Bratislava 7. apríla (TASR) - Predseda Národnej rady (NR) SR Boris Kollár (Sme rodina) v utorok otvoril piatu schôdzu parlamentu. V úvode schôdze informoval, že poslanec Ondrej Dostál (SaS) sa vzdal predsedníckej pozície vo výbore pre ľudské práva a OĽaNO stiahlo kandidatúru Juraja Gyimesiho na post predsedu Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva.

Poslancov na schôdzi čaká vládny návrh zákona z dielne envirorezortu, ktorým by sa mal napríklad posunúť termín zavedenia zálohového systému jednorazových obalov. Plénum má o ňom rokovať v skrátenom konaní, je ďalším z opatrení reagujúcich na krízu spôsobenú pandémiou nového koronavírusu. Poslanci by tiež mali definitívne rozhodnúť o balíku opatrení ministerstva vnútra súvisiacich s krízovou situáciou.

Vládny návrh zákona o niektorých opatreniach v pôsobnosti Ministerstva životného prostredia SR v súvislosti s ochorením COVID-19 sa týka najmä posunov viacerých termínov a lehôt. Zálohový systém jednorazových obalov by sa mal podľa návrhu posunúť z roku 2022 na 2023. Posuny termínov sa týkajú aj záverečných správ, uplatnení finančných úhrad či žiadostí o podporu z Environmentálneho fondu.

Poslancov tiež čaká presunuté hlasovanie o opatreniach v pôsobnosti rezortu vnútra. Upraviť by sa mali podmienky rokovania a hlasovania obecných a mestských zastupiteľstiev počas mimoriadnej situácie, ako aj obmedziť prijímanie žiadostí o vydávanie občianskych preukazov či cestovných pasov. Podľa návrhu by tiež napríklad policajti, hasiči a záchranári mohli mať počas krízovej situácie nárok na platené voľno v prípade potreby celodennej starostlivosti o dieťa či zverenej osoby.

Plénum by malo počas schôdze opätovne voliť predsedu Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva. Na tento post opakovane neúspešne kandidoval Marian Kotleba (ĽSNS), ktorý avizoval, že o funkciu sa bude uchádzať opäť.

A.Stančík zložil poslanecký sľub, snemovňa stále nie je kompletná

V úvode piatej schôdze Národnej rady (NR) SR zložil sľub novozvolený poslanec Andrej Stančík (OĽaNO). Poslaneckého mandátu sa ujal po tom, ako bol v povinnej karanténe po návrate zo zahraničia v súvislosti so šírením nového koronavírusu.

Plénum Národnej rady SR stále nie je kompletné, naďalej funguje bez plného počtu poslancov. Zo 150 zákonodarcov chýba už len jedna poslankyňa. Sľub zatiaľ nezložila volebná líderka OĽaNO Mária Šofranko, ktorá je ospravedlnená zo schôdze pre dlhodobé zdravotné problémy.

Poslanci prerokujú opatrenia z dielne MŽP v skrátenom legislatívnom konaní

Poslanci Národnej rady (NR) SR prerokujú v skrátenom legislatívnom konaní vládny návrh zákona o niektorých opatreniach v pôsobnosti Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR v súvislosti s ochorením COVID-19. Návrh predpokladá posunutie niektorých lehôt, posunúť by sa malo napríklad zavedenie zálohového systému jednorazových obalov.

Zmenu navrhlo Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR s tým, že zabezpečenie riadneho procesu výberu správcu je časovo náročné. Minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO) v pléne NR SR v utorok vysvetlil, že pri posune lehôt by sa mala v zákone o ochrane prírody odstrániť technická chyba. Tá by podľa jeho slov spôsobila, že na jeden rok by nebola úplne jasná ochrana prírody na určitých územiach.

Envirorezort navrhol viacero zmien termínov v zákonoch v súvislosti s mimoriadnou situáciou. Ľudia, ktorým zvieratá spôsobili škody, by si mali finančnú úhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania uplatniť až po skončení sa mimoriadnej situácie.

Žiadatelia budú môcť požiadať o podporu z Environmentálneho fondu do 15. decembra 2020. Posunie sa aj termín zverejňovania špecifikácií na webe fondu do 31. augusta 2020.

Na zamedzenie šírenia nového koronavírusu sa má pozastaviť aj plynutie lehôt, keď sa majú dotknuté subjekty vyjadriť v konaniach pri posudzovaní vplyvov na životné prostredie. MŽP uvádza, že úkony budú realizované až po zrušení mimoriadnej situácie.

