínosom 28. ročníka Medzinárodného grafického dizajnu v Brne a recenzia Márie Kovalčíkovej nad publikáciou Bohumíra Bachratého „Běla Kolčáková. Výtvarné dielo“, ktorá je zároveň aj črtou o maliarke.

Parametre filozofickej štúdie má úvaha Ivana Bindasa „Podstatná je individuálna možnosť výberu“, v ktorej vyslovil aj myšlienku, že „alternatívne názory, ktoré nekorešpondujú s globálnou názorovou pravdou by sa však nemali hneď označovať diagnózami rasizmu, diskriminácie, xenofóbie, netolerancie a nepriateľstva, ako je to u architektov globálneho systému zvykom. Potláčanie alternatívnosti je cesta k regresu.“

Prozaik Ľuboš Jurík je známy aj publicistickými knihami rozhovorov s poprednými osobnosťami sveta. Najnovšie mu vyšla kniha rozhovorov „Dialógy s hviezdami literatúry“, ktorá je síce výberom z predchádzajúcich kníh tohto charakteru, no texty sú v nej publikované už bez cenzúrnych zásahov. Medzi hviezdami svetovej literatúry tu nájdeme aj Milana Rúfusa a Ladislava Ťažkého. Úvahu nad hodnotami publikácie napísal Dušan Mikolaj.

Z recenznej rubriky zaznamenávame recenziu Ruženy Šípkovej na básnický debut Matúša Nižňanského „Pár kvapiek dažďa“. Recenzný charakter majú aj širšie koncipované úvahy mimo rubriky, a to zamyslenie Jána Čomaja nad knihou Dušana a Miloslava Čaplovičovcov „Osmičky v našich dejinách“ a zamyslenie Jozefa Špačka nad antológiou súčasnej slovenskej a českej poézie „Refrény času“.

Najdôležitejšou správou z informačno-spoločenskej rubriky je článok predsedu Spolku slovenských spisovateľov Miroslava Bielika „Ľady sa konečne pohli“ o výsledku súdneho konania v kauze Domu spisovateľov na Laurinskej ulici č. 2 v Bratislave.