Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Na základe množstva zahraničných a domácich prameňov zrekonštruovali historici Alexandra Lukáčová a Roman Holec v knihe Európsky rod v slovenskom svete pozoruhodný osud šľachtického rodu Friesenhof a Oldenburg, ktorý žil v 19. a 20. storočí v kaštieli v Brodzanoch.
Autor OTS
Bratislava 9. marca (OTS) - Jeho príslušníci boli v príbuzenskom vzťahu s rodinou ruského básnika Alexandra Sergejeviča Puškina, so švédskym kráľom a s oldenburským veľkovojvodom. Nájdeme medzi nimi úspešného finančníka, ktorého služby využívali habsburskí panovníci, vizionárskeho podnikateľa, vojvodkyňu, ktorá zasvätila svoj život dobročinnosti a umeniu, člena Matice slovenskej, priekopníka meteorológie i moderného poľnohospodárstva či človeka, ktorý spolupracoval s protifašistickým odbojom.
„Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že primárny čitateľ tejto knihy by mal pochádzať z regiónu hornej Nitry. Ale keďže hlavným hrdinom bol rod doslova so širšími celoslovenskými i európskymi súvislosťami, jeho príbeh má výpovednú a univerzálnu hodnotu pre najširšie čitateľské vrstvy z celej strednej Európy. Môžeme v ňom zovšeobecniť šľachtu ako celok a ako významného hráča na poli našich národných dejín,“ hovorí spoluautor knihy Roman Holec.
„Neboli to možno ľudia úplne rovnakí ako ich okolie, v mnohom sa vyčleňovali od ostatných, to bol napokon údel šľachty ako celku. A naším zámerom bolo ukázať ich ako prirodzenú súčasť našich dejín. Na jednej strane to boli ľudia z mäsa a kostí, na druhej však osobnosti, vtláčajúce pečať regiónu, vyčnievajúce svojimi postojmi a zručnosťami nad svoje okolie, čím ho dostávali do širších medzinárodných súvislostí. Vďaka nim bolo územie Slovenska súčasťou Európy a Európu sme nachádzali obrazne i v tých zdanlivo najodľahlejších regiónoch,“ dodáva Roman Holec.
Knihu Európsky rod v slovenskom svete uzatvára kapitola s názvom Čo ukrýva trinásta komnata Friesenhofovcov?, ktorá je pozoruhodnou úvahou nad rodinnými vzťahmi panujúcimi za múrmi brodzianskeho kaštieľa. Autori sa v nej snažia odpovedať na otázku, prečo v obrazovej galérii predkov zrejme nikdy nevisel portrét švagra majiteľky kaštieľa, básnika A. S. Puškina, ale portrét jeho vraha.
Knihu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
„Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že primárny čitateľ tejto knihy by mal pochádzať z regiónu hornej Nitry. Ale keďže hlavným hrdinom bol rod doslova so širšími celoslovenskými i európskymi súvislosťami, jeho príbeh má výpovednú a univerzálnu hodnotu pre najširšie čitateľské vrstvy z celej strednej Európy. Môžeme v ňom zovšeobecniť šľachtu ako celok a ako významného hráča na poli našich národných dejín,“ hovorí spoluautor knihy Roman Holec.
„Neboli to možno ľudia úplne rovnakí ako ich okolie, v mnohom sa vyčleňovali od ostatných, to bol napokon údel šľachty ako celku. A naším zámerom bolo ukázať ich ako prirodzenú súčasť našich dejín. Na jednej strane to boli ľudia z mäsa a kostí, na druhej však osobnosti, vtláčajúce pečať regiónu, vyčnievajúce svojimi postojmi a zručnosťami nad svoje okolie, čím ho dostávali do širších medzinárodných súvislostí. Vďaka nim bolo územie Slovenska súčasťou Európy a Európu sme nachádzali obrazne i v tých zdanlivo najodľahlejších regiónoch,“ dodáva Roman Holec.
Knihu Európsky rod v slovenskom svete uzatvára kapitola s názvom Čo ukrýva trinásta komnata Friesenhofovcov?, ktorá je pozoruhodnou úvahou nad rodinnými vzťahmi panujúcimi za múrmi brodzianskeho kaštieľa. Autori sa v nej snažia odpovedať na otázku, prečo v obrazovej galérii predkov zrejme nikdy nevisel portrét švagra majiteľky kaštieľa, básnika A. S. Puškina, ale portrét jeho vraha.
Knihu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
O autoroch:
Alexandra Lukáčová (1972) absolvovala históriu a slovenský jazyk a literatúru na FiF UK v Bratislave. Pracuje v Slovanskom múzeu A. S. Puškina v Brodzanoch a v tejto obci aj žije. Zaoberá sa dejinami tamojšieho kaštieľa a jeho majiteľmi v širokom historickom kontexte. Na tieto témy publikuje vedecké a populárno-náučné texty.
Roman Holec (1959) ako profesor histórie pôsobí na FiF UK v Bratislave, na ktorej vyštudoval odbor slovenčina-dejepis a na Historickom ústave SAV. Je odborníkom na hospodárske, sociálne a politické dejiny tzv. dlhého 19. storočia. Je autorom sedemnástich samostatných knižných titulov, spoluautorom vyše desiatich syntéz a takmer dvoch stoviek vedeckých štúdií publikovaných v pätnástich krajinách sveta. Je dvojnásobným nositeľom Ceny E. E. Kischa, Ceny J. M. Hurbana a LF. Medzi jeho doktorandmi sú vedci z Japonska, ČR, SRN a Maďarska.
Alexandra Lukáčová (1972) absolvovala históriu a slovenský jazyk a literatúru na FiF UK v Bratislave. Pracuje v Slovanskom múzeu A. S. Puškina v Brodzanoch a v tejto obci aj žije. Zaoberá sa dejinami tamojšieho kaštieľa a jeho majiteľmi v širokom historickom kontexte. Na tieto témy publikuje vedecké a populárno-náučné texty.
Roman Holec (1959) ako profesor histórie pôsobí na FiF UK v Bratislave, na ktorej vyštudoval odbor slovenčina-dejepis a na Historickom ústave SAV. Je odborníkom na hospodárske, sociálne a politické dejiny tzv. dlhého 19. storočia. Je autorom sedemnástich samostatných knižných titulov, spoluautorom vyše desiatich syntéz a takmer dvoch stoviek vedeckých štúdií publikovaných v pätnástich krajinách sveta. Je dvojnásobným nositeľom Ceny E. E. Kischa, Ceny J. M. Hurbana a LF. Medzi jeho doktorandmi sú vedci z Japonska, ČR, SRN a Maďarska.