Envirorezort tiež navrhol, aby záverečné správy s výpočtom množstiev podzemných vôd a geotermálnej energie boli ministerstvu odovzdané do 30. júna 2021. Povolenia na odber podzemných vôd by tiež podľa MŽP mali byť zosúladené so zákonom do 31. decembra 2021.

Povodňové škody a súhrnné správy o priebehu povodní by sa mali vyhodnocovať a zasielať po zrušení mimoriadnej situácie, hovorí MŽP.

Pozastaviť by sa malo aj plynutie lehôt, v ktorých je okresný súd povinný uskutočniť verejné zasadnutie na prerokovanie návrhu.

MŽP plánuje pozastaviť termíny v súvislosti so zisťovaním rozsahu nezákonne umiestneného odpadu. Pozastaviť by sa tak mali aj obhliadky, ústne pojednávania a nazeranie do spisov.

Poslanci posunuli opatrenia z dielne MŽP do druhého čítania

Poslanci Národnej rady (NR) SR posunuli do druhého čítania návrh zákona o niektorých opatreniach v pôsobnosti Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR v súvislosti s ochorením COVID-19. Návrh predpokladá posunutie niektorých lehôt, napríklad zavedenie zálohového systému jednorazových obalov. Snemovňa o návrhu rokuje v skrátenom legislatívnom konaní. Zmenu navrhol envirorezort s tým, že zabezpečenie riadneho procesu výberu správcu je časovo náročné.

Plénum posunulo návrh na odklad splátky úveru do 2. čítania

Občania, podnikatelia a malé a stredné podniky majú získať možnosť požiadať v čase pandémie nového koronavírusu o odklad splátky úveru v bankách maximálne na deväť mesiacov. Finančné domy budú za stanovených podmienok povinné takejto žiadosti vyhovieť. Klienti v takom prípade nebudú vedení ako neplatiči. Dlžník bude môcť o takýto krok požiadať najviac jedenkrát. Vyplýva to z návrhu zákona o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti, ktorý v utorok posunul parlament do druhého čítania. Plénum o návrhu rokuje v skrátenom režime.

Ostatné spoločnosti poskytujúce úvery pre spotrebiteľov majú na základe žiadosti dlžníka odložiť splátky úverov na obdobie troch mesiacov, klient však bude mať možnosť požiadať o predĺženie o ďalšie tri mesiace. Medzi tieto spoločnosti patria najmä lízingové spoločnosti, spoločnosti splátkového predaja a ostatní veritelia s povolením na poskytovanie spotrebiteľských úverov.

Podmienkou odloženia splátok z dôvodu pandémie má byť, že žiadateľ nesmie byť v omeškaní so splácaním úveru viac ako 30 kalendárnych dní ku dňu doručenia žiadosti. Rovnako tak dlžník nesmie byť v omeškaní so sumou najmenej 100 eur pri inom úvere u toho istého veriteľa, ani nesmie byť dlžník ku dňu podania žiadosti o odklad splátok v stave zlyhania.

Veriteľ, teda banka, má byť povinný informovať klienta, či vyhovie jeho žiadosti, do 30 dní. Klient môže o odklad splátok požiadať v listinnej podobe alebo elektronicky. Žiadosť môže podať ktorýkoľvek z dlžníkov úveru. "Povolenie odkladu sa aj bez uzatvorenia dodatku k zmluve považuje za zmenu spotrebiteľskej zmluvy a dlžník sa nedostáva do omeškania s odloženými splátkami," uvádza sa v návrhu zákona.

Banka má byť povinná dlžníka informovať o všetkých dôsledkoch odkladu splátok jeho úveru, ktoré môžu nastať a ovplyvniť postavenie spotrebiteľa vo vzťahu k veriteľovi. "Do informácií o dôsledkoch odkladu splátok na spotrebiteľa patria najmä informácie o úročení úveru počas obdobia odkladu splátok a tom, aká bude výška úrokov, ak odklad splátok bude trvať celé povolené obdobie, informácie o postupe po skončení odkladu, informácie o tom, že dlžník môže začať splácať úver aj počas odkladu splátok a informácie o tom, čo nastane po uplynutí odkladu splátok. Veriteľ zahrnie do informácií aj ďalšie skutočnosti súvisiace s odkladom splátok, ktoré majú vplyv na celkové náklady spojené s úverom," uvádza sa v návrhu zákona.

