Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Nežná, vtipná a dojímavá kniha o výnimočnej žene z pohľadu jej jedenásťročnej dcéry.
Autor OTS
Bratislava 12. októbra (OTS) - Keď Lucia Janičová 12. mája 2024 dosiahla vrchol hory Mount Everest, prepísala históriu slovenského horolezectva. Ako prvá Slovenka vystúpila na najvyšší bod planéty, 8 848 metrov nad morom. Na vrchol sa dostala z nepálskej strany južnou trasou s podporou kyslíka.
Bolo to na Deň matiek.
Zatiaľ čo médiá prinášali správy o historickom horolezeckom úspechu, Adélka doma sledovala maminu cestu s detskou zvedavosťou, hrdosťou, ale aj prirodzenými obavami o človeka, ktorého má najradšej.
O tom, aké je mať mamu na najvyššej hore sveta, teraz rozpráva vo vlastnej obrázkovej knihe Moja mama vyliezla na Everest, ktorá v októbri vyšla vo Vydavateľstve SLOVART.
Jedenásťročná Adélka Veverka Janičová v knihe Moja mama vyliezla na Everest prináša bezprostredný pohľad dieťaťa na mamin veľký sen. Nie je to podrobný opis horolezeckej expedície, ale rozprávanie o tom, čo prežíva dieťa, keď sa niekto, koho veľmi ľúbi, rozhodne prekonať vlastné hranice. Adélka zachytáva svoje každodenné zážitky, pocity aj chvíle očakávania. Za veľkým horolezeckým úspechom sa tak postupne odkrýva aj nežný príbeh o dôvere, hrdosti, láske a odvahe.
Kým Lucia zápasí s mrazom a náročnými podmienkami v Himalájach, Adélka prežíva svoje vlastné dobrodružstvá doma. Trávi čas s babkou, ockom, nevlastnými súrodencami aj zvieratkami, učí sa háčkovať a objavuje prírodu. Do jej bežných dní vstupujú správy od mamy z druhého konca sveta, zvedavosť, napätie aj chvíle, keď spojenie zlyhá a zostáva len dúfať, že je všetko v poriadku.
Lucia Janičová je vedkyňa, horolezkyňa a mama. Pochádza z Prešova, profesionálne pôsobí v Škótsku a k horolezectvu sa dostala až v dospelosti. Kým sa vydala na Everest, mala za sebou výstupy na Mont Blanc, Mera Peak v Himalájach či Aconcaguu v Andách.
Za rozhodnutím vystúpiť na najvyššiu horu sveta však nebola len túžba prekonať samu seba. Lucia chcela svojou cestou povzbudiť aj dcéru Adélku – ukázať jej, že sa nemusí báť veľkých cieľov a že má zmysel ísť si za nimi.
Popri odhodlaní otvorene hovorila aj o zodpovednosti, ktorú cíti ako mama. Rodine sľúbila, že ak bude výstup príliš nebezpečný, otočí sa. Expedícia navyše nebola len jej osobnou výzvou. Spojila ju s podporou žien a darcovskou výzvou na pomoc jednorodičovským rodinám.
Moja mama vyliezla na Everest je nežná, vtipná a dojímavá kniha, ktorá deťom pomáha porozumieť pocitom, pre ktoré niekedy nie je ľahké nájsť slová – strachu, odlúčeniu, hrdosti, dôvere či bezpodmienečnej láske. Rodičom zase pripomína, že nasledovaním vlastných snov môžu byť inšpiráciou aj pre svoje deti a ukázať im, že aj zdanlivo nemožné sa môže stať skutočnosťou.
Pretože nie každý musí vystúpiť na najvyššiu horu sveta. Pre niekoho je Everestom športový úspech, pre iného odvaha skúsiť niečo nové, prekonať vlastný strach alebo ísť za snom, ktorý sa zdá byť príliš veľký. Každý máme svoj vlastný Everest. A každý stojí za to.
Adélka Veverka Janičová
má jedenásť rokov a je veľmi zvedavá. Rada si vymýšľa vlastné príbehy, kreslí, tvorí, háčkuje a hrá na violončele. Veľkú časť jej života tvorí aj karate. V súťažiach už získala viacero medailí a jej snom je získať čierny pás. Baví ju aj objavovanie iných krajín, kultúr a jazykov. Tromi jazykmi hovorí plynule a ďalšie tri sa učí, medzi nimi aj mandarínsku čínštinu. Fascinujú ju horniny, minerály, kryštály a rôzne materiály. Rada skúma ich vlastnosti, experimentuje s nimi a skúša vytvárať vlastné nové materiály. Čoraz viac ju priťahuje aj architektúra a udržateľnosť a premýšľa nad tým, ako možno vytvárať veci a miesta, ktoré dobre slúžia ľuďom a zároveň menej zaťažujú planétu. Sníva o tom, že raz bude študovať v Číne. Záleží jej na rovnosti medzi ľuďmi a na tom, v akom svete bude žiť jej generácia.
