Bratislava 9. júla (TASR) - Láska ide cez žalúdok. Poznáte toto porekadlo? Kniha Barbory Kardošovej nadväzuje práve naň. Medium love je jej v poradí piatym románom. Podtitul Láska ako stejk naznačuje, že „čitatelia-Kardošovci“ nájdu aj v tomto titule chutné mäsko.

Medium love ale nie je o varení, aj keď na lásku treba naozaj dobrý recept. Začiatok aj koniec knihy ohraničuje stejk. Ale slovo medium sa nespája len s ním. Jeden z hrdinov knihy Barbory Kardošovej, Spajk, je totiž televíznou hviezdou. A správa sa tak, ako, povedzme si úprimne, každá literárna postava, ktorú autor posadil na televízne kreslo. V tomto prípade rovno medzi celebrity. Za známou tvárou sa však skrýva pocit samoty. I keď Spajk môže mať (a prakticky aj má) každú, na ktorú sa usmeje, trpí prázdnotou a často sa mu sníva o mŕtvom súrodencovi – dvojičke.

Trochu iná je Poppy. Mladá študentka, ktorá natáča filmy zo života a zároveň sa snaží pochopiť ten svoj. A je až prehnane zvedavá. „Ja by som chcela vedieť úplne všetko. Niekedy mi z toho ide prasknúť hlava, keď si predstavím, čo všetko neviem.“ So Spajkom ju po prečítaní prvých strán nespája nič. Zdanie ale klame. Poppy a Spajka nakoniec nečakane spojí Ida, matka Poppy. No nie tak, ako si v tejto chvíľke zrejme myslíte.

Medium love od Barbory Kardošovej nie je typicky ženským románom. Písaný je ľahko a sviežo, netrápi žalúdok ani myseľ. Na druhej strane v sebe nesie zaujímavé myšlienky ľudí v „medium“ veku, ktorí majú o láske a o živote viac pochybností ako ľudia, ktorých vek kráča po číslach do tridsať.

„Neutrál, nemala si neutrál. Vždy ti to skape, keď naň zabudneš, jasné? Ale len v aute. To si zapamätaj. Človek nie je stavaný na neutrál, Poppy. Jasné? Tvoja mama si jeden čas myslela, že sa dosť nehýbe, že jej chýba pohyb. Nemyslím šport alebo tak. Myslím v živote. A možno to cítila správne. Chápeš, neutrál. Mala iné plány a ja som o nich netušil. Škoda. Keby mi o nich povedala, ja by som ju podporil a nebola by v tom sama. Človek potrebuje niekoho, kto mu drží palce. A potrebuje aj určitú životnú rýchlosť.“

Práve životná rýchlosť je to, čo hrdinov Kardošovej knihy trochu desí. Dej románu sa strieda v dvoch líniách. Prvá sa stala pred narodením Poppy a v druhej je práve Poppy jedna z hlavných postáv, ktorá odhaľuje minulosť a neveru svojich rodičov. Napriek striedaniu rovín sa čitateľ v deji nestratí, zápletka nie je síce priehľadná, ale ani prekomplikovaná. Práve naopak. Ponúka krátke zamyslenie nad tým, že aj životy našich rodičov mali svoje chaotické obdobia a že nás mamy a otcovia môžu chápať oveľa viac, než si vieme predstaviť.

Medium love je kniha príjemná na čítanie i na dej. I keď postava Poppy bola na moje pomery mierne ideálna, nakoniec som sa predsa len musela zmieriť s tým, že v niečiom svete dostávajú dievčatá autá len tak, náhodou. A keď nie autá, tak aspoň byt po babičke. Netradičné mená postáv neodoberajú príbehu chuť, len niektoré vrtochy mladej Poppy by som presunula do čítania pre násťročných. Barbora Kardošová však ponúkla zaujímavý opis pocitov manželov, ktorých vzťah mierne škrípe a najmä pocitov ženy v zrelom veku, túžiacej po pohybe, zmene, rýchlosti.

Možno by sa dalo odľahčene povedať, že Medium love je len ďalšia tuctová kniha od slovenskej autorky. Že je to len nazeranie na život cez veľké ružové okuliare, ktoré v realite nenosí nik. Pre mňa osobne bola kniha jedným z radu milých, nenútených príbehov, ktoré nenudia a z ktorých sa dá opísať niekoľko zaujímavých myšlienok. Napríklad aj takáto: „Keď nemáte celkom jasno, čo chcete, alebo by ste mohli urobiť, s plným žalúdkom a vaším odhodlaním príde ku vám znamenie, ktoré vám to všetko pomôže rozlúštiť.“ Tak čo, dostali ste chuť na stejk?





Autor recenzie: Kristína Lišková