Referendum 2026
Všetky správy
Mladí čitatelia vďaka knihe spoznajú 17 najzaujímavejších archeologických nálezov zo Slovenska a zistia, prečo sa o nich dodnes vedú spory.
Autor OTS
Bratislava 14. júla (OTS) - Aké stopy zanechali na Slovensku rímske légie? Kam umiestnili kuchyňu Kráľovského hradu pri Zvolene? A prečo sa v Cinobani a Radzovciach objavujú prázdne hroby? Na tieto a mnohé ďalšie otázky nájdete odpovede v knihe archeologičky Bibiany Hromadovej Archeológia. Stručné dejiny Slovenska pre mladých čitateľov.
„Jednou z najväčších záhad slovenskej archeológie je príčina, prečo hradisko na Molpíre prestalo existovať. Na hradisku sa našli stopy po požiari aj hroty šípov, zapichnuté do stien domov. Niektorí špecialisti si myslia, že hroty patrili kočovníkom z východu, ktorí hradisko napadli. Títo kočovníci boli známi svojou výbojnosťou, ale ich priame stopy sa nenašli nikde inde na Slovensku. Iní archeológovia si preto myslia, že hroty šípov vyrábali miestni majstri kovolejári, ktorých inšpiroval štýl zbraní z východu. V hroboch sa však žiadne nenašli, a teda miestni ľudia ich nepoznali. Prečo však skončil život na Molpíre, zostáva tajomstvom. Čo myslíš, zaútočil niekto na Molpír? Ak áno, tak kto?“
Mladí čitatelia vďaka knihe spoznajú 17 najzaujímavejších archeologických nálezov zo Slovenska a zistia, prečo sa o nich dodnes vedú spory. Autorka im ukáže, že hoci práca archeológov je nesmierne vzrušujúca, nie je len o hľadaní pokladov a zároveň im ponúkne inšpiráciu, zaujímavosti či tipy, ako raz minulosť môžu skúmať aj oni.
Kniha vychádza v edícii Stručné dejiny Slovenska pre mladých čitateľov, ktorá má ambíciu ponúkať témy spojené s našimi dejinami spracované spôsobom príťažlivým pre mládež – stručne a vizuálne príťažlivo. Knihy z tejto edície zároveň predstavujú rekapituláciu či osvieženie vedomostí aj pre dospelých. O ilustrácie sa postaral František „Frenky“ Hřibal.
Foto: Slovart
Bibiana Hromadová
Archeologička. Študovala na Lomonosovej Univerzite v Moskve a po obhajobe dizertácie pôsobila štyri roky na Slovensku ako vedecká pracovníčka Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre. Pracovala na mnohých archeologických lokalitách od Atlantického oceánu po Ural. V súčasnosti žije a pôsobí vo Francúzsku, pri univerzite v Bordeaux, kde sa venuje štúdiu nástrojov zo zvieracích kostí z obdobia paleolitu, pravekej technológii a experimentálnej archeológii. (Je tiež mamou dvoch detí, ktoré učí, ako prežiť v ľadovej dobe.)
František „Frenky“ Hřibal
Vyštudovaný klasický archeológ, študoval v Trnave, Heidelbergu a vo Viedni. V súčasnosti je ilustrátor a grafik. Vytvoril stovky knižných obálok, napríklad ku knihe Tomáša Hudáka Amerikáni či Juraja Buzalku Postsedliaci. Ako ilustrátor sa podieľal na tvorbe mnohých kníh pre mládež. Je tiež spoluautor životopisnej knihy o Alexandrovi Veľkom (spolu s Michalom Habajom).
Matúš Sladok
Pamiatkar. Archeológiu vyštudoval na Univerzite Komenského v Bratislave. Pracuje na Krajskom pamiatkovom úrade Trnava, kde zachraňuje poklady z našej minulosti a učí ľudí, ako narábať s naším dedičstvom. Okrem ochrany kultúrneho dedičstva sa špecializuje na montanistiku, druhú svetovú vojnu a Malé Karpaty. (Vo voľnom čase rád objavuje naše hory).
„Jednou z najväčších záhad slovenskej archeológie je príčina, prečo hradisko na Molpíre prestalo existovať. Na hradisku sa našli stopy po požiari aj hroty šípov, zapichnuté do stien domov. Niektorí špecialisti si myslia, že hroty patrili kočovníkom z východu, ktorí hradisko napadli. Títo kočovníci boli známi svojou výbojnosťou, ale ich priame stopy sa nenašli nikde inde na Slovensku. Iní archeológovia si preto myslia, že hroty šípov vyrábali miestni majstri kovolejári, ktorých inšpiroval štýl zbraní z východu. V hroboch sa však žiadne nenašli, a teda miestni ľudia ich nepoznali. Prečo však skončil život na Molpíre, zostáva tajomstvom. Čo myslíš, zaútočil niekto na Molpír? Ak áno, tak kto?“
Mladí čitatelia vďaka knihe spoznajú 17 najzaujímavejších archeologických nálezov zo Slovenska a zistia, prečo sa o nich dodnes vedú spory. Autorka im ukáže, že hoci práca archeológov je nesmierne vzrušujúca, nie je len o hľadaní pokladov a zároveň im ponúkne inšpiráciu, zaujímavosti či tipy, ako raz minulosť môžu skúmať aj oni.
Kniha vychádza v edícii Stručné dejiny Slovenska pre mladých čitateľov, ktorá má ambíciu ponúkať témy spojené s našimi dejinami spracované spôsobom príťažlivým pre mládež – stručne a vizuálne príťažlivo. Knihy z tejto edície zároveň predstavujú rekapituláciu či osvieženie vedomostí aj pre dospelých. O ilustrácie sa postaral František „Frenky“ Hřibal.
Foto: SlovartO autorskom tíme
Bibiana Hromadová
Archeologička. Študovala na Lomonosovej Univerzite v Moskve a po obhajobe dizertácie pôsobila štyri roky na Slovensku ako vedecká pracovníčka Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre. Pracovala na mnohých archeologických lokalitách od Atlantického oceánu po Ural. V súčasnosti žije a pôsobí vo Francúzsku, pri univerzite v Bordeaux, kde sa venuje štúdiu nástrojov zo zvieracích kostí z obdobia paleolitu, pravekej technológii a experimentálnej archeológii. (Je tiež mamou dvoch detí, ktoré učí, ako prežiť v ľadovej dobe.)
František „Frenky“ Hřibal
Vyštudovaný klasický archeológ, študoval v Trnave, Heidelbergu a vo Viedni. V súčasnosti je ilustrátor a grafik. Vytvoril stovky knižných obálok, napríklad ku knihe Tomáša Hudáka Amerikáni či Juraja Buzalku Postsedliaci. Ako ilustrátor sa podieľal na tvorbe mnohých kníh pre mládež. Je tiež spoluautor životopisnej knihy o Alexandrovi Veľkom (spolu s Michalom Habajom).
Matúš Sladok
Pamiatkar. Archeológiu vyštudoval na Univerzite Komenského v Bratislave. Pracuje na Krajskom pamiatkovom úrade Trnava, kde zachraňuje poklady z našej minulosti a učí ľudí, ako narábať s naším dedičstvom. Okrem ochrany kultúrneho dedičstva sa špecializuje na montanistiku, druhú svetovú vojnu a Malé Karpaty. (Vo voľnom čase rád objavuje naše hory).
