< sekcia SEKCIA: Knihy

Významný ruský básnik Alexander Blok sa narodil pred 140 rokmi

Ilustračná snímka. Foto: TASR - Kristína Mayerová

Spolu so spisovateľom a básnikom Andrejom Belyjom sa stali vedúcimi osobnosťami ruských symbolistov.

Petrohrad/Bratislava 28. novembra (TASR) – Dielo Alexandra Bloka prekročilo hranice Ruska a významne sa zapísalo do európskej literárnej kultúry. Básnika milovali pre jeho rytmickú zvukomalebnú poéziu, v ktorej sa odrážala imaginácia a spiritualita, romantika i dráma. V sobotu 28. novembra uplynie 140 rokov od narodenia básnika a dramatika Alexandra Bloka, ktorý patril medzi popredných tvorcov ruského literárneho symbolizmu.

Alexander Alexandrovič Blok sa narodil 28. novembra 1880 v Petrohrade. Pochádzal z intelektuálnej rodiny. Jeho otec bol profesorom na katedre štátneho práva Varšavskej univerzity a matka bola dcérou rektora Petrohradskej univerzity. Rodičia sa však rozišli a Alexander vyrastal s matkou. Napriek tomu, že nežil s otcom, vydal sa v jeho šľapajach a študoval právo na Petrohradskej univerzite. To ho však príliš neoslovilo a po necelých troch rokoch sa začal venovať štúdiu filológie, ktoré ukončil v roku 1906.

V lete roku 1897 odišiel Alexander Blok so svojou matkou do nemeckých kúpeľov Bad Nauheim, kde sa vtedy 17-ročný gymnazista po prvý raz zaľúbil do Xénie Sadovskej staršej o dvadsať rokov. Venoval jej báseň Noc sa zniesla na zem - Som s Tebou sám, ktorá sa stala prvým autobiografickým dielom v jeho lyrike.

V letnom sídle Šachmatovo neďaleko Moskvy, spoznal Ljubov - dcéru veľkého ruského chemika Mendelejeva, s ktorou sa oženil v roku 1903. Napísal pre ňu cyklus lyrických básní Verše o krásnej dáme (1904), ktorý priniesol Blokovi všeobecné uznanie.

V roku 1904 stretol Blok v Moskve spisovateľa a básnika Andreja Belyja, spolu s ktorým sa stali vedúcimi osobnosťami ruských symbolistov. Ich priateľstvo nesprevádzal iba vzájomný obdiv k dielu, ale prechádzalo mnohými peripetiami. Napriek osobným problémom boli nasledujúce roky Alexandra Bloka veľmi tvorivé - zverejnil zborníky Snežná maska (1907), Lyrické drámy (1908), Zem v snehu (1908) a Nočné hodiny (1909).

Blok postupne zmenil svoj postoj k ruskej socialistickej revolúcii v roku 1917, ktorú sprvoti prijal s nadšením. Emigrovať odmietol, lebo si myslel, že v ťažkých časoch "musí byť s Ruskom". Ako jeden z prvých umelcov zažil rozčarovanie čiastočne i pre negatívne prijatie jeho majstrovského diela – poémy Dvanásť (1918), ktorou na revolúciu reagoval. Publikovanie poémy približujúcej rozporuplnú atmosféru doby, v ktorej sa snúbila nádej s tragédiami, znamenalo začiatok jeho problémov s boľševikmi. Aj mnohí dovtedajší obdivovatelia sa od umelca odvrátili, prerušili s ním kontakty a niektorí dokonca tvrdili, že Blok touto poémou "poslúžil dielu ancikrista".

Alexander Blok sa venoval tiež dramatickej tvorbe - napísal päť dramatických diel (napríklad Neznáma, Ruža a kríž), ktorým sa ale nedostalo takého uznania a nemali taký ohlas ako jeho poézia.

Citlivý majster symboliky, ktorého zdravie sa pomaly zhoršovalo, kolísal medzi nádejou a zúfalstvom, trpel dezilúziou a nedokázal tvoriť. "Takmer rok nie som sám sebou. Odvykol som písať básne a premýšľať o básňach," napísal v jednom z listov v roku 1919. Napriek tomu ale neustával v písaní a v roku 1920 pripravil lyrický zborník Sivé ráno.

Na jar roku 1921 požiadal na odporúčanie lekára o víza, aby sa mohol liečiť v zahraničí. Blokovi však nedovolili opustiť krajinu a vycestovať do Fínska, hoci sa jeho priatelia, medzi nimi aj jeden z najznámejších ruských spisovateľov Maxim Gorkij usilovali, aby víza získal. Dokumenty boli podpísané až 1. augusta, ale už bolo neskoro.

Alexander Blok, prvý z veľkých reformátorov ruského verša v 20. storočí, zomrel ráno 7. augusta 1921 vo veku 40 rokov vo svojom byte v Petrohrade. V tomto meste na Smolenskom pravoslávnom cintoríne ho aj pochovali.