Jednou z jej veľkých záľub je aj písanie. Príbeh o svojej mame a jej ceste na najvyššiu horu sveta prerozprávala po svojom, a tak vznikla jej prvá kniha Moja mama vyliezla na Everest. Čoskoro by sa chcela pustiť do ďalšej.
Lucia Janičová, MRes
je Adélkina mama, vedkyňa a horolezkyňa, ktorej práca, hory a dobrodružstvá ju zaviedli do rôznych kútov sveta. Vyštudovala imunológiu a toxikológiu a viac ako desať rokov pôsobila v oblasti výskumu rakoviny, kde sa podieľala na vývoji nových metód v oblasti personalizovanej a translačnej medicíny.
K horolezectvu si našla cestu až v dospelosti, krátko po narodení Adélky. Postupne sa v jej živote prepojili dva na prvý pohľad rozdielne svety – laboratórium a vysoké hory. Začala sa bližšie zaujímať o hypoxiu a o to, ako ľudské telo funguje a prispôsobuje sa nedostatku kyslíka vo vysokej nadmorskej výške. Tieto poznatky dnes prepája aj s ďalšími oblasťami výskumu ľudského zdravia vrátane rakoviny a následkov ochorenia COVID-19. Dňa 12. mája 2024, na Deň matiek, vystúpila na Mount Everest (8 848,86 m) a stala sa prvou Slovenkou na jeho vrchole. V roku 2026 ako nezávislá lezkyňa vystúpila aj na Denali (6 190 m), najvyššiu horu Severnej Ameriky. Počas expedície niesla vyše päťdesiat kilogramov výstroja a zásob. Popri vede a horolezectve sa venuje prednáškam, popularizácii vedy a podpore ľudí, ktorí zápasia s nízkym sebavedomím alebo sa snažia znovu nájsť sebadôveru po náročných životných skúsenostiach a traumatických udalostiach. Vo svojich prednáškach prepája osobné skúsenosti s poznatkami z vedy, zo psychológie a sveta vysokých hôr.
Bolo to na Deň matiek.
Zatiaľ čo médiá prinášali správy o historickom horolezeckom úspechu, Adélka doma sledovala maminu cestu s detskou zvedavosťou, hrdosťou, ale aj prirodzenými obavami o človeka, ktorého má najradšej.
O tom, aké je mať mamu na najvyššej hore sveta, teraz rozpráva vo vlastnej obrázkovej knihe Moja mama vyliezla na Everest, ktorá v októbri vyšla vo Vydavateľstve SLOVART.
Everest očami dieťaťa
Jedenásťročná Adélka Veverka Janičová v knihe Moja mama vyliezla na Everest prináša bezprostredný pohľad dieťaťa na mamin veľký sen. Nie je to podrobný opis horolezeckej expedície, ale rozprávanie o tom, čo prežíva dieťa, keď sa niekto, koho veľmi ľúbi, rozhodne prekonať vlastné hranice. Adélka zachytáva svoje každodenné zážitky, pocity aj chvíle očakávania. Za veľkým horolezeckým úspechom sa tak postupne odkrýva aj nežný príbeh o dôvere, hrdosti, láske a odvahe.
Kým Lucia zápasí s mrazom a náročnými podmienkami v Himalájach, Adélka prežíva svoje vlastné dobrodružstvá doma. Trávi čas s babkou, ockom, nevlastnými súrodencami aj zvieratkami, učí sa háčkovať a objavuje prírodu. Do jej bežných dní vstupujú správy od mamy z druhého konca sveta, zvedavosť, napätie aj chvíle, keď spojenie zlyhá a zostáva len dúfať, že je všetko v poriadku.
Mama, ktorá chcela dcére ukázať, že veľké sny sú možné
Lucia Janičová je vedkyňa, horolezkyňa a mama. Pochádza z Prešova, profesionálne pôsobí v Škótsku a k horolezectvu sa dostala až v dospelosti. Kým sa vydala na Everest, mala za sebou výstupy na Mont Blanc, Mera Peak v Himalájach či Aconcaguu v Andách.