Klient by tak mal dostať všetky dôležité informácie, ktoré majú zahŕňať aj dôsledky spojené s odkladom splátok. Finančné inštitúcie majú odklad splátok poskytovať bezodplatne, teda bez akýchkoľvek poplatkov za tento krok. Tento zákaz sa však nemá vzťahovať na zmluvný úrok za obdobie odkladu splátok úveru. Veritelia tiež nebudú môcť požadovať dodatočné zabezpečenie úveru.

Odkladom splátok by sa však nemala zhoršiť bonita klienta do budúcnosti. Návrh zákona nebude zbavovať veriteľa povinnosti poskytovať údaje do úverového registra, avšak splátka, ktorej splatnosť bola odložená podľa tohto zákona, nesmie byť považovaná na účely údajov v úverovom registri za omeškanú.

Poslanci Smeru-SD navrhujú, aby sa pri odklade splátok nekonalo úročenie

Opozičná strana Smer-SD považuje návrh na odklad splátky úveru za obrovský podvod na ľuďoch. Prekáža jej, že úver sa bude aj po obdobie odkladu splátok ďalej úročiť. K návrhu zákona preto plánuje predložiť pozmeňujúci návrh.

"Vláda slávnostne oznámila, že vybavila u bánk možnosť odkladu splácania úverov. Zistili sme, že v návrhu je jeden obrovský podvod na ľuďoch, vychádza v ústrety bankovému sektoru. Banky sú pripravené súhlasiť s odložením splácania úverov až na deväť mesiacov. Vláda však nepovedala to podstatné, že síce je možné odložiť splácanie konkrétnych splátok úveru, ale počas toho obdobia, keď človek nespláca, mu naďalej idú úroky. Takže na konci dňa zaplatí človek podstatne viac peňazí, ako keby tak neurobil," uviedol na tlačovej konferencii poslanec Smeru-SD Robert Fico.

Podľa návrhu zákona banka bude povinná dlžníka informovať o všetkých dôsledkoch odkladu splátok jeho úveru, ktoré môžu nastať a ovplyvniť postavenie spotrebiteľa vo vzťahu k veriteľovi. "Do informácií o dôsledkoch odkladu splátok na spotrebiteľa patria najmä informácie o úročení úveru počas obdobia odkladu splátok a tom, aká bude výška úrokov, ak odklad splátok bude trvať celé povolené obdobie, informácie o postupe po skončení odkladu, informácie o tom, že dlžník môže začať splácať úver aj počas odkladu splátok, a informácie o tom, čo nastane po uplynutí odkladu splátok. Veriteľ zahrnie do informácií aj ďalšie skutočnosti súvisiace s odkladom splátok, ktoré majú vplyv na celkové náklady spojené s úverom," uvádza sa v návrhu zákona.

Toto ustanovenie poslancom Smeru-SD prekáža. "Predložíme komplexný návrh zmeny tohto zákona, ktorý vyslovene zakáže bankám, aby si uplatňovali úroky od ľudí, ktorí využijú možnosť a odložia si splácanie úverov," priblížil Fico. Poslanci strany chcú tiež presadiť to, aby ľudia neboli pod tlakom a mali viac času na podanie žiadosti. Podmienkou odloženia splátok z dôvodu pandémie je, že žiadateľ nesmie byť v omeškaní so splácaním úveru viac ako 30 kalendárnych dní ku dňu doručenia žiadosti. Rovnako tak dlžník nesmie byť v omeškaní so sumou najmenej 100 eur pri inom úvere u toho istého veriteľa, ani nesmie byť dlžník ku dňu podania žiadosti o odklad splátok v stave zlyhania.

"Budeme navrhovať, aby to bolo 60 dní, aby neboli pod tlakom. My navrhujeme, aby ten, kto nemal splátku zaplatenú, napríklad 101 eur na kreditnej karte, aby to mohol zaplatiť a požiadať si o odklad splátky," priblížil poslanec strany Ladislav Kamenický. Namieta aj to, že veriteľ, teda banka, bude povinný najneskôr v lehote do dvoch mesiacov od povolenia odkladu splátok informovať dlžníka, ktorý podal žiadosť o odklad splátok, o dôsledkoch tohto kroku. "Banky majú dostatok pracovníkov na to, aby mohli napríklad do siedmich dní od podania žiadosti povedať, ako sa bude tento úver správať. Navrhujeme túto lehotu ustanoviť na sedem dní," dodal Kamenický.