Za rozhodnutím vystúpiť na najvyššiu horu sveta však nebola len túžba prekonať samu seba. Lucia chcela svojou cestou povzbudiť aj dcéru Adélku – ukázať jej, že sa nemusí báť veľkých cieľov a že má zmysel ísť si za nimi.
Popri odhodlaní otvorene hovorila aj o zodpovednosti, ktorú cíti ako mama. Rodine sľúbila, že ak bude výstup príliš nebezpečný, otočí sa. Expedícia navyše nebola len jej osobnou výzvou. Spojila ju s podporou žien a darcovskou výzvou na pomoc jednorodičovským rodinám.
Každý máme svoj Everest
Moja mama vyliezla na Everest je nežná, vtipná a dojímavá kniha, ktorá deťom pomáha porozumieť pocitom, pre ktoré niekedy nie je ľahké nájsť slová – strachu, odlúčeniu, hrdosti, dôvere či bezpodmienečnej láske. Rodičom zase pripomína, že nasledovaním vlastných snov môžu byť inšpiráciou aj pre svoje deti a ukázať im, že aj zdanlivo nemožné sa môže stať skutočnosťou.
Pretože nie každý musí vystúpiť na najvyššiu horu sveta. Pre niekoho je Everestom športový úspech, pre iného odvaha skúsiť niečo nové, prekonať vlastný strach alebo ísť za snom, ktorý sa zdá byť príliš veľký. Každý máme svoj vlastný Everest. A každý stojí za to.
O autorke a jej mame
Adélka Veverka Janičová
má jedenásť rokov a je veľmi zvedavá. Rada si vymýšľa vlastné príbehy, kreslí, tvorí, háčkuje a hrá na violončele. Veľkú časť jej života tvorí aj karate. V súťažiach už získala viacero medailí a jej snom je získať čierny pás. Baví ju aj objavovanie iných krajín, kultúr a jazykov. Tromi jazykmi hovorí plynule a ďalšie tri sa učí, medzi nimi aj mandarínsku čínštinu. Fascinujú ju horniny, minerály, kryštály a rôzne materiály. Rada skúma ich vlastnosti, experimentuje s nimi a skúša vytvárať vlastné nové materiály. Čoraz viac ju priťahuje aj architektúra a udržateľnosť a premýšľa nad tým, ako možno vytvárať veci a miesta, ktoré dobre slúžia ľuďom a zároveň menej zaťažujú planétu. Sníva o tom, že raz bude študovať v Číne. Záleží jej na rovnosti medzi ľuďmi a na tom, v akom svete bude žiť jej generácia.
Jednou z jej veľkých záľub je aj písanie. Príbeh o svojej mame a jej ceste na najvyššiu horu sveta prerozprávala po svojom, a tak vznikla jej prvá kniha Moja mama vyliezla na Everest. Čoskoro by sa chcela pustiť do ďalšej.
Lucia Janičová, MRes
je Adélkina mama, vedkyňa a horolezkyňa, ktorej práca, hory a dobrodružstvá ju zaviedli do rôznych kútov sveta. Vyštudovala imunológiu a toxikológiu a viac ako desať rokov pôsobila v oblasti výskumu rakoviny, kde sa podieľala na vývoji nových metód v oblasti personalizovanej a translačnej medicíny.
K horolezectvu si našla cestu až v dospelosti, krátko po narodení Adélky. Postupne sa v jej živote prepojili dva na prvý pohľad rozdielne svety – laboratórium a vysoké hory. Začala sa bližšie zaujímať o hypoxiu a o to, ako ľudské telo funguje a prispôsobuje sa nedostatku kyslíka vo vysokej nadmorskej výške. Tieto poznatky dnes prepája aj s ďalšími oblasťami výskumu ľudského zdravia vrátane rakoviny a následkov ochorenia COVID-19. Dňa 12. mája 2024, na Deň matiek, vystúpila na Mount Everest (8 848,86 m) a stala sa prvou Slovenkou na jeho vrchole. V roku 2026 ako nezávislá lezkyňa vystúpila aj na Denali (6 190 m), najvyššiu horu Severnej Ameriky. Počas expedície niesla vyše päťdesiat kilogramov výstroja a zásob. Popri vede a horolezectve sa venuje prednáškam, popularizácii vedy a podpore ľudí, ktorí zápasia s nízkym sebavedomím alebo sa snažia znovu nájsť sebadôveru po náročných životných skúsenostiach a traumatických udalostiach. Vo svojich prednáškach prepája osobné skúsenosti s poznatkami z vedy, zo psychológie a sveta vysokých hôr.
